Príbeh diamantovej tiary je príbehom o tragédii spojenej so systematickým drancovaním židovského majetku nacistami.
V Múzeu výtvarných umení v Bostone je vystavená diamantová a platinová tiara, ktorá patrila barónke Clarice de Rothschildovej z rakúskej vetvy bankárskej rodiny. Zdroj: Wikimedia Commons, Boston University/Photo Museum of Fine Arts
Vitríny svetových múzeí a predmety v nich často nesú históriu, ktorá bežným návštevníkom zostáva zahalená. Klenoty rodiny Rothschildovej sú svedkami života európskej aristokracie a tiež systémových krádeží 20. storočia. Jeden zo zaujímavých príbehov ukrýva diamantová tiara, ktorá kedysi patrila rakúskej vetve Rothschildovcov. Po desaťročia bol jej príbeh príbehom o strate a tragédii spojenej so systematickým drancovaním židovského majetku nacistickými jednotkami. Dnes o histórii tiary, ale aj celej rodiny vieme omnoho viac.
Rothschildovci neboli len bohatí bankári, boli tiež jednou z najvýznamnejších židovských rodín v Európe. Ich zbierky sa preto stali hlavným cieľom ideologickej a ekonomickej vojny nacistického režimu. Keď v roku 1938 nemecká armáda anektovala Rakúsko, majetok rakúskych Rothschildovcov bol okamžite zabavený. Špecializovaná jednotka nacistickej strany starostlivo katalogizovala ukradnutý tovar. Zbierky Rothschildovcov boli často označené písmenom S (pre Sonderauftrag alebo špeciálnu komisiu) a boli určené do Hitlerovho plánovaného Führermuseum v Linzi. Tieto získané informácie sa stali hlavným nástrojom, ktorý výskumníci použili na sledovanie cesty diamantovej tiary.
Rodina Rothschildová v skratke
Významné postavenie rodiny Rothschildovej prišlo koncom 18. storočia na čele s Mayerom Amschelom Rothschildom. Bol jedným z hlavných zakladateľov medzinárodného bankovníctva. Svojich piatich synov umiestnil do hlavných finančných metropol Európy: Londýna, Paríža, Viedne, Neapola a Frankfurtu.
Táto stratégia vytvorila prvú skutočne medzinárodnú banku, ktorá im umožnila prevádzať úvery cez hranice počas napoleonských vojen. V polovici 19. storočia boli pravdepodobne najbohatšou rodinou na svete, financujúcou vlády, železnice a priemyselné projekty.
Vzťah medzi Rothschildovcami a nacistickým Nemeckom bol vysoko nevraživý, keďže nacisti využívali rodinu ako ústredný prvok svojej antisemitskej propagandy. Históriu rodiny zneužívali na šírenie konšpiračných teórií. Tvrdili, že kontrolujú svetové dianie, aby ospravedlnili prenasledovanie židovského obyvateľstva zo strany režimu.
Po anektovaní Rakúska bol barón Louis von Rothschild, člen rakúskych Rothschildovcov, zatknutý na letisku a väznený viac než rok. Prepustený bol až po tom, ako rodina prepísala banku S. M. von Rothschild, oceliarne a rozsiahle majetky nacistickému štátu. Keď nacisti vtrhli do Francúzska, skonfiškovali majetok francúzskych Rothschildovcov pozostávajúci z tisícov umeleckých diel svetovej triedy. Zatiaľ čo mnohí členovia rodiny použili svoje zdroje na útek do Veľkej Británie alebo USA, niektorí to nedokázali. Elisabeth de Rothschild bola zatknutá gestapom v Paríži a poslaná do koncentračného tábora Ravensbrück, kde v roku 1945 zomrela.
Do konca vojny nacistická politika úspešne zlikvidovala prítomnosť Rothschildovcov v strednej Európe. Rodina už nikdy nezískala späť svoje postavenie dominantnej svetovej finančnej mocnosti, pretože centrum globálneho bankovníctva sa presunulo do Spojených štátov.
Pozrite si
Nacistické podzemné úložiská
Ku koncu druhej svetovej vojny sa bombardovanie spojencov zintenzívnilo a nacisti presunuli svoju najcennejšiu korisť do podzemných úložísk. Rothschildova tiara bola spolu s tisíckami ďalších svetových diel uložená v soľných baniach Altaussee v rakúskych Alpách. Stabilná vlhkosť a teplota baní poskytovali ideálne prostredie na uchovávanie jemných šperkov a plátien. Práve tu v roku 1945 objavili skrývané poklady takzvaní Monuments Men – sekcia spojeneckej armády zameraná na ochranu európskeho kultúrneho dedičstva a na lokalizáciu a vrátenie umeleckých diel ulúpených nacistami.
Reštitúcia
Nájdenie ulúpeného predmetu je len prvým krokom v procese reštitúcie. Celý proces zahŕňa sled právnických a morálnych aspektov, ktoré môžu trvať desaťročia. Rakúska vláda mnoho rokov tvrdila, že Rothschildovci darovali časti svojej zbierky štátnym múzeám výmenou za povolenia na vývoz iných predmetov. Táto prax bola neskôr uznaná ako nútený predaj alebo nútené dary. Až rakúsky zákon o reštitúcii umenia z roku 1998 zaviedol formálny mechanizmus na vrátenie týchto predmetov právoplatným dedičom. Diamantová tiara, vlastnená Rakúskou národnou galériou, bola nakoniec identifikovaná prostredníctvom dôkladného prieskumu pôvodu, ktorý prepojil jej jedinečný dizajn s predvojnovými fotografiami rodinného inventára.
Vrátenie tiary dedičom Rothschildovcov bolo viac než len finančným vyrovnaním. Išlo o symbolické obnovenie zničenej histórie rodiny. V roku 1999 bola tiara súčasťou prelomového predaja v Londýne, kde sa rakúska zbierka Rothschildovcov predala za takmer 90 miliónov dolárov. Dnes slúži príbeh tiary výskumníkom pôvodu artefaktov na celom svete ako dôležitý príklad. Pripomína nám, že za každým artefaktom v múzeu alebo aukčnom dome sa skrýva rodokmeň, ktorý treba overiť, aby sa minulosť stretla so spravodlivosťou.
Zdroje: National Geographic, errproject.org, Museum of Fine Arts Boston, JEWISH TELEGRAPHIC AGENCY
(zh)
