Na základe dobre zachovaných drevených častí lode sa archeológovia domnievajú, že ide o veľkú luxusnú riečnu loď typu thalamegos.
3D fotogrametria od Christopha Gerigka. Zdroj: franckgoddio.org Copyright: Franck Goddio/Nadácia Hilti
Pri dnes už zatopenom ostrove Antirodos, ktorý bol súčasťou prístavu Portus Magnus (Veľký prístav) v Alexandrii, objavili archeológovia vrak starovekej lode.
Podľa odborníkov pravdepodobne pochádza z prvej polovice 1. storočia n. l. Na základe dobre zachovaných drevených častí lode sa archeológovia domnievajú, že ide o pozostatky veľkej luxusnej riečnej lode typu thalamegos (grécky Θαλαμήγος). Toto plavidlo sa v starovekom Egypte používalo najmä za vlády Ptolemaiovcov a má ísť o historicky prvý objav vraku takejto lode.
Výskum pod vedením Francka Goddia, hosťujúceho profesora námornej archeológie na Oxfordskej univerzite, realizoval Európsky inštitút pre podmorskú archeológiu (IEASM).
Historicky prvý nález
Vedúci Franck Goddio pre denník The Guardian uviedol: „Je to nesmierne vzrušujúce, pretože je to prvýkrát, čo bola takáto loď objavená v Egypte… Tieto lode spomínali rôzni starovekí autori, ako napríklad Strabón, a boli tiež znázornené na niektorých ikonografiách, napríklad v mozaike v Palestrine, kde vidíme takúto loď oveľa menších rozmerov so šľachticmi loviacimi hrochy. Ale (skutočná loď) nebola nikdy predtým objavená.“
Zvyšky trámov sa nachádzali v hĺbke 7 metrov pod vodou a prekrýval ich 1,5-metrový nános sedimentu. Goddio spočiatku predpokladal, že ide o dve lode, ktoré sú uložené na sebe, „pretože konštrukcia bola taká zvláštna“. Dodal: „Priečny nos je plochý… a zadná časť je zaoblená… aby mohla plávať vo veľmi plytkej vode.“
Detail z tzv. Nílskej mozaiky so zobrazením menšej lode typu thalamegos plaviacej sa po rieke Níl. Národné archeologické múzeum, Palestrina. Zdroj: Wikimedia Commons
Thalamegos
Názov lode je odvodený od slova thalamos, čo znamená komora, thalamegos môžeme teda preložiť ako loď s komorami. Išlo o plavidlo v podobe luxusnej plávajúcej rezidencie, v ktorej sa panovníci plavili po rieke Níl. Tieto opulentné plavidlá mali bohatú výzdobu a nachádzali sa v nich pavilóny, obytné miestnosti, priestory na hostiny či dokonca záhrada. Najznámejšie z týchto výletných lodí boli gigantické plávajúce paláce Ptolemaiovcov vrátane lode Kleopatry VII., v ktorej sa Kleopatra plavila s Caesarom na jar roku 47 pred n. l.
Veľké a luxusné plavidlo
Na základe zachovaných trámov odborníci odhadujú, že plavidlo malo dĺžku 35 metrov a šírku približne 7 metrov. Konštrukcia lode bola navrhnutá tak, aby bol trup čo najširší, a teda mohol pojať centrálny pavilón. Zvláštnosťou plavidla je ostrá hrana na prove a oblý prechod na korme. Na centrálnom kýle sa nachádza nápis v gréčtine, datovaný do prvej polovice 1. storočia n. l. Podporuje to hypotézu, podľa ktorej mala byť loď postavená v Alexandrii a mala mať luxusne zdobenú kajutu. Podľa veľkosti trámov bolo potrebných asi 20 veslárov, aby sa dala do pohybu.
Starogrécky geograf, historik a cestovateľ Strabón (cca 64/63 pred n. l. – 24 n. l.), ktorý navštívil egyptské mesto Alexandria niekedy v rokoch 29 až 25 pred n. l., spomína tieto honosné plavidlá vo svojom diele Geographica (Geografia): „Tieto plavidlá sú luxusne vybavené a používa ich kráľovský dvor na výlety; a dav veselých ľudí, ktorí idú z Alexandrie po kanáli na verejné slávnosti; lebo každý deň a každú noc sú lode preplnené ľuďmi, ktorí hrajú na flautu a tancujú bez zábran a s extrémnou nespútanosťou.“
Aký bol účel lode
Iba 50 metrov od náleziska vzácneho vraku sa nachádza miesto, kde prebieha ďalší archeologický výskum. Archeológ Franck Goddio tu pracuje na výskume chrámu bohyne Isis. V súvislosti s tým má Goddio teóriu, podľa ktorej sa mohla loď potopiť okolo roku 50. n. l., keď došlo ku katastrofickej deštrukcii chrámu.
Podľa Goddia mohla loď slúžiť ako dopravný prostriedok na plavbu alexandrijskými kanálmi. Má však aj ďalšiu hypotézu. Loď mohla byť podľa neho tiež posvätným plavidlom, ktoré patrilo k chrámu. „Mohlo patriť k svätyni a byť súčasťou námorného obradu navigatio iside, keď sa sprievod oslavujúci Isis stretol s bohato zdobenou loďou Navigium, ktorá stelesňovala slnečnú bárku Isis, pani mora. Táto loď vykonávala každoročnú rituálnu plavbu bohyne z Portus Magnus v Alexandrii do svätyne Osirisa v Kanopuse popri Kanopskom kanáli,“ uvádza Franck Goddio v správe k objavu.
Sľubný výskum
Výskum vraku sa nachádza na začiatku, avšak už teraz vyzerá sľubne. Mohol by priniesť nové poznatky o živote, náboženstve, luxuse a radovánkach počas plavieb v ranom období rímskeho Egypta.
Vedecké výsledky vykopávok v chráme Isis v Alexandrijskom Portus Magnus boli nedávno uverejnené Oxfordským centrom pre námornú archeológiu.
Zdroj: franckgoddio.org, The Guardian
(zh)
