Tapputi, najstaršia historicky doložená chemička na svete, položila základy chemických techník už pred 3 200 rokmi v babylonskom paláci.
Foto: Koláž autorky: Babylonské ruiny (zdroj: iStock/ Ziquan Ying), Originál tabuľka Tapputi (zdroj: tr.wikipedia.org), ilustračný obrázok Tapputi (generované AI – perchance.org)
Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede (11. február) stojí za to pripomenúť si, že už pred viac ako tromi tisíckami rokov stála pri zrode chémie žena. Bola ňou Tapputi.
Tapputi je najstaršou historicky doloženou osobnosťou v dejinách chémie – staršou než všetci známi chemici, muži aj ženy.
Pôsobila okolo roku 1200 pred n. l. na kráľovskom dvore v Babylone, kde pracovala ako dvorná výrobkyňa vôní a kozmetických prípravkov. Jej meno sa zachovalo na hlinenej tabuľke, na ktorej je uvedená ako Tapputi-Belatekallim, čo naznačuje, že v paláci zastávala významnú pozíciu. Využívala postupy, ako sú destilácia, filtrácia či opakovaná extrakcia, teda techniky, ktoré ju robia priekopníčkou chemického remesla dávno pred vznikom modernej vedy.
Tapputi však bola oveľa viac než len výrobkyňa kozmetiky. Výnimočnou ju robí nielen jej pohlavie v spoločnosti ovládanej mužmi, ale aj sofistikovanosť jej metód.
Destilácia
Vyvinula a zdokonalila destiláciu – základný chemický proces, ktorý sa používa dodnes. Pomocou zariadení, ktoré pripomínali skoré alembické destilačné prístroje, oddeľovala kvapaliny s rôznymi bodmi varu, čím vytvárala čistý alkohol pre svoje parfumové základy. Nebolo to jednoduché miešanie, bola to pokročilá chémia vyžadujúca hlboké pochopenie molekulárneho správania.
Studená enfleurage
Tapputi používala aj tzv. techniku studenej enfleurage, pri ktorej niekoľko dní napúšťala tuky, ako je bravčová masť alebo loj, vonnými zlúčeninami z rastlín.
Sublimácia
Sublimáciu používala na extrakciu aromatických zlúčenín ich premenou z pevného stavu na plyn a následnou kondenzáciou do čistených kvapalín. Tieto procesy si vyžadovali značné technické znalosti a ich dokončenie mohlo trvať viac ako týždeň.
Prvé vedecké záznamy
Zachovaná Tapputina formula znie ako moderný laboratórny protokol. Jej recept na kráľovskú masť uvádza presné množstvá, časovanie aj postupy: „Do kadluba vložíš 1 qa hamimu, 1 qa iaruttu, 1 qa dobrého, prefiltrovaného myšieho oleja… Pracuješ na konci dňa a večer. Necháš to stáť cez noc.“ Táto pedantná podrobnosť prezrádza myseľ, ktorá chápala význam reprodukovateľných metód – jedného zo základných pilierov vedeckej praxe.
Jej zoznam zložiek sa číta ako inventár starovekého lekárnika: kvety, olej, puškvorec, šachor, myrha, balzam a rôzne aromatické látky. Tieto zmiešala s vodou a inými rozpúšťadlami, potom produkty niekoľkokrát destilovala a filtrovala, aby dosiahla čistotu. Zložitosť jej receptúr konkurovala čomukoľvek, čo sa vyrábalo v stredovekej Európe o viac ako tisícročie neskôr.
Kánonický status
Obzvlášť pozoruhodné je, že Tapputiino dielo dosiahlo už za jej života kánonický status. Tabuľka, ktorá uchováva jej receptúry, nebola jej pôvodným dokumentom, ale vedeckou konkordanciou vytvorenou v piatom roku vlády kráľa Tukultī-Ninurtu I. Jej techniky boli považované za hodné zaradenia do vzdelávacieho zborníka Mezopotámie – umiestneného spolu s receptami na výrobu skla v starobylej Aššurbanipalovej knižnici.
Parfuméri aj ako raní farmaceuti
Tapputiine parfumy spĺňali viacero funkcií, ktoré odhaľujú prepojenú povahu starovekej vedy. Okrem kozmetiky mali jej výtvory rituálne, magické a liečivé účely. V babylonskej spoločnosti fungovali parfuméri ako raní farmaceuti a používali esenciálne oleje a masti na liečbu infekcií.
Tento multidisciplinárny prístup – kombinácia chémie, medicíny a toho, čo by sme dnes nazvali aromaterapiou – demonštruje holistické myslenie, ktoré charakterizovalo ranú vedeckú prax.
Jej parfumy na báze alkoholu boli revolučné. Na rozdiel od mastí na báze ťažkých olejov, ktoré boli v tom čase bežné, používali Tapputiine receptúry prchavé rozpúšťadlá, ktoré sa po aplikácii odparovali a zanechávali po sebe iba vôňu. Znie vám to povedome? Presne takto fungujú moderné parfumy – etylalkohol s esenciálnymi olejmi ako vôňami.
Akkadská klinopisná tabuľka, na ktorej poskytla Tapputi, prvá parfumérka v histórii, 3 200 rokov informácií o receptúre parfumov a výrobe. Zdroj: tr.wikipedia.org
Politika historickej pamäte
Tapputino znovuobjavenie odhaľuje, ako historická zaujatosť vymazávala ženy z vedeckých dejín. Jej hlinená tabuľka bola nájdená v roku 1903, no zostala nepreložená vyše 15 rokov. A obsahovala aj zmienku o ďalšej parfumérke, známej len ako Ninu, ktorej meno sa čiastočne stratilo poškodením tabuliek. Okrem toho, že Tapputi bola prvou chemickou odborníčkou, je významná aj tým, že jej meno prežilo, zatiaľ čo mnohé iné zanikli.
Tabuľku s opisom parfumérok Tapputi-Belatekallim a Ninu si môžete pozrieť TU.
Rané mezopotámske výskumy európskych archeológov zvýrazňovali grécke a biblické súvislosti a prehliadali miestne vedecké tradície, najmä ženské. V palácových záznamoch sa mená žien objavovali zriedkavo, a to robí skutočnosť, že sa Tapputi zachovala, ešte výnimočnejšou – jej práca musela byť mimoriadne významná i podľa vtedajších štandardov.
Ilustračný obrázok: Tapputi vo svojom laboratóriu. Zdroj: generované AI – perchance.org
Moderné uznanie a oživené receptúry
Dnes sa Tapputi stala vo vzdelávaní v oblasti STEM a feministickej histórie silným symbolom. V roku 2023 vedci úspešne znovu vytvorili jej 3 200 rokov staré receptúry parfumov, čím dokázali životaschopnosť jej techník. Univerzitní profesori chémie teraz používajú jej prácu na demonštráciu kontinuity medzi starovekou praxou a modernými laboratórnymi metódami.
Jej príbeh však vyvoláva nepríjemné otázky o súčasnej vede. Ak sme takmer stratili prvého zaznamenaného chemika na svete pre historické predsudky, aké ďalšie príspevky dnes prehliadame? Koľko ženských úspechov v oblasti STEM zostáva neuvedených, nepublikovaných alebo jednoducho ignorovaných? Vedci Marelene a Geoffrey Raynerovci-Canhamovci to dokonale vystihli: „Hoci sa o nich zriedka hovorí, ženy sa aktívne podieľajú na chemických vedách od začiatku zaznamenanej histórie.“ Problémom nie je absencia žien vo vede, je to naša neschopnosť rozpoznať ich prítomnosť.
Zdroj: Voxmeditantis, World History Edu, The Archeologist, Girl Museum
(LDS)
