Mikuláš Konkoly-Thege patril na prelome 19. a 20. storočia k najvýraznejším vedeckým osobnostiam vtedajšieho Uhorska. Tento rok si pripomíname 110. výročie jeho úmrtia.
Historický pohľad na astrofyzikálne observatórium v Starej Ďale, ktoré založil Mikuláš Konkoly-Thege. Zdroj: Fortepan / Mór Erdélyi
Svojím všestranným talentom a svojou technickou zručnosťou premenil súkromné sídlo v Starej Ďale (dnešné Hurbanovo) na jedno z najmodernejších astrofyzikálnych pracovísk v Európe, čím položil základy modernej astronómie v našom regióne.
Všestranný talent s dušou technika
Vedecká dráha Mikuláša Konkolyho-Thegeho sa začala písať už v útlom veku a vyznačovala sa mimoriadnou technickou zdatnosťou. Narodil sa v šľachtickej rodine v Starej Ďale a už ako pätnásťročný gymnazista si vlastnoručne skonštruoval funkčný parný stroj. Hoci neskôr získal doktorát z práva v Berlíne, jeho skutočnou vášňou zostali prírodné vedy. Počas štúdií na univerzite v Budapešti sa venoval fyzike a matematike, pričom jeho záber bol obdivuhodne široký. Získal dokonca diplomy lodného kapitána a strojvodcu. Kľúčovým momentom jeho budúcej kariéry však bola dvojročná študijná cesta po západnej Európe, kde navštívil prestížne observatóriá a dielne najlepších prístrojových mechanikov tej doby.
Investície do špičkovej techniky
Po návrate do Starej Ďaly začal Konkoly-Thege realizovať svoju víziu. V roku 1871 založil v parku svojho kaštieľa astrofyzikálne observatórium, ktoré sa postupne rozrastalo o nové budovy a kupoly. Nebál sa inovácií a keď zistil, že dostupné vybavenie nepostačuje jeho ambíciám, neváhal investovať do najnovšej techniky. Už v roku 1874 si z Londýna objednal 10,5-palcový Browningov zrkadlový ďalekohľad. V tej dobe šlo o odvážny, no prezieravý krok, pretože hoci sa vtedy zrkadlá pre náchylnosť na koróziu považovali za neperspektívne, pre jeho priekopnícke spektrálne pozorovania sa ukázali ako kľúčové. Observatórium sa stalo multifunkčným pracoviskom, ktoré sa ako jedno z prvých v Európe a pravdepodobne aj na svete zameralo na progresívny spektroskopický výskum. Skúmali sa tu nielen hviezdy, ale i spektrá jasných komét a meteorov. Stará Ďala sa tak zaradila medzi najvýznamnejšie vedecké inštitúcie na kontinente.
Priekopník rodiacej sa astrofyziky
Prínos Mikuláša Konkolyho-Thegeho spočíval predovšetkým v tom, že zachytil nástup novej disciplíny – astrofyziky. V 60. rokoch 19. storočia prechádzala astronómia revolučnou zmenou, keď sa vďaka spektrálnej analýze a fotografii začala posúvať od obyčajného mapovania polohy telies k skúmaniu ich fyzikálnej podstaty. Konkoly-Thege patril do úzkej skupiny asi desiatich svetových priekopníkov, ktorí tento smer razili. Systematicky sa venoval pozorovaniu slnečných škvŕn, protuberancií, fotografovaniu hviezdokôp a hmlovín či dokonca štúdiu fyzikálnej povahy planét Mars, Venuša a Jupiter. Jeho vedecká produktivita bola ohromujúca. Len za obdobie siedmich rokov publikoval viac než 40 pôvodných vedeckých prác a stal sa členom viacerých zahraničných vedeckých spoločností.
Záchrana celoživotného diela
Osud observatória mu nebol ľahostajný ani v pokročilom veku. Z obavy, že po jeho smrti by vedecký inštitút zanikol, ho ponúkol v roku 1899 aj s celým vybavením štátu. Tento prezieravý krok zabezpečil kontinuitu výskumu. Sám Konkoly-Thege v tom čase už pôsobil na pozícii riaditeľa Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti, no vedenie pracoviska v Starej Ďale si ponechal. Hoci od jeho úmrtia 17. februára 1916 uplynulo už 110 rokov, jeho odkaz pretrváva. Je pochovaný v rodinnej hrobke v Hurbanove, kde dodnes sídli Slovenská ústredná hvezdáreň, priamy pokračovateľ jeho diela na našom území.
Dedičstvo rozdelené hranicami
Historický vývoj po prvej svetovej vojne a rozpade Uhorska priniesol rozdelenie jeho vedeckého dedičstva. Kým budovy a geomagnetické či meteorologické pozorovania ostali v Hurbanove, prístrojové vybavenie bolo prevezené do Budapešti, kde sa stalo základom nového observatória na vrchu Svábhegy. Jeho 60-centimetrový ďalekohľad, pôvodne objednaný ešte v roku 1913, tam bol inštalovaný koncom 20. rokov minulého storočia. Dnes tak na jeho priekopnícku prácu nadväzujú inštitúcie na oboch stranách Dunaja, pričom sa venujú moderným témam od výskumu premenných hviezd až po extrasolárne planéty, teda planéty, ktoré obiehajú okolo iných hviezd, ako je naše Slnko.
Zdroje: Konkoly, Astronomical Heritage, Quark
(KAM)
