Medzi najväčšie vyrezávané betlehemy na Slovensku patrí aj pohyblivý Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej.
Betlehem. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Michele Ursi
K atmosfére Vianoc neodmysliteľne patrí betlehemský výjav. Veriaci či ateisti, azda každá rodina pozná scénu jasličiek s rodinou malého Ježiška, so zvieratkami a s troma kráľmi. Tradícia betlehemov je bohatá a stále žije.
Sv. František a prvý betlehem
O tradíciu stavania betlehemov sa zaslúžil sv. František z Assisi. Večer 24. decembra roku 1223 v jaskynke pri talianskej dedine Greccio usporiadal prvé živé jasličky s bábätkom predstavujúcim malého Ježiška. Nechýbala ani Mária, Jozef a zvieratá. Tento výjav mal prostým miestnym sedliakom, ktorí nevedeli čítať ani písať, priblížiť biblický príbeh narodenia Ježiša.
František sa podľa dochovaných záznamov zaslúžil aj o tradíciu polnočnej omše. Na Štedrý deň o polnoci zazneli zvony a kňaz slúžil omšu.
Jozef II. – z kostolov medzi ľudí
O päť storočí neskôr významne povzbudil ľudovú tradíciu výroby betlehemov priamo u nás habsburský cisár Jozef II., keď zakázal stavanie betlehemov v kostoloch. Nešlo mu pritom o výjav ako taký. Panovníka pohoršovala pompéznosť šľachtou sponzorovaných betlehemov v kostoloch, ktoré už len vzdialene pripomínali biblický príbeh o útočisku utečencov v skromnej maštali.
Zákon Jozefa II., na základe ktorého boli betlehemy vykázané z kostolov, spôsobil dve veci. Mnohí remeselníci, ktorí sa na ich výrobe podieľali, prišli o obživu a svoje zručnosti museli začať uplatňovať mimo brán chrámov. No a ľudia navyknutí na prítomnosť betlehemského výjavu v čase Vianoc si doma začali vyrábať svoje vlastné.
Scéna príchodu troch kráľov do Betlehema. Zdroj: iStock.com/RomoloTavani
Začiatok novej tradície na Slovensku
Na Slovensku nadviazala nová tradícia jednak na ľudovú tradíciu rezbárstva, jednak na tradíciu vianočných mystérií, ktoré boli predvádzané v mestách na území Slovenska už od 15. storočia.
Rezbárstvo bolo rozšírené najmä v okolí bohatých banských miest – napríklad v 19. storočí bola odborná rezbárska škola v terajších Štiavnických Baniach (vtedy Piarg), kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy.
Medzi najkrajšie drevené vyrezávané betlehemy preto u nás tradične patrili stredoslovenské. K základnej biblickej scénke z maštale sa postupne pridávali ďalšie a ďalšie postavy, budovy a výjavy z každodenného svetského života. Betlehemy sa zo striktne náboženských postupne stávali výtvarnými dielami odrážajúcimi celkový svet svojich tvorcov.
Pozrite si
Vyrezávaný národopis
Medzi najväčšie a najvydarenejšie vyrezávané betlehemy na súčasnom Slovensku sa radia Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej a Banskoštiavnický betlehem v Banskej Štiavnici. Tieto betlehemy sú pozoruhodné i tým, že sú pohyblivé.
Slovenský betlehem je dielom rezbárskeho majstra Jozefa Pekaru. Ten začal s jeho výrobou po svojom odchode do dôchodku v roku 1980 a dokončil ho po pätnástich rokoch. Dielo bolo prvýkrát predstavené verejnosti v novembri roku 1995 a odvtedy je trvalo vystavené v Rajeckej Lesnej neďaleko Žiliny. Slovenský betlehem je dlhý 8,5 m, široký 2,5 m a vysoký 3 m. Vyrezaný je z lipového dreva a okrem samotnej ústrednej biblickej scény má ambíciu zobrazovať dejiny slovenského národa a výjavy zo života ľudu. Obsahuje približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Pekarov betlehem sa hlási k tradícii betlehemov zasadzujúcich biblický príbeh narodenia Ježiša do zemepisných kulís, z ktorých pochádzajú ich tvorcovia.
Ďalšie zaujímavosti o betlehemoch sa dočítate v článku Vianoce ukryté v dreve v archívnom čísle časopisu Quark.
Zdroj: Časopis Quark
Autor textu: redakcia časopisu Quark: Vianoce ukryté v dreve. In: Quark 12/2020
Uverejnený text bol spracovaný redakciou VND a je skrátenou verziou pôvodného textu, publikovaného v časopise Quark. Celý pôvodný článok si môžete prečítať na tomto odkaze po zakúpení predplatného časopisu Quark alebo v tlačenej verzii časopisu. Po zakúpení predplatného získate aj prístup k archívu od roku 1995.
(zh)
