Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nová štúdia: Pravekí ľudia si vedeli zvoliť veľmi dobré miesto pre ohnisko

Andrea Bučičová

Pri zakladaní ohniska vedeli naši predkovia využiť jeho maximálne výhody, pričom minimalizovali dym.

Umelecká predstava o ľudskom obydlí vo francúzskej jaskyni Lazaret. Zdroj: De Lumley M. A.

Umelecká predstava o ľudskom obydlí vo francúzskej jaskyni Lazaret. Zdroj: De Lumley M. A.

Pre predkov moderných ľudí predstavovali jaskyne vhodné útočisko, a to nielen pred nepriaznivým počasím. Ústredným bodom skupinových aktivít boli ohniská, pri ktorých vznikali sociálne vzťahy či náboženské predstavy.

Oheň poskytoval množstvo výhod – od tepla, svetla cez ochranu, miesto na varenie, výrobu nástrojov až po rozprávanie príbehov. Avšak na to, aby bol oheň prospešný, museli ho vhodne umiestniť, aby sa nechtiac nevystavili dymu.

V novej štúdii, ktorú zverejnili v časopise Scientific Reports, izraelskí archeológovia skúmali, ako pravekí ľudia uvažovali pri plánovaní priestoru. Výsledky výskumu ukazujú, že pravekí ľudia boli v tomto smere veľmi dôvtipní a skúsení.

Vhodná poloha pre ohnisko

Dôkazy o tom, že pravekí ľudia využívali jaskyne, sú po celom svete, dokonca aj na Slovensku.

Jaskyňa Lazaret v juhovýchodnej časti Francúzska celé tisícročia slúžila ako tábor i ako dlhodobý príbytok pre pravekých lovcov a zberačov. Našli sa v nej aj kostrové ostatky predchodcov neandertálcov. V novej štúdii sa vedci zamerali na jej časť s ohniskami, ktorá je datovaná do obdobia približne pred 150- až 170-tisíc rokmi.

Ovládnutie technológie ohňa je predmetom rozsiahlych debát, obzvlášť otázky, kedy sa ju v priebehu evolúcie ľudia naučili, odkedy oheň každodenne používali a či dokázali využívať vnútorný priestor jaskyne efektívne v spojitosti s umiestnením ohniska. Predpokladá sa, že moderní ľudia už mali uvedené zručnosti, no stále nie je jasné, či tieto schopnosti mali aj skoršie druhy ľudí.

„Jedným z ústredných problémov v diskusii je umiestnenie ohnísk v jaskyniach, ktoré obývali raní ľudia po dlhú dobu. Vo viacerých jaskyniach sa našli mnohovrstevné ohniská, čo naznačuje, že na tom istom mieste sa v priebehu rokov zapaľovali ohne,“ vysvetľuje v tlačovej správe Telavivskej univerzity hlavná autorka štúdie Jafit Kedar.

„V predchádzajúcich štúdiách sme pomocou softvérového modelu cirkulácie vzduchu v jaskyniach a simulátora rozptylu dymu v uzavretých priestoroch zistili, že optimálne miesto s minimálnym vystavením sa dymu v zime je v zadnej časti jaskyne. Najmenej vhodné je miesto pri vstupe do jaskyne,“ vysvetľuje ďalej. Dym z ohniska v zadných priestoroch cirkuluje popri strope jaskyne a uniká von vchodom.

Archeologický výskum vo francúzskej jaskyni Lazaret. Zdroj: De Lumley,M. A.

Archeologický výskum vo francúzskej jaskyni Lazaret. Zdroj: De Lumley, M. A.

Zohľadňovali aj iné faktory

Archeologické nálezy ale ukazujú, že lovci-zberači opakovane zakladali ohniská v centrálnej časti jaskyne. Prečo si ľudia vyberali práve tieto miesta, i napriek tomu, že koncentrácia dymu v jaskyni bola vyššia?

Výskumníci simulovali rozptyl dymu pre šestnásť hypotetických lokalít ohnísk vnútri jaskyne a analyzovali ich vplyv na potenciálne pracovné priestory vrátane hustoty dymu, aby rozlúskli túto hádanku. Výsledky porovnali aj s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sa týkajú škodlivosti dymu.

Závery experimentu ukázali, že priemerná hustota dymu v jaskyni je minimálna vtedy, keď je ohnisko umiestnené v zadnej časti jaskyne. No v takomto prípade je oblasť s najnižšou koncentráciou dymu, ktorá je súčasne aj najvhodnejšia pre dlhodobé aktivity, celkom vzdialená od samotného ohniska.

Výskum naznačil, že pravekí ľudia volili miesto pre ohnisko veľmi dômyselne. Ohnisko muselo byť dostatočne blízko priestorov, kde pracovali, varili, jedli, spali či vykonávali iné aktivity. Bolo totiž dôležitým zdrojom tepla, keďže dokázal hriať približne do vzdialenosti šiestich metrov. Museli preto nájsť rovnováhu medzi umiestnením ohniska a pracovných priestorov a čo najmenším množstvom dymu.

Keď vedci zobrali do úvahy potreby pravekých ľudí, určili ideálnu oblasť pre ohnisko s rozlohou približne 25 štvorcových metrov. Po porovnaní modelu s archeologickými nálezmi zistili, že pravekí ľudia skutočne zakladali oheň práve v ideálnej oblasti.

Úžasné znalosti

„Naše simulácie hustoty dymu v jaskyni jasne ukazujú, že ľudia z mladšieho paleolitu boli schopní vybrať v jaskyni perfektné miesta na umiestnenie svojich ohnísk. Táto schopnosť je odrazom skúsenosti, vynaliezavosti a plánovaných akcií,“ píšu výskumníci v štúdii.

„Znalosti raných ľudí o vplyve a fungovaní ohniska vnútri jaskyne nie je ničím iným než úžasným, rovnako ako dômyselné a starostlivé úvahy, ktoré predchádzali organizácii priestoru v jaskyni. Naše simulácie dymu potvrdzujú presnosť archeologických rekonštrukcií, nakoľko navrhované oblasti aktivít dobre korelujú s parametrami rozptylu dymu.“

Vedci sa chcú v ďalších výskumoch zamerať na vplyv rozličných palív na šírenie dymu, využívanie jaskyne s ohniskom počas rôznych ročných období či používanie viacerých ohnísk súčasne. Simulačný model, ktorý vedci vyvinuli, môže byť užitočný aj na iných archeologických náleziskách.

Zdroje: DOI: 10.1038/s41598-022-05517-z, Tlačová správa Telavivskej univerzity

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky