Matematické texty z mayského náleziska v Guatemale spomínajú astronóma menom Sak Tahn Waax.
Na nálezisku v Guatemale vyryli Mayovia matematické texty. Zdroj: iStock/JoseIgnacioSoto
Matematický vzorec vyrytý na stene v mayskej lokalite Xultun v Guatemale po prvýkrát odhalil meno významného mayského matematika a astronóma. Výskumníci naznačujú, že Sak Tahn Waax, v preklade Líška s bielou hruďou, bol učenec porovnateľný s matematickými velikánmi minulosti.
V štúdii, uverejnenej 14. júla v časopise Antiquity, Heather Hurstová, archeologička Vysokej školy Skidmore v New Yorku, analyzovala spolu s kolegami matematický text z komory v Xultune, ktorá bola pôvodne odkrytá v roku 2011.
Pozrite si
Steny komnaty sú vymaľované ľudskými postavami a hieroglyfickými textami. Medzi nimi sa nachádzajú matematické výpočty založené na astronomických kalendároch, ktoré Mayovia používali na určovanie termínov udalostí, napríklad korunovácií kráľov. Heather Hurstová a jej kolegovia predpokladajú, že komnata slúžila v polovici 8. storočia n. l. ako pracovný priestor pre pisárov, ktorí tu vytvárali kódy.
Odhalená identita
Autori analyzovali najmä jeden súbor hieroglyfov, označovaný ako text 19. Podľa hlavného odborníka tento súbor matematických výpočtov vyjadruje vzťahy medzi viacerými kalendárnymi systémami hravým spôsobom, aký sa v mayských textoch doteraz nevyskytoval. Tento objav ukazuje ľuďom, že Mayovia boli veľmi múdri, kreatívni a intelektuálne zvedaví ľudia, ktorí sa učili a matematike sa venovali vo voľnom čase.
Text 19 je malá skupina jedenástich hieroglyfov v tvare písmena L s celkovou výškou približne 10 centimetrov. Vedci zistili, že prvých deväť hieroglyfov tejto skupiny kóduje mayský kalendár a astronomické cykly.
Vzorec ukazuje, ako sa jeden 2 920-dňový cyklus dal rozdeliť na kalendárne jednotky používané Maymi. Tento 2 920-dňový cyklus bol dôležitý, pretože spájal kľúčové astronomické cykly, zodpovedajúce piatim cyklom Venuše (každý po 584 dňoch) aj ôsmim slnečným rokom (každý po 365 dňoch). Výpočty v texte 19 však tiež spájajú týchto 2 920 dní s Uinalom (mesiacmi s 20 dňami), Tzolkinom (posvätným kalendárom s 260 dňami), Tunom (rokom s 360 dňami) a marťanskými rokmi s dĺžkou 780 dní.
Hieroglyfy navyše uvádzajú len čiastočné dátumy, čo sťažilo ich rozlúštenie. „Používajú takúto skrátenú formu zápisu, takže uvádzajú len prvú polovicu zápisu a druhú polovicu si musíme domyslieť,“ tvrdí archeologička Heather Hurstová.
Až doteraz zostávala identita matematikov a astronómov, ktorí stáli za týmito výpočtami, záhadou. Hurstová a jej kolegovia objavili v predposlednom hieroglyfe v texte 19 frázu, ktorá znamená tak hovorí. Za ňou nasledovalo meno Sak Tahn Waax v poslednom hieroglyfe, čo naznačuje, že autor si pripisoval zásluhy za tento výpočet. Ide o mužské meno, pretože mu chýba špecifická predpona, ktorú používali len ženy.
Podľa Gerarda Aldanu, antropológa z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare, je skutočnosť, že autor je menovaný, významná. Naznačuje totiž, že matematici boli v mayskej spoločnosti uznávaní rovnako ako umelci.
Mayské hieroglyfické texty z klasického obdobia (250 – 900 n. l.) zvyčajne zaznamenávajú činy historických alebo božských postáv, každodenné alebo úžitkové záznamy sú vzácne. Autori v tomto príspevku ponúkajú rekonštrukciu a prepis mikrotextu namaľovaného na vnútornej stene stavby na archeologickom nálezisku Xultun v Guatemale. Text zaznamenáva jedinečný astronomický vzorec, ktorý sa končí menom, čím sa dielo pripisuje osobe menom Sak Tahn Waax (Líška s bielou hruďou). K dnešnému dňu je to jediný známy prípad, keď je klasický mayský matematik priamo uvedený ako autor svojho diela, čo svedčí o hodnote jeho intelektuálneho autorstva. Zdroj: Cambridge University Press v mene spoločnosti Antiquity Publications Ltd.
Na úrovni velikánov
Tieto zistenia zároveň dokazujú, že autor Sak Tahn Waax by mal byť považovaný za rovnocenného s niektorými z najväčších astronómov a matematikov histórie, ako sú Archimedes, Klaudios Ptolemaios a Muḥammad ibn Mūsā al-Khwārizmī.
Matematické schopnosti preukázané v tejto práci a v mayských rukopisoch, ako je Drážďanský kódex, ktorý pochádza z 11. alebo 12. storočia, sú v porovnaní s matematikou súčasných civilizácií pôsobivé. Mayovia ovládali napríklad pozičný zápis, pokročilé aritmetické operácie, algebrické vzťahy, záporné čísla a násobné faktory, no stále nemáme žiadne dôkazy o tom, že by urobili významný pokrok v geometrii.
„Neuvádzajú, že existuje geometria, pomocou ktorej možno modelovať a predpovedať zatmenia oveľa presnejšie, než ak by sa spoliehali len na algebru,“ tvrdí Gerardo Aldana a dodáva, že to mohlo súvisieť s tým, že Mezoamerika bola v tej dobe izolovaná od zvyšku sveta.
Gréci prevzali geometriu od Egypťanov, islamský svet a India prevzali matematiku od Grékov a Európa prevzala matematiku od príslušníkov islamu. „Vidíte, ako všetky tieto rôzne kultúry vzájomne pôsobia a ako si odovzdávajú myšlienky, ale v Mezoamerike existuje len jedna kultúra, a preto si myslím, že možno práve preto sa to nevyvíja tým istým smerom,“ dodáva Gerardo Aldana.
Zdroj: Nature
(RR)
