USA slávia Deň nezávislosti a významné výročia: 250 rokov od prijatia Deklarácie nezávislosti a 200 rokov od úmrtia Thomasa Jeffersona a Johna Adamsa.
Slávny obraz Johna Trumbulla z roku 1817 zobrazuje členov prípravného výboru a delegátov kontinentálneho kongresu pri predložení návrhu Deklarácie nezávislosti. Tento obraz je reprodukovaný aj na dvojdolárovej bankovke Spojených štátov amerických. Zdroj: Wikimedia Commons
Dnes 4. júla oslavujú Spojené štáty americké tradične Deň nezávislosti. Každý rok sa pri tejto príležitosti konajú po celej krajiny rôzne oslavy, podujatia a ohňostroje. Tento rok sú oslavy veľkolepejšie ako obyčajne, keďže na 4. júl 2026 pripadajú viaceré okrúhle výročia – 250 rokov od prijatia Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, 200 rokov od úmrtia hlavného autora deklarácie a tretieho prezidenta USA Thomasa Jeffersona, ako aj jej ďalšieho autora Johna Adamsa, druhého prezidenta USA.
Základný kameň americkej štátnosti a demokracie
Prečo je Deklarácia nezávislosti Spojených štátov (United States Declaration of Independence) pre USA taká dôležitá? Ide o prelomový dokument, na základe ktorého sa kolónie odtrhli od Veľkej Británie a vydobyli si samostatnosť. Jej prijatím 4. júla 1776 a neskorším podpisom bol položený základný kameň americkej štátnosti a demokracie.
Úryvok z Deklarácie nezávislosti USA
„… Považujeme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení ako rovní, že sú svojím Stvoriteľom obdarení určitými neodcudziteľnými právami, že medzi tieto práva patrí život, sloboda a snaha o osobné šťastie. — Že na zabezpečenie týchto práv sa medzi ľuďmi zriaďujú vlády, ktoré odvodzujú svoju oprávnenú moc zo súhlasu tých, ktorým vládnu. — Že kedykoľvek sa nejaká vláda stane prekážkou týchto cieľov, ľud má právo ju zmeniť alebo zrušiť a zriadiť novú vládu, ktorá by bola založená na takýchto zásadách a mala by svoje právomoci upravené takým spôsobom, aký ľud uzná za najvhodnejší na zabezpečenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia…“
Deklarácia patrí medzi najcennejšie historické dokumenty USA so statusom národného pokladu. Jej originál sa nachádza v Národnom archíve vo Washingtone, kam bola uložená 15. decembra 1952 počas slávnostnej ceremónie v prítomnosti prezidenta Harryho Trumana. Okrem originálu existuje 26 pôvodných kópií, ktoré boli vytlačené 4. júla 1776, známych ako The Dunlap Broadside.
Britské kolónie na východnom pobreží
Korene britskej nadvlády v Severnej Amerike siahajú do 16. storočia. V roku 1584 sa anglický moreplavec a objaviteľ Walter Raleigh vylodil na východnom pobreží Severnej Ameriky v oblasti Chesapeackej zátoky (Chesapeake Bay). Prvá trvalá anglická kolónia bola založená v roku 1607 a dostala názov Jamestown, na počesť anglického kráľa Jakuba I. Veľká Británia postupne rozširovala sféru vplyvu na severoamerickom kontinente a v roku 1775 už bola hlavnou koloniálnou mocnosťou v Severnej Amerike s trinástimi kolóniami na východnom pobreží. Obývali ich približne tri milióny osadníkov, domorodí obyvatelia Ameriky a tiež čierni otroci, ktorí pracovali na plantážach južanských kolónií.
Keďže Veľká Británia presadzovala svoje záujmy na úkor kolónií, vyvolával spôsob ich spravovania čoraz väčšiu nespokojnosť prisťahovalcov. Jedným zo sporných bodov medzi osadníkmi a korunou bolo veľké daňové zaťaženie, ktoré Británia uvalila na kolónie. Osadníci nemali žiadne rozhodovacie právo, pretože o všetkom rozhodoval britský Kongres. Nespokojnosť nakoniec vyvrcholila v roku 1775 vypuknutím Americkej vojny za nezávislosť, v ktorej osadníci bojovali za slobodu a sebaurčenie svojej krajiny. Vojna sa nakoniec skončila víťazstvom Kontinentálnej armády USA pod velením Georgea Washingtona, neskôr prvým prezidentom USA, nad britskou armádou v roku 1783. Na základe Parížskej zmluvy z roku 1783 uznala Veľká Británia nezávislosť a suverenitu Spojených štátov.
Ešte predtým sa však uskutočnili významné historické udalosti, ktoré viedli k prijatiu slávnej Deklarácie nezávislosti Spojených štátov.
Bostonské pitie čaju
Jedným z kľúčových okamihov v histórii USA, ktorý viedol k eskalácii napätia medzi Britániou a kolóniami, je udalosť známa ako bostonské pitie čaju. Keď britská vláda v máji roku 1873 vyhlásila zákon známy ako Tea act, ktorým oslobodila lode Východoindickej spoločnosti od povinnosti platenia daní za čínsky čaj, došlo k vzbure amerických obchodníkov, ktorí odmietali dlhšie tolerovať anglické daňové zaťaženie. V prestrojení za Indiánov sa zmocnili troch lodí v bostonskom prístave a vyhodili ich náklad cez palubu. Udalosť vstúpila do dejín ako The Boston Tea Party.
Odozva na seba nenechala dlho čakať a Británia prijala reštriktívne odvetné opatrenia. Kolónie Briti potrestali prijatím donucovacích zákonov, tzv. Coercive acts (nátlakové zákony), ktoré kolonisti označovali aj ako Intolerable Acts (neprijateľné zákony). V kolóniách vyvolali obavy z toho, že dôjde k ďalšiemu oslabeniu koloniálnych práv a k ďalším legislatívnym sankciám.
Prvý a Druhý kontinentálny kongres
V reakcii na donucovacie zákony zvolali kolónie Prvý kontinentálny kongres vo Filadelfii. Prebiehal od 5. septembra do 26. októbra 1774 a zúčastnilo sa na ňom 56 delegátov z 12 britských kolónií.
Druhý kontinentálny kongres sa začal v máji v roku 1775. Keďže sa už kolónie v tom čase nachádzali vo vojne, spĺňal funkciu riadiaceho orgánu. Menoval úradníkov a diplomatov, riadil koloniálnu politiku a verboval vojakov. Kongres tiež prerokoval a prijal Deklaráciu nezávislosti USA, vypracoval a prijal Články konfederácie, uzatvoril spojenectvo s Francúzskom, začal tlačiť peniaze a viedol diplomatické rokovania so zahraničnými vládami.
Prijatie Deklarácie nezávislosti USA
Na zasadnutí Druhého kontinentálneho kongresu dňa 11. júna 1776 poverili zástupcovia kolónií päťčlenný výbor vypracovaním Deklarácie nezávislosti USA. Tvorili ho Roger Sherman, Robert Livingston, John Adams, Benjamin Franklin a Thomas Jefferson. Práve Jefferson sa stal hlavným autorom Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, ktorá bola schválená 2. júla 1776. O dva dni neskôr, teda 4. júla 1776, ju prijali delegáti 12 z 13 kolónií. Išlo o zásadný krok na ceste k nezávislosti. Hoci je tento deň považovaný za vznik Spojených štátov amerických, dôležitý je v tomto ohľade 2. august 1776, keď deklaráciu podpísali všetci delegáti. „2. august 1776 je jedným z najdôležitejších, avšak najmenej oslavovaných dní v americkej histórii, keď 56 členov Druhého kontinentálneho kongresu začalo vo Filadelfii podpisovať Deklaráciu nezávislosti USA,“ uvádza americká stránka National Constitution Center. Podpísaná bola v budove Independence Hall vo Filadelfii. Na významných vodcov a signatárov Deklarácie nezávislosti USA bola vypísaná odmena, keďže podľa Británie išlo o prejav vzbury a zradu voči anglickému kráľovi.
Deklarácia nezávislosti Spojených štátov
Deklarácia nezávislosti nebola iba zakladajúcim dokumentom nového štátu. Vychádzajúc z filozofie osvietenstva predstavila svetu nové chápanie prirodzených práv človeka, slobody a rovnosti. Tento dokument tak ovplyvnil nielen americké dejiny, ale i ďalší vývoj moderných demokracií.
Spoločnosť novovzniknutých Spojených štátov amerických však bola nábožensky aj kultúrne veľmi rozmanitá. Hoci dokument hlásal slobodu a rovnosť pre všetkých, neplatili pre všetkých rovnako. Určite nie pre severoamerických Indiánov, domorodých obyvateľov, a tiež nie pre otrokov. Historici odhadujú, že v roku 1776 žilo na území dnešných Spojených štátov približne 150- až 300-tisíc pôvodných obyvateľov Ameriky a 500 až 400-tisíc otrokov, ktorí boli sústredení predovšetkým v južných kolóniách. Nerovnosť práv mala vplyv na ďalší vývoj americkej spoločnosti a krajiny a vyústila do krvavej občianskej vojny, v ktorej bojoval Sever proti Juhu.
Pozrite si
Deň nezávislosti
Hoci Americká revolúcia a prijatie nezávislosti 4. júla 1776 nepredstavovali víťazstvo pre všetkých obyvateľov novovzniknutých Spojených štátov amerických, dnes ide o najvýznamnejší deň v dejinách USA a sviatok, ktorý sa slávi ako Deň nezávislosti. Ako oficiálny federálny sviatok bol Deň nezávislosti uznaný v roku 1941.
Symbolom vzniku nového štátu sa stal aj Zvon slobody (Liberty Bell). Podľa legendy jeho zvonenie oznámilo obyvateľom Filadelfie a celého sveta zrod nového štátu.
Zaujímavosti
- Originál Deklarácie nezávislosti USA bol spísaný na pergamen, zvieraciu kožu špeciálne ošetrenú citrónom a natiahnutú tak, aby mala čo najdlhšiu životnosť. Ďalšie verzie Deklarácie nezávislosti USA sa tlačili na papier a predčítali sa nahlas na námestiach naprieč kolóniami, aby sa aj obyvatelia, ktorí nevedeli čítať, dozvedeli o plánovanom odtrhnutí od Británie.
- Deklarácia nezávislosti USA je uložená v nepriestrelnej vitríne, ktorá obsahuje inertný argón a reguluje sa v nej vlhkosť tak, aby zostal pergamen pružný. Dokument je prísne strážený.
- V ľahom spodnom rohu Deklarácie nezávislosti USA sa nachádza odtlačok ruky, ktorého pôvod ani okolnosti vzniku nie sú známe.
- Ako prvý podpísal dokument s rozmermi 61,6 x 75,5 cm predseda Kongresu John Hancock. Po slávnostnom podpise 2. augusta 1776 bola Deklarácia nezávislosti USA pravdepodobne uložená vo Filadelfii v pracovni Charlesa Thomsona, ktorý bol v rokoch 1774 – 1789 tajomníkom kontinentálneho kongresu.
- Dňa 13. decembra 1952 bola deklarácia spolu s Ústavou USA a Listinou práv formálne odovzdaná do rúk archivára Spojených štátov Wayna Grovera a počas slávnostného ceremoniálu 15. decembra 1952, na ktorom sa zúčastnil prezident Harry S. Truman, bola uložená do archívu.
Zdroj: Wikipedia (1, 2, 3), ARTE TV, Velvyslanectví USA v České republice, bostonteapartyship.com, National Constitution Center, American Battlefield Trust, visit.archives.gov, EBSCO
- Tvorcovia svetových dejín. Od Francúzskej revolúcie po začiatok 20. storočia, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2003, str. 31 – 34
- Kerný, Dušan: USA, vydavateľstvo, TK SR-Pressfoto, Bratislava 1992
(zh)
