Odborníci sa domnievajú, že ide o prvý dôkaz o využívaní slonov ako gigantických tankov staroveku vo vojenských ťaženiach.
Zobrazenie Hannibala vedúceho slony cez Alpy predstavuje obľúbený motív v umení, ako ukazuje aj detail maľby od Nicolasa Poussina s názvom Hannibal prekračuje Alpy na slonoch (cca 1625 – 1626). Zdroj: Wikimedia Commons
Slávny kartáginský vojvodca Hannibal podnikol so svojou armádou pozoruhodný prechod cez Alpy počas druhej púnskej vojny, ktorá prebiehala v rokoch 218 – 201 pred n. l. Z Hispánie sa dostal na Apeninský polostrov a vydesil Rimanov, ktorí sa domnievali, že Alpy predstavujú neprekonateľnú bariéru pred inváziou nepriateľa. Toto slávne ťaženie je považované za pozoruhodný vojenský počin staroveku. Dodnes sa však nepodarilo rekonštruovať trasu, po ktorej kartáginský vojvodca Hannibal so svojou armádou, jazdou a s 37 slonmi prešiel z Pyrenejského polostrova do Talianska.
Mimoriadne náročné a riskantné vojenské ťaženie vystavilo kartáginskú armádu viacerým nástrahám od mrazu, lavín až po útoky nepriateľských kmeňov. Výsledkom boli veľké straty v radoch Hannibalovho vojska, ktoré podľa historika Lívia asi za 15 až 16 dní napriek útrapám prekročilo Alpy. V roku 211 pred n. l. sa Hannibalova armáda prebojovala až k bránam Ríma, odtiaľ pochádza slávny výrok Hannibal ante portas! (Hannibal pred bránami!). Hoci boje prebiehali až do roku 201 pred n. l., Kartáginci večné mesto nikdy nedobyli a vojnu prehrali.
Aj napriek tomu je Hannibal spolu s Alexandrom Veľkým, Juliom Caesarom a Scipiom považovaný za jedného z najväčších stratégov starovekého sveta. Jedným z dôvodov tejto reputácie je práve legendami opradené ťaženie cez Alpy, o ktorom sa dozvedáme predovšetkým od antických autorov ako Polybios a Lívius.
Pozrite si
Odborníci z rôznych oblastí od historikov, archeológov až po paleontológov pátrajú po trase Hannibalovej výpravy, ako aj po rukolapných dôkazoch o prítomnosti slonov v jeho armáde.
V nedávno uverejnenej štúdii časopisu Journal of Archaeological Science: Reports španielski archeológovia informujú o náleze slonej kosti, ktorá zrejme odkazuje na prítomnosť slonov v armáde slávneho stratéga v období púnskych vojen.
Záhadná kosť
Kosť objavená neďaleko španielskeho mesta Córdoba by mohla byť podľa archeológov jediným priamym dôkazom existencie Hannibalových slonov. Doteraz najsilnejším archeologickým dôkazom ich pochodu cez Alpy bola rozrytá zem a iné stopy, ktoré zanechali obrovské zvieratá prechádzajúce cez alpský priesmyk na mieste, kde sa dnes nachádza francúzsko-talianska hranica.
Podľa Rafaela Matíneza Sáncheza, archeológa z Univerzity v Córdobe a prvého autora štúdie, by mohla kosť objavená ešte počas výskumných prác v roku 2019 predstavovať míľnik. Prvotná analýza nepreukázala zhodu so žiadnym miestnym zvieraťom. Až neskôr sa ukázalo, že ide o pravú karpálnu kosť slona – „členok“ jeho pravej prednej nohy, ktorý je ekvivalentom zápästia u ľudí. Vedci sa domnievajú, že tohto konkrétneho slona na miesto priviezli Kartáginci na vojenské účely.
Obr. A, Pravá tretia karpálna kosť (CIII) z Hospital Provincial de Córdoba (HP-19 SU 324). B, Anatomická poloha kosti v pravej prednej nohe (manus) slona. C, Poloha v rámci všeobecnej kostnej štruktúry (Archeozoo, verejná doména). D, 3D bodový graf porovnávajúci merania archeologickej vzorky (HP-19 SU 324) a porovnávacích vzoriek; dve samice ázijských slonov (MA-UVA EM1-Museo Anatómico de Valladolid a LAS-L 1261-Laboratory for Archaeozoological Studies- Leiden) a stepný mamut (LAS-L M240-Laboratory for Archaeozoological Studies- Leiden). Zdroj: https://doi.org/10.1016/j.jasrep.2026.105577
Odhadovaný vek kosti je 2250 rokov
Kosť bola nájdená počas archeologických vykopávok na mieste opevneného iberského osídlenia. Nachádzala so vo vrstve zeme, ktorej vek bol pomocou rádioaktívneho uhlíka datovaný na približne 2 250 rokov. Ďalšie časti skeletu sa nenašli, podľa odborníkov sa pravdepodobne rozložili. Kosť sa uchovala pod zvyškami zrúteného múru.
Archeológovia sa domnievajú, že kartáginská armáda, ktorá bola počas druhej púnskej vojny situovaná v blízkosti náleziska, sa zapojila do bitky v starobylej osade neďaleko Córdoby. Slon pravdepodobne zahynul v boji, píšu výskumníci v štúdii. Okrem kosti sa našlo aj 12 guľovitých kameňov, ktoré zrejme slúžili ako munícia pre kartáginské katapulty. Podporujú tak teóriu, že sa na mieste uskutočnil ozbrojený konflikt.
Vedci zdôraznili, že konkrétny slon, ktorý zahynul neďaleko Córdoby, nemohol byť jedným z „legendárnych jedincov“, ktoré prekročili Alpy s Hannibalom. Kosti sú však pozostatkom z obdobia starovekých púnskych vojen, série troch po sebe nasledujúcich vojenských konfliktov medzi Rímom a fenickým mestom Kartágo, o nadvládu nad Stredomorím a reprezentujú „prechod gigantických tankov staroveku cez (Iberský) polostrov“.
Zdroj: Live Science, The Guardian, Archeology Magazine
(zh)
