Medzinárodný tím vedcov dokázal zrekonštruovať vône, ktoré sprevádzali balzamovanie pred viac ako tromi tisíckami rokov. Výsledky ponúkajú úplne nový pohľad na staroveký Egypt a ukazujú, že aj pach môže byť cenným historickým prameňom.
Proces mumifikácie v starovekom Egypte bol veľmi zložitý a trval približne 70 dní. Balzamovači počas neho odstránili vnútorné orgány, telo vysušili pomocou prírodnej soli nátron a následne ho ošetrili olejmi, živicami a aromatickými látkami, aby spomalili proces rozkladu. Mozog bol často odstraňovaný cez nos pomocou kovových háčikov, zatiaľ čo srdce sa zvyčajne ponechávalo v tele, pretože sa považovalo za sídlo rozumu, pamäti a duše, ktoré bude zosnulý potrebovať pri posmrtnom súde boha Usira. Ilustračný obrázok. Zdroj: Christian Jegou
Keď sa povie archeológia, väčšina ľudí si predstaví vykopávky, starobylé chrámy alebo zlaté poklady faraónov. Vedci však čoraz častejšie skúmajú aj to, čo sa nedá vidieť – zvuky, chute či vône minulosti. Práve čuch sa totiž ukazuje ako prekvapivo cenný zdroj informácií o živote dávnych civilizácií.
Zrod novej vedeckej disciplíny
Najnovší výskum medzinárodného tímu odborníkov z Nemecka, Poľska, Egypta, zo Slovinska a Spojeného kráľovstva pod vedením archeochemičky Barbary Huberovej priniesol vôbec prvú komplexnú rekonštrukciu vône staroegyptských múmií. Výsledky, publikované v odbornom časopise Frontiers in Environmental Archaeology, ukazujú, že zachované telá nevydávajú nepríjemný zápach, ako býva často zobrazované vo filmoch. Naopak, mnohé z nich dodnes voňajú drevito, korenisto alebo jemne sladko.
Výskumníci analyzovali deväť mumifikovaných tiel uložených v Egyptskom múzeu v Káhire. Pomocou moderných analytických metód skúmali prchavé organické zlúčeniny uvoľňujúce sa zo sarkofágov bez toho, aby múmie akokoľvek poškodili. Ide o významný krok smerom k úplne novej vedeckej disciplíne označovanej ako molekulárna archeológia vôní.
VEDOMOSTNÉ OKIENKO
Čuch patrí medzi evolučne najstaršie zmysly. Nervové dráhy vedúce z čuchových receptorov smerujú priamo do limbického systému mozgu, ktorý spracúva emócie a dlhodobú pamäť. Jediná vôňa dokáže preto vyvolať mimoriadne živé spomienky aj po desiatkach rokov. Vedci tento jav označujú ako Proustov efekt, podľa francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta, ktorý opísal, ako mu vôňa a chuť francúzskych madleniek – malých koláčikov – okamžite pripomenuli detstvo.
Autori zdôrazňujú, že čuch môže archeológom prezradiť množstvo informácií o použitých balzamovacích látkach, stave zachovania artefaktov aj podmienkach ich skladovania. V budúcnosti by sa mohla vôňa stať rovnako dôležitým diagnostickým nástrojom ako chemická analýza alebo zobrazovacie metódy.
Vôňa ako historický dôkaz
Na výskume spolupracovali odborníci z Inštitútu Maxa Plancka pre geoantropológiu, University College London, Egyptského múzea v Káhire a ďalších inštitúcií. Na rozdiel od klasických archeologických analýz sa tentoraz nesústredili na vzhľad múmií, ale na molekuly prúdiace vo vzduchu okolo nich.
Použili pritom kombináciu plynových chromatografov, hmotnostnej spektrometrie a senzorického hodnotenia vyškolenými odborníkmi. Takto dokázali identifikovať desiatky prchavých organických zlúčenín pochádzajúcich z prírodných živíc, olejov, voskov aj zo samotných konzervačných procesov.
Vedci následne vytvorili takzvané olfaktorické profily, teda akési chemické odtlačky vôní jednotlivých múmií. Každý z nich bol trochu odlišný, no vo väčšine prípadov prevládali príjemné drevité, bylinné a korenisté tóny.
Podľa autorov výskumu tieto výsledky potvrdzujú historické záznamy opisujúce používanie vzácnych aromatických živíc počas mumifikácie.
Klasické vitríny s múmiami dopĺňajú tzv. vonné karty, keď je esencia reprodukovanej vône vložená do papiera pomocou vonnej potlače. Zdroj: Michelle O’Reilly/CC BY
Kadidlo, myrha a exotické živice
Balzamovanie patrilo medzi najvýznamnejšie náboženské rituály starovekého Egypta. Egypťania verili, že zachovanie tela je nevyhnutné pre život po smrti, preto používali mimoriadne drahé suroviny dovážané z Afriky, Arábie aj oblasti dnešnej Indie.
Chemické analýzy potvrdili prítomnosť látok pochádzajúcich z kadidla, myrhy, borovicových živíc, cédrového oleja či zo včelieho vosku. Niektoré z týchto surovín patrili v staroveku medzi najcennejšie obchodné komodity a ich využívanie svedčí o rozsiahlych obchodných kontaktoch Egypta.
Výskumy publikované v posledných rokoch zároveň ukázali, že mnohé živice mali prirodzené antibakteriálne a antimykotické účinky. Balzamovači síce nepoznali mikroorganizmy, no empiricky vedeli, ktoré látky najlepšie spomaľujú rozklad tela.
Aj preto dnes vedci považujú staroegyptské balzamovanie za pozoruhodnú kombináciu náboženských predstáv, remeselnej zručnosti a praktických poznatkov o prírodných materiáloch.
Staroveký Egypt patril medzi najvýznamnejšie centrá výroby parfumov. Aromatické oleje neboli určené iba na balzamovanie, ale aj na každodennú hygienu, náboženské obrady a na medicínu. Mimoriadne obľúbenou bola parfumová zmes kyphi, pripravovaná z desiatok ingrediencií vrátane myrhy, kadidla, borievky, škorice, medu a vína. Antickí autori opisovali, že jej vôňa upokojovala myseľ, uľahčovala spánok a slúžila aj ako obeta bohom. Zdroj: Patheos
Molekulárna archeológia otvára nové možnosti
Výskum vôní predstavuje relatívne mladý odbor označovaný ako molekulárna archeológia alebo archeológia vôní. Jeho cieľom je skúmať chemické stopy pachov zachované v historických predmetoch, v keramike, textíliách či architektúre.
Vedci už dokázali identifikovať zvyšky vôní parfumov v starorímskych sklenených nádobách, obsah stredovekých kadidiel používaných v kláštoroch, obsah keramických nádob používaných na výrobu vína alebo olivového oleja, obsah amfor z obchodných lodí či dokonca pachy historických knižníc. Rekonštrukcia vôní umožňuje lepšie pochopiť každodenný život minulých civilizácií spôsobom, ktorý nedokážu fotografie ani písomné pramene sprostredkovať.
Význam tejto disciplíny rastie aj v múzejníctve. Niektoré svetové múzeá už experimentujú s interaktívnymi expozíciami, kde si môžu návštevníci historické vône nielen pozrieť, ale aj ovoňať. Práve vôňa totiž patrí medzi najsilnejšie spúšťače ľudskej pamäti a ľudských emócií.
Jedným z prvých miest, kde si ľudia môžu staroegyptské vône vyskúšať, je Múzeum Augusta Kestnera v nemeckom Hannoveri. Počas špeciálnych prehliadok s názvom Vôňa posmrtného života (The Scent of the Afterlife) dostávajú návštevníci vonné karty inšpirované obsahom štyroch kanop – nádob na vnútorné orgány – patriacich vysokopostavenej šľachtičnej Senetnay, ktorá žila okolo roku 1450 p. n. l.
S podobným nápadom prišlo aj múzeum Moesgaard na predmestí dánskeho Aarhusu pri príležitosti výstavy nazvanej Staroveký Egypt – posadnutosť životom (Ancient Egypt – Obsessed with Life). Kurátori tu zaznamenali, že zapojenie čuchu zásadne premenilo návštevnícky zážitok – minulosť zrazu nepôsobí vzdialene a abstraktne, ale takmer hmatateľne.
Významným príkladom je európsky projekt Odeuropa, ktorý prepája historikov, chemikov, informatikov a odborníkov na umelú inteligenciu. Pomocou strojového učenia analyzuje tisíce historických kníh, obrazov a archívnych dokumentov, aby identifikoval zmienky o vôňach a vytvoril databázu európskeho čuchového dedičstva od 16. do začiatku 20. storočia. Výsledkom sú digitálne mapy historických vôní, rekonštrukcie parfumov aj metodiky, ktoré môžu využívať múzeá a galérie pri tvorbe interaktívnych expozícií.
Návštevníci Múzea Augusta Kestnera v nemeckom Hannoveri sa nechávajú unášať tzv. vôňou posmrtného života. Autor: Ulriki Dubiel/S.C. Ehrich et al;, 2026/CC BY
Výskumníci zároveň upozorňujú, že analýza pachových molekúl nemá len popularizačný význam. Môže sa stať dôležitým nástrojom pri ochrane kultúrneho dedičstva. Niektoré chemické zlúčeniny totiž signalizujú rozklad organických materiálov alebo rast mikroorganizmov. Pravidelné monitorovanie vôní by preto mohlo konzervátorov upozorniť na začínajúce poškodenie artefaktov skôr, než sa objavia viditeľné zmeny.
Keďže ide o úplne neinvazívnu metódu, nevyžaduje žiadne odoberanie vzoriek zo vzácnych historických predmetov. V budúcnosti by mohli podobné senzory sledovať stav múmií, historických kníh, obrazov či drevených sôch priamo vo vitrínach múzeí.
Privoňať si k minulosti
Autori štúdie veria, že rekonštruované vône sa raz stanú prevažnou súčasťou múzejných expozícií. Návštevníci by tak mohli zažiť staroveký Egypt oveľa autentickejšie než doteraz. Namiesto pohľadu na múmiu za sklom by mohli cítiť arómy kadidla, myrhy, cédrového dreva či včelieho vosku, ktoré sprevádzali pohrebné obrady pred tisíckami rokov. Takéto multisenzorické expozície by mohli výrazne zvýšiť záujem verejnosti o archeológiu aj históriu.
Výskum zároveň ukazuje, že moderná archeológia už dávno nie je len o lopatkách a štetcoch. Spája chémiu, fyziku, informatiku, molekulárnu biológiu i neurovedy, aby dokázala čo najvernejšie zrekonštruovať svet dávnych civilizácií. Niekedy pritom stačí jediný nádych, aby sme sa preniesli o tri tisícročia späť.
Zdroje: Frontiers in Environmental Archaeology, Journal of Archaeological Science, Max Planck Institute of Geoanthropology, The Independent, Patheos, Odeuropa – European Olfactory Heritage Project
(RR)
