Fyzik Štefan Luby, významná osobnosť vedy na Slovensku aj v zahraničí, oslavuje 85 rokov

Pri príležitosti okrúhleho jubilea sme sa profesora Lubyho opýtali, ktoré úspechy si cení najviac, ako aj to, čo by vyzdvihol v oblasti vedeckého bádania na Slovensku.

Fyzik, pedagóg, popularizátor vedy a spisovateľ, bývalý predseda Slovenskej akadémie vied prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr. h. c., dnes oslavuje významné životné jubileum 85 rokov. Profesor Luby, ktorý stále aktívne pôsobí v Slovenskej akadémii vied, patrí k popredným osobnostiam slovenskej vedy a za svoju dlhoročnú vedeckú prácu získal uznanie doma i v zahraničí.

O mimoriadnych schopnostiach a vedeckej autorite profesora Lubyho svedčí jeho rozsiahla odborná i organizačná činnosť, ako aj mnohé ocenenia, ktoré získal. Bol členom 15 vedeckých spoločností (v niektorých len prechodne), pôsobil vo vedeckých a v správnych radách desiatich univerzít. Získal mnoho ocenení, medzi nimi Pribinov kríž I. triedy, Kríž prezidenta SR, Krištáľové krídlo a Národnú cenu Vojtecha Zamarovského za prínos k literatúre faktu. V roku 2025 získal prof. Luby cenu Fides et Ratio, cenu Rady Konferencie biskupov Slovenska za prínos k dialógu medzi vierou a vedou, o rok skôr Cenu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2024 v kategórii encyklopedických diel za knihu Štyridsať výstupov na Olymp.

Je držiteľom čestného doktorátu (doctor honoris causa, Dr. h. c.) univerzity v Salente (Taliansko), Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Pôsobil ako prezident Federácie európskych akadémií (All European Academies) a Central European Academy of Sciences and Arts.

„Fyzik je perfektný manažér, naopak to neplatí“ 

Profesor Luby je odborníkom na oblasť fyziky polovodičov, kovov, elektronických súčiastok, laserovej techniky a röntgenovej optiky. V posledných rokoch si jeho záujem získali nanotechnológie a nanoveda. Ako predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) v rokoch 1995 až 2009 preukázal, že je nielen dobrý fyzik, ale aj manažér.

Počas takmer pätnásťročného pôsobenia v čele akadémie vied sa zaslúžil o jej úspešný rozvoj a smerovanie. „Zákon o akadémii nám vrátili šesťkrát, nakoniec ho Národná rada SR schválila jednomyseľne. Ktovie, či tam nepôsobilo nejaké skryté žiarenie, lebo to bol totálny unikát. Po roku 2009 som sa vrátil na Fyzikálny ústav SAV s celoživotným presvedčením, že fyzici môžu robiť všetko. Naše školstvo by ich malo produkovať podstatne viac. Fyzik je perfektný manažér, naopak to neplatí,“ spomínal na svoje pôsobenie v čele SAV v rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH v roku 2016.

Okrem vedeckej činnosti sa venuje pedagogike a popularizácii vedy. Je autorom 483 vedeckých publikácií, 9 patentov a autorom i spoluautorom odborných kníh a skrípt.

Štúdium a pôsobenie na SAV

Štefan Luby sa narodil 6. mája 1941 v Bratislave do právnickej rodiny Štefana Lubyho st. a jeho manželky Anny Lubyovej. Ako bratislavský rodák rád spomína na detstvo strávené v Liptovskom Hrádku, ktoré opísal aj v knihe Rodinná kronika. Po základnej škole nastúpil na gymnázium na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa vďaka dobrým učiteľom nadchol pre matematiku a fyziku.

Hoci najprv uvažoval nad štúdiom práva po vzore rodičov, nakoniec uňho „zvíťazil záujem o elektrotechniku“, ktorá stojí práve na fyzike. Jeho kroky tak smerovali na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave (dnes Slovenská technická univerzita), kde v rokoch 1958 až 1963 študoval odbor fyzika pevných látok. Po ukončení štúdia pracoval rok na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Od roku 1964 pôsobí Štefan Luby na Slovenskej akadémii vied – v rokoch 1964 až 1983 bol v Elektrotechnickom ústave SAV a od roku 1983 až dodnes pôsobí vo Fyzikálnom ústave SAV. V rámci Slovenskej akadémie vied zastával viaceré vedúce pozície. V rokoch 1984 až 1992 bol riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV. Ešte skôr, ako sa v roku 1995 stal predsedom SAV (post zastával až do roku 2009), pôsobil ako jej podpredseda (1993 – 1994) a následne ako poverený predseda (1994 – 1995). Popri tom sa dlhodobo angažoval aj v Encyklopedickom ústave SAV, kde bol predsedom redakčnej rady Encyklopédie Beliana (1997 – 2022) a členom jej výkonného redakčného orgánu.

V roku 1996 získal profesorský titul na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte elektrotechniky a informatiky v odbore fyzika kondenzovaných látok a akustika.

Renesančný človek

V neposlednom rade je profesor Luby aj plodným spisovateľom literatúry faktu. „Dokázal totiž autorsky zúročiť svoju všestrannú vzdelanosť a sčítanosť,“ výstižne uviedla novinárka a jedna z prvých dám slovenskej žurnalistiky Elena Ťapajová (*1944 – †2023) v úvode rozhovoru s profesorom Lubym pre časopis Knižná revue 2008/20.

Láska k literatúre, ktorá je preňho zábavou aj rozptýlením, sa odzrkadľuje aj v 17 knihách, ktoré napísal – o vedeckých osobnostiach, cestách za vedou či v zbierkach aforizmov, bonmotov a esejí. Svoju literárnu dráhu začal sporadickým publikovaním v časopisoch, po šesťdesiatke sa pridali knihy (trilógia Moji intelektuáli I – III, Cestovná správa z kongresu o ničom a iné texty, Fascinácia Nobelom, Nanosvet na dlani, Rodinná kronika, Slovenské vesmírne odysey, Štyridsať výstupov na Olymp a mnohé iné). V roku 2006 získal Cenu Klubu spisovateľov literatúry faktu za knihu postrehov, článkov a príhovorov zo svojich putovaní za vedou po celom svete pod názvom Cestovná správa z kongresu o ničom a iné texty, ktorá vyšla vo Vydavateľstve SAV VEDA v roku 2005.

Štyri otázky pre profesora Štefana Lubyho

Pri príležitosti významného jubilea sme sa profesora Lubyho opýtali, ktoré úspechy si cení najviac, čo by vyzdvihol v oblasti vedeckého bádania na Slovensku, ale aj to, ako vníma odchod mladých ľudí do zahraničia a akú životnú radu by im dal.

Oslavujete okrúhle jubileum – 85 rokov. Na ktoré životné, ale aj pracovné úspechy ste najviac hrdý?

Môj vedecký život sa odohrával v Elektrotechnickom a potom vo Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied.

V elektrotechnickom ústave sme skúmali spoľahlivosť integrovaných obvodov, konkrétne jav elektromigrácie, špeciálnej difúzie spôsobenej tokom prúdu. Výberom vhodných materiálov sme zvýšili spoľahlivosť spojov a kontaktov v mikroelektronike.

Na tejto téme vznikla vedecká škola, obhájila sa jedna doktorská a tri kandidátske dizertácie a spolupracovali sme s TESLOU v Piešťanoch a v Rožnove pod Radhoštěm. V Rožnove sme pomocou našich znalostí pomohli vyriešiť výpadok výroby obvodov. Z mojich spolupracovníkov spomeniem aspoň Iva Vávru a Petra Lobotku.

Vo fyzikálnom ústave som sa v spolupráci s Evou Majkovou, Matejom Jergelom, Petrom Šiffalovičom a inými venoval mnohovrstvovým zrkadlám mäkkého röntgenového a extrémneho ultrafialového žiarenia.

V rámci pobytu  – cestou Nadácie Alexandra von Humboldt – som v tejto téme nadviazal kontakt s Univerzitou Bielefeld, s popredným nemeckým fyzikom prof. Ulrichom Heinzmannom. Poznamenávam, že takéto zrkadlá sú dnes základom optiky litografu spoločnosti ASML, ktorá je priekopníkom v nanoelektronike na úrovni miniaturizácie 2 – 3 nm.

Druhá téma vo fyzikálnom ústave boli nanotechnologické senzory plynov určené predovšetkým na kontrolu čistoty ovzdušia. Tu sme mali spoluprácu s prof. Armandom Luchesom, budovateľom Univerzity Salento i s CNR ústavom v Lecce v Taliansku.

Napokon spomeniem, že okolo roku 2000 som sa začal zaoberať písaním kníh z literatúry faktu – o ľuďoch vedy a o cestách za vedeckým poznaním vrátane kozmického výskumu. Takýchto kníh som doteraz vydal sedemnásť.

V organizácii vedy a v riadení SAV za úspech pokladám, že sa nám počas  piatich funkčných období, respektíve 17 rokov môjho pôsobenia v predsedníctve SAV podarilo zreformovať akadémiu, prejsť na grantový systém výskumu a nadviazať po vzniku samostatnej Slovenskej republiky širokú medzinárodnú spoluprácu.

No išlo najmä o to odvrátiť od SAV hrozby jej likvidácie a kodifikovať ju novým zákonom 133/2002 prijatým na šiesty pokus, ale potom už v Národnej rade SR jednomyseľne. Tu rád spomínam na spoluprácu s množstvom kolegov, z ktorých uvediem aspoň Jána Slezáka, Dušana Čaploviča a Branislava Lichardusa.

Stále sa aktívne venujete vede aj popularizácii vedy. Ktorá oblasť vedy, výskumu a technológií vás aktuálne zaujíma najviac a čo by ste vyzdvihli v oblasti vedeckého bádania na Slovensku?

V ostatných rokoch sledujem najviac nanotechnológie, dostal som sa k nim cestou spomenutých senzorov plynu. V tejto oblasti aj prednášam a popularizujem, a to aj v spolupráci so spoločnosťou INTERCEDU založenou prof. Štefanom Kassayom.

Tento výskum by nebol možný bez elektrónovej litografie, ktorá sa na Slovensku rozvinula v Ústave informatiky a v Elektrotechnickom ústave SAV i na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. V oblasti elektroniky spomeniem aj paralelný výskum senzorov plynu na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU.

Veľkým prínosom je budovanie infraštruktúry pre vysokovýkonné výpočty (HPC) inštalovaním superpočítačov DEVANA a nedávno PERUN, ktorý prepája Bratislavu a Košice.

Na Slovensku máme výbornú virológiu, ktorá prispela k zvládnutiu pandémie ochorenia COVID, archeológiu, ktorá vyústila v roku 2021 do zapísania dvoch kastelov ako súčasti Dunajského limesu do dedičstva UNESCO, tohto roku vyjde desiaty zväzok Encyklopédie Beliana a podobne.

Ste vedec, ale aj pedagóg. Ako vnímate situáciu, že veľa mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia?

Svoje miesto v tom má aj snaha mladých ľudí poznávať svet, uchopiť svoj život do vlastných rúk, vidieť na vlastné oči to, čím ich kŕmia televízne programy a siete.

Zahraničné školy vábia svojou slávnou minulosťou a pozíciou vo svetových rebríčkoch hodnotenia. Odráža sa tam ich história, je našťastie časovo vážená a väčší dôraz sa kladie na aktuálny výkon. To zvyšuje našim mladším školám šance prebiť sa dopredu.

Naše univerzity, tie, ktoré patria medzi domácich top 10, sa v hodnoteniach pomaly posúvajú vpred a je správne, ak o tom verejnosť systematicky informujú, čím získavajú záujemcov o štúdium. To však musí ísť ruka v ruke s budovaním nových laboratórií a učebnej infraštruktúry na svetovej úrovni, čo sa tiež zlepšuje, najmä vďaka európskym programom.

Ide to však pomaly, keďže domáci špičkový priemysel je v cudzích rukách a uvedené snahy nepodporuje. A je tu aj finančný problém získať samostatné bývanie po ukončení štúdia. Nie je to nič nové, dávam však k dobru dva námety, ako začarovaný kruh rozmotávať.

Jedným z nich sú doktorandské školy toho typu, ako v spolupráci s nemeckými univerzitami prevádzkuje Spoločnosť Maxa Plancka. Bola by to spoločná platforma pre univerzity a Slovenskú akadémiu vied.

A druhým je apel na zvýšenie významu matematiky, fyziky aj chémie v štúdiu na všetkých úrovniach, pretože vedomosti z týchto odborov sú dôležité nielen pri uplatnení sa v príslušnej vede a technike, ale aj na všeobecnú orientáciu v živote, väčšiu súťaživosť a prekonávanie prekážok.

Akú životnú radu by ste dali študentom a mladým ľuďom?

Moja skúsenosť hovorí, že človek sa nemá snažiť o veľmi rýchlu cestu k úspechu, pretože taká cesta neprináša veľmi hodnotné ovocie, a nemá sa vyhýbať ťažkým témam a problémom. Práve tie prinášajú tú pravú satisfakciu.

Zdroj: VND (1, 2, 3), Slovenské literárne centrum, SAV

(zh)