S umelou inteligenciou, respektíve s jej rôznymi podobami, ako sú humanoidné roboty či roboty vo všeobecnosti, sa spája aj pojem otroctvo.
Hlavný problém spôsobuje najmä antropomorfizácia a humanoidný vzhľad robotov, ktorý podnecuje ľudskú myseľ spájať ich práve s otroctvom a vykorisťovaním. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Valerii Apetroaiei
Hoci sa v moderných dejinách termín otroctva spája najmä s afroamerickým obyvateľstvom a ide o pojem, ktorý vo všeobecnosti poukazuje na ľudí ako takých, existujú filozofické teórie, ktoré ho dávajú do vzťahu s „neživými“ predmetmi. V istom slova zmysle však tieto myšlienky nie sú ničím novým. Už filozof Aristoteles považoval „ľudských“ otrokov za hovoriace nástroje, čím sa de facto podieľal na ich dehumanizácii.
Pojem otroctva v dejinách
Pojem otroctva v dejinách filozofie nadobúdal rôzne významy. Filozofka a feministka Hannah Arendtová hovorí napríklad o ženskom otroctve či o vykorisťovaní, pričom inštitút manželstva prirovnáva k otroctvu, keď je žena vnímaná ako kus majetku, ktorý si muž kupuje a oslobodzuje ju, pretože len sobášom nadobúda pravú hodnotu a pravé miesto v spoločnosti. Okrem muža podľa tejto filozofky zotročuje ženu aj jej reprodukčná funkcia, ktorá obmedzuje jej individuálne schopnosti a robí z jej tela určujúci prvok situácie, v rámci ktorej sa v tomto svete vyskytuje.
Nová vlna feminizmu na čele s autorkami, ako sú Angela Davis a bell hooks, kritizuje takéto použitie metafory otroctva. Podľa autoriek nemôžeme porovnávať ekonomický útlak pracujúcich žien s útlakom žien v domácnosti a už vôbec nie podmienky bielych žien zo strednej triedy s drsnou prácou, brutálnymi trestami a so sexuálnym vykorisťovaním zotročených černošských žien a mužov. Takéto tvrdenia zároveň vôbec nepomohli a ani nepomáhajú postaveniu žien s čiernou pleťou.
Angela Davis, americká politička, filozofka, akademička a aktivistka za občianske práva. Zdroj: Wikimedia Commons
Pozrite si
Umelá inteligencia a metafora otroctva
V najmodernejších filozofických diskusiách sa tento pojem čoraz viac spája s umelou inteligenciou, respektíve s jej rôznymi podobami, ako sú humanoidné roboty či roboty vo všeobecnosti. Robotika vo veľkej miere expanduje a ľudia si vytvárajú s týmito zariadeniami rôznorodé formy vzťahov, či už priateľské, milostné, alebo dokonca erotické a sexuálne. Morálna filozofka a odborníčka na etiku umelej inteligencie Kathleen Richardsonová upozorňuje na novodobé otroctvo spojené s predajom sexbotov, ktoré majú najmä ženskú podobu. Jej kampaň proti sexbotom teda v istom zmysle slova predstavuje istú odozvu Beauvoirovej metafory ženstva ako otroctva. Zdá sa však, že aj táto odozva uvedenej metafory je problematická, pretože biele feministky si tak vlastne privlastňovali a aj privlastňujú utrpenie zotročených ľudí. Problém v rámci takejto synonymizácie spočíva vo vytváraní analógie medzi rasizmom a sexizmom, pričom takáto analógia vyzdvihuje problém týkajúci sa útlaku bielych žien a zároveň zmenšuje utrpenie, ktoré si vytrpeli Afroameričania počas otroctva. Do popredia tak vystupuje problém tzv. zviditeľnenia a zneviditeľnenia – zatiaľ čo analógia zviditeľňuje utrpenie bielych žien, zneviditeľňuje utrpenie tých čiernych.
Pozrite si
Nová trieda otrokov
Akým spôsobom by sme tak z filozofického hľadiska mohli hovoriť, že s érou robotov prichádza aj éra novodobého otroctva? Argument pre toto tvrdenie ponúka mysliteľka Joanna Brysonová, ktorá sa zamýšľa a kladie si otázky, ako napríklad: Dehumanizácia je zlá. Je však zlá aj v prípade, ak ju aplikujeme na niekoho, kto nie je človek? Aká metafora je správna v súvislosti s označením nášho vzťahu s takýmito inteligentnými zariadeniami či technológiami?
Ak podľa tejto filozofky budeme robotom prisudzovať rôzne ľudské vlastnosti a budeme ich antropomorfizovať, vytvoríme z nich morálne subjekty. Brysonová tak prichádza k názoru, že rozširovanie názvu človek na niečo, čo ním nie je, však paradoxne len ďalej znehodnocuje skutočnú ľudskosť. A zároveň ak sú tieto morálne subjekty začlenené do kapitalistického trhu, teda ich kupujeme a predávame, vytvárame triedu novodobých otrokov. V tomto kontexte je na mieste spochybniť Brysonovej argument. Ľudia prisudzujú rôzne etické vlastnosti napríklad aj domácim miláčikom (pes poslúcha alebo nie), ktorých si často kupujeme a súčasne v súvislosti s nimi filozofi neuvažujú o otroctve. Čím to je? Zdá sa, že hlavný problém spôsobuje najmä samotná atropomorfizácia a humanoidný vzhľad robotov, ktorý podnecuje ľudskú myseľ spájať ich práve s otroctvom a vykorisťovaním. Veľmi paradoxne by teda mohla byť dehumanizácia robotov riešením tohto problému.
Autorka textu: Mgr. Zuzana Zelinová, PhD., Filozofický ústav SAV, v. v. i.
(zh)
