Moderná veda o zvieracích emóciách prináša čoraz viac dôkazov o tom, že mnohé druhy dokážu prežívať nielen bolesť, ale aj radosť či optimizmus.
Vyhľadávanie ľudskej blízkosti a pohladenia sú pre zvieratá zdrojom skutočného emočného uspokojenia. Zdroj: iStock.com/PavelRodimov
Výskumy rozhodovacích procesov zvierat postupne menia spôsob, akým spoločnosť nazerá na zabezpečenie ich životných podmienok. Svetový deň zvierat, ktorý pripadá na 4. októbra, pripomína dôležitosť dobrých životných podmienok zvierat po celom svete.
Keďže zvieratá nedokážu verbalizovať svoje pocity, výskumníci hľadajú nepriame stopy ich vnútorného prežívania v ich správaní. Pomocou moderných metód zisťujú, čomu sa rôzne druhy vyhýbajú, čo cielene vyhľadávajú a ako vnímajú svoje okolie.
Vedomie a prežívanie naprieč druhmi
Dokument známy ako Newyorská deklarácia o vedomí zvierat, ktorý vznikol v roku 2024 na pôde Newyorskej univerzity, zhrnul vedecký konsenzus v tejto oblasti. Veda dnes ponúka silné dôkazy o tom, že vtáky a cicavce vedome vnímajú svoje okolie.
Empirické dôkazy však naznačujú reálnu možnosť vedomého prežívania aj pri všetkých stavovcoch a mnohých bezstavovcoch. Patria sem napríklad i hlavonožce či hmyz. Odborníci sa zhodujú na tom, že ak existuje reálna šanca na vedomé prežívanie zvierat, je nezodpovedné túto skutočnosť pri chove prehliadať. Tieto poznatky by sme mali brať do úvahy pri akomkoľvek zaobchádzaní so zvieratami.
Láskavý dotyk je pre kurčatá odmenou
Spôsob, akým sa zvieracie prežívanie meria v praxi, ilustruje experiment odborníkov z Bristolskej univerzity a čilských výskumných inštitúcií. Vedci sledovali reakcie mladých kurčiat na jemné zaobchádzanie zo strany človeka. Využili na to takzvanú metódu podmienenej preferencie miesta, pri ktorej zisťovali, či si zvieratá spoja konkrétny priestor s príjemným zážitkom. Kurčatá sa naučili spájať jednu komoru s jemným hladením a tichým hlasom. V druhej komore bol človek prítomný iba pasívne, pričom sedel bez akéhokoľvek pohybu a kurčiat sa nedotýkal.
Po niekoľkých sedeniach kurčatá jednoznačne uprednostňovali priestor spojený s príjemným dotykom. Tieto reakcie ukázali, že nešlo iba o obyčajné prekonanie strachu z neznámeho človeka. Jemné zaobchádzanie si spojili s pocitom bezpečia a fungovalo pre ne ako psychologická odmena. Výsledky potvrdili, že kurčatá dokážu vnímať interakciu s človekom ako skutočnú odmenu, čo vyvoláva pozitívne emócie.
Nálady a očakávania v ríši zvierat
Súčasná veda využíva na mapovanie zvieracích emócií aj takzvané testy kognitívneho skreslenia. Tieto testy sledujú, ako vnútorná nálada jedinca ovplyvňuje jeho vnímanie reality. Zviera sa v nich najprv naučí, že určitý podnet prináša odmenu a iný znamená nepríjemný zážitok. Následne čelí nejednoznačnému, neutrálnemu podnetu.
Ak zviera očakáva odmenu, prejavuje optimistické naladenie. Ak sa stiahne, prejavuje skôr pesimizmus. Ďalší vedecký výskum potvrdil, že potkany chované v nepredvídateľných podmienkach reagujú na nejednoznačné podnety oveľa pesimistickejšie. Podobné výsledky zaznamenali iné štúdie pri ovciach, ošípaných či včelách. Zvieratá chované v bezpečnom prostredí častejšie predpokladajú, že z neznámej situácie vzíde niečo dobré, kým chronický stres posúva zvieracie rozhodovanie k opatrnosti a ku skepse.
Zvieratá nereagujú iba na okamžité podnety. Prežívajú totiž vlastné nálady a dlhodobejšie psychické rozpoloženia, ktoré výrazne ovplyvňujú ich správanie a rozhodovanie. Pri chove hospodárskych či domácich zvierat preto nestačí dbať iba na ich kŕmenie a fyziologické prežitie. Vedecké meranie ich skutočných emócií nám pomáha lepšie pochopiť ich svet a zabezpečiť im dôstojnejší život.
Zdroje: World Animal Day, New York Declaration on Animal Consciousness, Animal Welfare, Cognitive bias and affective state
(KAM)
