Dokončenie futuristického mrakodrapu v Saudskej Arábii sa odkladá. Výstavba narazila na fyzikálne aj finančné limity.
Budova Mukaab Tower v tvare kocky by mala poňať dvadsať mrakodrapov Empire State Building. Zdroj: Wikimedia/Salman Al-Mazini
Určite si väčšina z vás pod pojmom obrí mrakodrap predstaví Burdž chalífu v Dubaji (828 metrov) alebo pripravovanú Jeddah Tower (v preklade pramatka ľudstva), ktorá má ako prvá prekonať hranicu jedného kilometra výšky. Mukaab však nechce lámať rekordy vo výške. Jeho ambíciou je stať sa najväčšou budovou sveta podľa vnútorného objemu, čo predstavuje úplne inú kategóriu stavebného inžinierstva.
Projekt je súčasťou rozsiahlej transformácie Saudskej Arábie známej ako Vision 2030, ktorej cieľom je znížiť závislosť krajiny od príjmov z ropy a vybudovať ekonomiku založenú na cestovnom ruchu, moderných technológiách, vede, kultúre a službách. Podobne vznikajú aj ďalšie megaprojekty, ako napríklad futuristické mesto The Line, zábavný komplex Qiddiya či historická štvrť Diriyah.
Srdcom novej mestskej štvrte New Murabba sa mal stať práve Mukaab – obrovská kocka (aj v arabskom preklade znamená „kocka“), ktorá by bola viditeľná prakticky z celej saudskoarabskej metropoly Rijád. Podľa pôvodných plánov mala byť dokončená do roku 2030, teda v čase, keď bude Saudská Arábia hostiť svetovú výstavu Expo 2030. V priebehu roka 2026 sa však ukázalo, že projekt narazil na finančné aj technické limity a jeho realizácia bola dočasne pozastavená, zatiaľ čo výstavba celej štvrte New Murabba pokračuje.
Kocka, akú svet ešte nevidel
Na prvý pohľad pôsobí Mukaab jednoducho – tvarovaná je do pravidelnej kocky. Jej rozmery sú však všetko, len nie obyčajné. Každá hrana má merať 400 metrov. To znamená, že stavba bude vysoká 400 metrov, široká 400 metrov a rovnako hlboká. Iba základňa teda zaberie plochu približne 160 000 metrov štvorcových, čo zodpovedá viac než dvadsiatim futbalovým ihriskám.
Celkový vnútorný objem dosiahne približne 64 miliónov kubických metrov, teda niekoľkonásobne viac ako pri najvyšších mrakodrapoch sveta. Vnútri sa má nachádzať približne 2 milióny metrov štvorcových podlahovej plochy, čo podľa investorov zodpovedá priestoru, do ktorého by sa zmestilo 20 budov Empire State Building.
Na rozdiel od klasických mrakodrapov nepôjde o jednu vysokú vežu. Mukaab bude skôr pripomínať mesto ukryté vo vnútri jedinej budovy. Návrhy počítali s hotelmi, obchodmi, kanceláriami, múzeami, divadlami, športovými priestormi, luxusnými rezidenciami aj rozsiahlymi verejnými zónami.
Architekti sa pritom neinšpirovali modernými sklenenými vežami. Fasáda mala vychádzať z tradičnej architektúry regiónu Najd, historického územia v strednej časti Arabského polostrova. Charakteristické geometrické vzory by boli prenesené do modernej podoby prostredníctvom tisícov trojuholníkových prvkov pokrývajúcich celý plášť budovy.
Čo keby mohla jedna budova pojať celé mesto? Zdroj: Youtube/Technology Now
Urbanisti hovoria o koncepte mixed-use development, teda o mestských štvrtiach, kde sa bývanie, pracoviská, služby, školy, kultúrne zariadenia aj oddychové plochy nachádzajú v pešej alebo cyklistickej dostupnosti. Takéto usporiadanie môže znižovať závislosť od individuálnej automobilovej dopravy, skracovať každodenné dochádzanie a podporovať aktívnejší spôsob života, čo potvrdzujú viaceré urbanistické štúdie aj odporúčania programu UN-Habitat.
Odborníci zároveň upozorňujú, že samotná vysoká hustota zástavby automaticky nezaručuje kvalitné mestské prostredie. Rozhodujúce sú aj dostupnosť zelene, verejných priestorov, kvalita mikroklímy, verejná doprava či sociálna rozmanitosť obyvateľov. Súčasné výskumy z oblasti udržateľného urbanizmu ukazujú, že mestá budúcnosti budú musieť spájať kompaktnú zástavbu s klimatickou odolnosťou a kvalitným verejným priestorom.
Mrakodrap ukrývajúci ďalší mrakodrap
Jednou z najzaujímavejších čŕt projektu je jeho vnútorná architektúra. V centre obrovskej kocky nemá byť prázdny priestor. Naopak, projekt počíta s výstavbou viac ako 300 metrov vysokej terasovitej veže, ktorá bude stáť vnútri Mukaabu. Tá bude obklopená gigantickým kupolovitým priestorom určeným na imerzné audiovizuálne zážitky.
VEDOMOSTNÉ OKIENKO
Imerzné audiovizuálne zážitky sú moderné pohlcujúce formáty, ktoré obklopujú diváka pomocou technológií. Patria medzi ne 360-stupňové projekcie, virtuálna realita (VR) a priestorový zvuk. Úplne vtiahnu človeka do stredu umenia, menia pasívne sledovanie na aktívny vnem a prepájajú reálny priestor s digitálnym svetom. Na Slovensku môžeme takéto pocity zažiť taktiež, verejnosti ich ponúkajú centrá digitálneho umenia na svojich VR výstavách či audiovizuálnych koncertoch, ale organizuje ich aj bratislavsko-košický festival Biela noc.
Návštevníci sa tak nebudú pohybovať iba medzi stenami budovy. Vďaka projekčným technológiám, rozšírenej realite, umelej inteligencii a holografickým efektom sa má interiér meniť podľa typu podujatia. Raz môže pripomínať púšť, inokedy tropický prales, hlboký oceán alebo dokonca povrch inej planéty. Podľa predstaviteľov projektu sa má návštevník po vstupe ocitnúť v inom svete.
Výskumníci zo stavebných a z architektonických odborov upozorňujú, že budovy budúcnosti budú čoraz viac prepájať fyzickú architektúru s digitálnym prostredím. Inteligentné senzory, umelá inteligencia a digitálne dvojčatá (digital twins) umožnia optimalizovať spotrebu energie, riadiť pohyb návštevníkov či prispôsobovať osvetlenie a klimatizáciu aktuálnym podmienkam. Takéto systémy sa už testujú v moderných administratívnych budovách či inteligentných mestách, Mukaab ich však plánoval integrovať v bezprecedentnom rozsahu.
Ak by sa Mukaab podarilo dokončiť podľa pôvodných plánov, stal by sa jednou z energeticky najnáročnejších budov na svete. Samotná klimatizácia miliónov kubických metrov vnútorného priestoru by si vyžadovala obrovské množstvo elektrickej energie.
Budovy dnes tvoria približne 30 percent celosvetovej konečnej spotreby energie a ich prevádzka je zodpovedná za približne 26 percent globálnych emisií CO₂ súvisiacich s energiou. Ak sa započítajú aj emisie vznikajúce pri výrobe stavebných materiálov, ako sú cement, oceľ, hliník či sklo, podiel sektora budov a stavebníctva na celkových emisiách stúpa približne na tretinu. Práve preto Medzinárodná energetická agentúra (IEA) označuje dekarbonizáciu budov a stavebníctva za jednu z kľúčových podmienok na dosiahnutie klimatických cieľov do polovice storočia.
Ako postaviť 400-metrovú kocku v púšti?
Pri pohľade na vizualizácie Mukaabu môže vzniknúť dojem, že ide len o architektonicky netradičnú budovu. Zo stavebného hľadiska však predstavuje jednu z najväčších výziev, aké boli v modernej histórii navrhnuté. Na rozdiel od štíhlych mrakodrapov, ktorých hlavnou úlohou je odolávať vetru, musí obrovská kubická konštrukcia zvládnuť súčasne vlastnú hmotnosť, extrémne teplotné rozdiely aj nerovnomerné sadanie podložia.
Stredná časť Arabského polostrova sa vyznačuje veľmi špecifickými geologickými podmienkami. Pod povrchom sa striedajú vrstvy piesku, štrku, ílov a vápencových hornín, pričom ich vlastnosti sa môžu meniť už na vzdialenosti niekoľkých metrov. Pri stavbe s pôdorysom 160-tisíc metrov štvorcových preto nestačí preskúmať niekoľko vrtov. Geológovia musia vytvoriť detailný trojrozmerný model podložia, aby bolo možné predpovedať správanie celej stavby počas nasledujúcich desaťročí.
Význam geotechnického prieskumu potvrdzujú aj nové štúdie publikované v časopisoch Journal of Rock Mechanics and Geotechnical Engineering či Geotechnical and Geological Engineering. Pri megastavbách totiž predstavuje najväčšie riziko nie samotná únosnosť podložia, ale jeho nerovnomerné sadanie. Ak sa jedna časť budovy prepadne čo i len o niekoľko centimetrov viac ako druhá, vznikajú obrovské vnútorné napätia, ktoré môžu poškodiť nosnú konštrukciu.
Aj preto sa pri podobných stavbách používajú tisíce hlbokých pilót zapustených do pevnejších horninových vrstiev. Tento princíp bol využitý napríklad pri výstavbe Burdž chalífy, kde základy tvorí takmer dvesto železobetónových pilót s priemerom približne 1,5 metra a hĺbkou viac než 40 metrov. Pri Mukaabe by však rozsah základových konštrukcií musel byť ešte niekoľkonásobne väčší.
Pilóty sa využívajú na spevnenie podložia a minimalizáciu jeho nerovnomerného sadania. Zdroj: The Constructor
Nepriateľom nielen gravitácia, ale aj horúčavy
Výstavba v púštnom prostredí prináša ďalší problém – extrémne teploty. Počas leta môže v Rijáde denná teplota presiahnuť 50 °C, zatiaľ čo v noci klesá aj o viac než dvadsať stupňov. Takéto výkyvy spôsobujú neustále rozťahovanie a zmršťovanie stavebných materiálov.
Pri oceľových konštrukciách môže tepelná rozťažnosť činiť desiatky centimetrov. Inžinieri preto musia navrhovať dilatačné škáry, špeciálne ložiská a pružné spoje, ktoré umožnia budove dýchať bez poškodenia nosných prvkov.
Výskumy publikované v časopise Journal of Engineering ukazujú, že vysoké teploty urýchľujú aj starnutie betónu. Ak nie je správne navrhnuté zloženie cementovej zmesi alebo spôsob jej ošetrovania počas tvrdnutia, môžu sa objaviť mikrotrhliny ešte pred uvedením stavby do prevádzky. Pri budove veľkosti Mukaabu by bolo preto potrebné nepretržité monitorovanie teplôt, vlhkosti aj mechanického napätia počas celej výstavby.
Rovnako náročná bude ochrana pred vetrom a piesočnými búrkami. Jemné častice piesku pôsobia ako prirodzené abrazívum, ktoré dlhodobo poškodzuje sklenené aj kovové povrchy. Architekti preto počítajú s odolnými fasádnymi materiálmi a špeciálnymi povrchovými úpravami, ktoré znižujú usadzovanie prachu a uľahčujú čistenie.
Prečo sa výstavba spomalila?
Po predstavení projektu v roku 2023 sa očakávalo, že Mukaab sa stane jednou z najrýchlejšie rastúcich megastavieb sveta. Na stavenisku sa rozbehli rozsiahle zemné práce, budovanie prístupových komunikácií aj geologický prieskum.
Začiatkom roka 2026 sa však objavili informácie, že samotná výstavba Mukaabu bola dočasne pozastavená. Podľa dostupných správ nejde o úplné zrušenie projektu, ale o prehodnotenie harmonogramu, financovania a technických priorít. Saudská Arábia totiž súčasne realizuje viacero mimoriadne nákladných projektov, ktoré si vyžadujú obrovské množstvo stavebných materiálov, techniky i kvalifikovaných pracovníkov.
Analytici upozorňujú, že podobná revízia je pri megaprojektoch bežná. História pozná viacero stavieb, ktorých výstavba bola dočasne prerušená alebo výrazne prepracovaná ešte pred dokončením. Dôvodom môžu byť meniace sa ekonomické podmienky, rast cien stavebných materiálov, nedostatok pracovnej sily či nové technologické požiadavky. V prípade mrakodrapu Mukaab preto zostáva otvorenou otázkou, či bude dokončený v pôvodnom rozsahu alebo prejde ďalšími úpravami.
Zdroje: New Murabba, Reuters, Journal of Rock Mechanics and Geotechnical Engineering, Geotechnical and Geological Engineering, Journal of Engineering, Journal of Urban Health, Medzinárodná energetická agentúra (1, 2, 3), UN-Habitat
(RR)
