Môže kultúra naštartovať hospodársky rozvoj mesta? Druhá časť seriálu predstaví vedecké poznatky o tom, ako titul Európske hlavné mesto kultúry mení ekonomiku regiónov, priťahuje investorov a vytvára nové príležitosti pre podnikanie aj kreatívny priemysel.
Vyššia medzinárodná viditeľnosť môže podporiť prílev talentov, investorov, študentov a nových podnikateľských aktivít, čím sa kultúra stáva súčasťou dlhodobej stratégie regionálnej konkurencieschopnosti. Zdroj: iStock/Nuthawut Somsuk
Jednou z najčastejších otázok, ktoré sprevádzajú udeľovanie titulu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), je ekonomická návratnosť investovaných prostriedkov. Organizácia stoviek kultúrnych podujatí, rekonštrukcia historických budov, výstavba novej infraštruktúry či rozsiahle marketingové kampane predstavujú investície dosahujúce desiatky až stovky miliónov eur.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o výdavky, ktoré slúžia predovšetkým kultúrnej reprezentácii. Ekonomické analýzy Európskej komisie, Európskeho parlamentu aj viacerých univerzít však ukazujú, že skutočný význam programu spočíva v jeho multiplikačných účinkoch.
Investície do kultúry totiž vytvárajú nové pracovné miesta, stimulujú podnikateľské prostredie, zvyšujú atraktivitu miest pre investorov a prispievajú k dlhodobému hospodárskemu rastu.
Ekonomické prínosy titulu
Podľa hodnotiacich správ Európskej komisie medzi najvýznamnejšie ekonomické efekty patrí rast návštevnosti.
Väčšina miest počas titulárneho roka zaznamenáva prudký nárast domácich aj zahraničných turistov. Výsledkom sú vyššie príjmy hotelov, reštaurácií, dopravných spoločností, obchodov aj poskytovateľov služieb.
Odborníci však upozorňujú, že ekonomický prínos nemožno merať iba počtom prenocovaní. Profesor Greg Richards zdôrazňuje, že dôležitejší je vznik nového imidžu mesta. Ak sa mestu podarí zmeniť spôsob, ako ho vnímajú investori, podnikatelia a návštevníci, pozitívne hospodárske efekty môžu pretrvávať desaťročia.
Jedným z najčastejšie citovaných príkladov je britský Liverpool, ktorý získal titul v roku 2008. Pred začiatkom projektu bol často spájaný s úpadkom priemyslu, vysokou nezamestnanosťou a so sociálnymi problémami. Počas príprav však mesto investovalo do obnovy verejných priestorov, kultúrnej infraštruktúry aj kreatívnych odvetví.
Podľa výskumu University of Liverpool ekonomický prínos projektu dosiahol stovky miliónov libier, pričom vznikli tisíce nových pracovných miest. Významné bolo aj zvýšenie dôvery investorov, rast cien nehnuteľností a rozšírenie podnikateľských aktivít v centre mesta.
Vedci pritom upozorňujú, že rozhodujúci nebol samotný titul, ale strategické využitie kultúry ako súčasti širšej rozvojovej politiky.
Podobné výsledky zaznamenali aj ďalšie mestá, napríklad Lille, Marseille, Essen, Mons či Plzeň. Analýzy publikované v odbornom časopise Sustainability ukazujú, že mestá, ktoré spojili kultúrny program s urbanistickou obnovou, modernizáciou dopravy a podporou kreatívneho priemyslu, dosiahli výrazne lepšie výsledky než tie, ktoré sa sústredili iba na organizovanie kultúrnych podujatí.
Odborníci preto čoraz častejšie hovoria o takzvanom integrovanom modeli rozvoja, v ktorom kultúra funguje ako katalyzátor ďalších ekonomických investícií.
Ekonomické efekty pritom nekončia posledným dňom titulárneho roka. Európska komisia vo svojich hodnotiacich správach opakovane konštatuje, že mnohé mestá si dokázali udržať vyššiu návštevnosť aj niekoľko rokov po skončení programu.
Vznikajú nové kultúrne inštitúcie, rozvíja sa kongresová turistika, pribúdajú startupy z oblasti dizajnu, architektúry či digitálnych technológií. V ekonomickej literatúre sa preto čoraz viac presadzuje názor, že Európske hlavné mestá kultúry predstavujú investíciu do dlhodobej konkurencieschopnosti regiónov, nie jednorazové kultúrne podujatie.
Titul Európske hlavné mesto kultúry v roku 2022 získalo srbské mesto Novi Sad. Mesto využilo titul ako impulz na obnovu kultúrnej infraštruktúry a revitalizáciu bývalých priemyselných areálov, najmä štvrte Kineska četvrt, s cieľom podporiť cestovný ruch, kreatívne odvetvia a ekonomický rozvoj. Zdroj: iStock/xbrchx
Kultúra ako motor mestského rozvoja
Význam programu sa výrazne rozšíril najmä po prelome tisícročí, keď sa začal intenzívnejšie skúmať vzťah medzi kultúrou a rozvojom miest.
Urbanisti, ekonómovia aj sociológovia upozorňovali, že mestá už nemôžu stavať svoju budúcnosť iba na tradičnom priemysle. Globalizácia, digitalizácia a automatizácia výroby spôsobili, že rastúci význam získavajú odvetvia založené na vedomostiach, tvorivosti a inováciách. Kultúra sa tak postupne stala jedným z pilierov takzvanej kreatívnej ekonomiky.
Britský urbanista Charles Landry vo svojej koncepcii „kreatívneho mesta“ zdôrazňuje, že mestá budúcnosti budú úspešné vtedy, keď dokážu podporovať tvorivosť svojich obyvateľov.
Európske hlavné mestá kultúry podľa neho vytvárajú priestor, v ktorom sa stretávajú umelci, podnikatelia, výskumníci, architekti aj technologické firmy. Takéto prostredie podporuje vznik nových nápadov, podnikateľských projektov a inovácií. Kultúrne investície preto nemožno chápať iba ako výdavky na umenie, ale ako súčasť širšej stratégie ekonomickej transformácie.
Výskumy publikované v Journal of Urban Affairs a International Journal of Cultural Policy ukazujú, že kultúrne podujatia zvyšujú atraktivitu miest aj pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov.
Mladí odborníci čoraz častejšie vyhľadávajú mestá s bohatým kultúrnym životom, kvalitnými verejnými priestormi a rozvinutým kreatívnym prostredím. Prítomnosť talentovaných ľudí následne podporuje vznik nových technologických firiem, výskumných centier a inovatívnych podnikov. Kultúra sa tak stáva nepriamym faktorom ekonomického rastu.
Dôležitým aspektom je aj obnova zanedbaných mestských štvrtí. Mnohé bývalé továrne, sklady alebo priemyselné areály sa počas príprav na titul premieňajú na galérie, koncertné sály, kreatívne centrá či coworkingové priestory.
Takéto projekty nielen zachovávajú priemyselné dedičstvo, ale zároveň vytvárajú nové ekonomické príležitosti. Príkladom môže byť nemecký región Porúrie, kde sa bývalé uhoľné bane Zollverein postupne zmenili na významné kultúrne centrá navštevované státisícmi turistov ročne.
Revitalizácia bývalého uhoľného komplexu Zollverein v nemeckom Essene je svetovým vzorom premeny industriálneho brownfieldu na centrum umenia, kultúry a inovácií. Areál zapísaný v UNESCO úspešne spája pôvodnú architektúru s novými funkciami a ročne priláka vyše 1,5 milióna návštevníkov. Zdroj: Claudia Dreysseová
Odborníci upozorňujú, že ekonomický úspech nie je automatický. Profesor Franco Bianchini zdôrazňuje, že titul Európske hlavné mesto kultúry nie je zázračným riešením problémov miest.
Ak chýba kvalitné strategické plánovanie, spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom alebo podpora miestnych komunít, pozitívne efekty môžu byť iba krátkodobé. Práve preto dnes väčšina úspešných miest chápe kultúru ako súčasť dlhodobej rozvojovej stratégie, nie ako izolovaný projekt.
Kreatívny priemysel a nové pracovné miesta
Jedným z najvýznamnejších dôsledkov programu je rozvoj kreatívneho priemyslu. Tento pojem zahŕňa široké spektrum odvetví – architektúru, dizajn, film, hudbu, vydavateľskú činnosť, reklamu, digitálne médiá, herný priemysel, audiovizuálnu tvorbu či kultúrny manažment.
Európska komisia odhaduje, že kultúrne a kreatívne odvetvia vytvárajú približne štyri percentá hrubého domáceho produktu Európskej únie a zamestnávajú milióny ľudí. Program Európske hlavné mesto kultúry predstavuje významný impulz na ich ďalší rozvoj.
Počas príprav vznikajú nové kultúrne organizácie, občianske združenia, produkčné spoločnosti, dizajnérske štúdiá či kreatívne inkubátory. Mnohé z nich pokračujú vo svojej činnosti aj po skončení titulárneho roku.
Výskumy Európskej komisie ukazujú, že práve vytváranie nových profesionálnych sietí patrí medzi najtrvácnejšie výsledky programu. Umelci, podnikatelia a kultúrni manažéri nadväzujú medzinárodné partnerstvá, ktoré často vedú k ďalším spoločným projektom financovaným z európskych grantov.
Osobitnú pozornosť venujú vedci mladým ľuďom. Mnohé mestá využívajú titul na podporu umeleckého vzdelávania, startupových centier či podnikateľských inkubátorov. Výsledkom je vznik nových pracovných príležitostí pre absolventov univerzít, ktorí by inak často odchádzali do väčších metropol. Kultúrna politika sa tak prepája s regionálnym rozvojom a pomáha zmierňovať odlev talentovaných mladých ľudí.
Vyberáme z najbližšieho programu…
- Hudobné pikniky: TIMEA (31. júl 2026)
TIMEA na hudobnej scéne debutovala koncom roka 2020 vydaním EP Confusion of Warmth. Odvtedy vystupovala na pódiách najväčších slovenských a českých festivalov, ako je Pohoda, Grape, Colours of Ostrava, a predskakovala na turné Jany Kirschnerovej či Pary. Je charakteristická svojou nepopierateľne úprimnou emóciou v živých setoch. Je jednoznačne interpretkou, ktorú treba nielen počuť, ale aj zažiť.
- Tanečné performance Silvia Buranovská (Sviteková): DYCHOTÉKA (6. august 2026)
Netradičné spojenie dychovej hudby a tanečnej performancie. Koncert dychového zoskupenia a tanec, ktorý sa odohráva popri ňom – dve samostatné zložky –, sa vyskytujú spolu v jednom čase a priestore. Tanečníci a tanečnice sa navyše pohybujú priamo medzi publikom, takže Átrium pod Mestskou vežou ožije hudbou aj pohybom zo všetkých strán.
- Výstava Glokálna rovnosť a pohostinnosť (neplatné idey?) (7. august 2026)
Výstava sa venuje najnaliehavejším otázkam súčasnosti – rastúcim sociálnym, ekonomickým a rodovým nerovnostiam, klimatickej kríze, geopolitickým konfliktom, ale aj vplyvu technológií, sociálnych sietí a umelej inteligencie na naše každodenné životy. Prostredníctvom diel významných medzinárodných umelcov a umelkýň ponúka rôznorodé pohľady na globálne problémy a ich lokálne dôsledky. Umenie tu vytvára priestor na kritickú reflexiu, dialóg a hľadanie nových spôsobov, ako porozumieť spoločenským procesom, posilňovať solidaritu a reagovať na výzvy dnešného sveta.
Kompletný program nájdete tu.
Napriek pozitívnym výsledkom odborníci upozorňujú aj na riziká. Pracovné miesta vytvorené počas titulárneho roka môžu byť dočasné a nie všetky kultúrne organizácie dokážu dlhodobo prežiť bez verejnej podpory. Práve preto dnes Európska komisia odporúča, aby mestá vytvárali mechanizmy dlhodobého financovania a podporovali vznik stabilných kultúrnych inštitúcií, ktoré budú fungovať aj po skončení projektu.
Ekonomické výskumy sa zhodujú v jednom zásadnom závere: najväčšou hodnotou Európskych hlavných miest kultúry nie sú samotné festivaly či koncerty, ale schopnosť vytvoriť podmienky na vznik nových nápadov, pracovných miest a ekonomických príležitostí. Kultúra sa tak stáva významnou súčasťou modernej znalostnej ekonomiky a jedným z nástrojov dlhodobého rozvoja európskych miest.
V záverečnej, tretej časti seriálu sa pozrieme na to, čo prichádza po skončení slávnostného roka, prečo niektoré mestá dokázali svoj titul premeniť na nový začiatok a iné zostali iba pri krátkodobom efekte, aký význam má kultúra pre obnovu verejného priestoru, rozvoj kreatívnych odvetví a budovanie občianskej identity a či sa môže jedno kultúrne ocenenie stať impulzom k dlhodobej premene celého regiónu.
Zdroje: International Journal of Cultural Policy, Európsky parlament, Sustainability (1, 2), The creative city: A toolkit for urban innovators, Journal of Urban Affairs, Landezine, Zollverein, Local Economy, Rebuilding Europe, archív VND
(RR)
