Iniciatíva Európske hlavné mesto kultúry už štyri desaťročia mení tvár európskych miest. V prvej časti seriálu predstavíme jej históriu, pravidlá výberu aj dôkazy o tom, že kultúra môže byť významným nástrojom hospodárskeho a spoločenského rozvoja.
Trenčín (na fotografii) a fínske prístavné mesto Oulu získali prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry na rok 2026. Zdroj: Wikimedia
Len málo kultúrnych iniciatív Európskej únie dosiahlo taký dlhodobý medzinárodný význam ako program Európske hlavné mesto kultúry (European Capital of Culture – skr. EHMK). Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide predovšetkým o sériu festivalov, výstav či koncertov, odborné výskumy ukazujú, že jeho význam siaha ďaleko za hranice kultúrneho života. Program sa stal laboratóriom mestského rozvoja, nástrojom kultúrnej diplomacie, spôsobom obnovy postindustriálnych regiónov a zároveň platformou na posilňovanie európskej identity. V priebehu štyroch desaťročí sa z pôvodne symbolického ocenenia vyvinul jeden z najprestížnejších kultúrnych projektov na svete.
Kultúra ako nástroj európskej spolupráce
Kultúra pritom v tomto prípade nepredstavuje iba umenie. Súčasná kultúrna politika Európskej únie vychádza z presvedčenia, že kultúra je jedným zo základných pilierov spoločenského rozvoja. Podľa výskumníkov z Univerzity vo Warwicku, Glasgowskej univerzity či Európskeho inštitútu pre komparatívny kultúrny výskum kultúrne investície podporujú hospodársku transformáciu, zvyšujú atraktivitu miest pre investorov, posilňujú občiansku participáciu a prispievajú k sociálnej súdržnosti. Program Európske hlavné mesto kultúry je preto čoraz častejšie analyzovaný nielen kulturológmi, ale aj ekonómami, sociológmi, urbanistami či politológmi.
Osobitný význam nadobudol program v období narastajúcich geopolitických konfliktov, ekonomických kríz a rastúceho populizmu. Analýzy publikované v odborných časopisoch European Review, International Journal for History, Culture and Modernity, International Journal of Cultural Policy či Sustainability upozorňujú, že kultúra sa stáva jedným z najúčinnejších nástrojov tzv. mäkkej sily (soft power). Mestá získavajú možnosť predstaviť svoju históriu, identitu a svoje hodnoty medzinárodnému publiku bez využitia politických alebo ekonomických nástrojov. Práve preto býva program označovaný za jednu z najúspešnejších kultúrnych iniciatív Európskej únie.
Profesor Greg Richards, jeden z najvýznamnejších odborníkov na kultúrny turizmus, opakovane zdôrazňuje, že program Európske hlavné mestá kultúry nemožno chápať iba ako marketingové kampane. Podľa jeho výskumov ide o dlhodobé procesy transformácie miest, ktorých výsledky sa prejavujú ešte desaťročia po skončení titulárneho roku. Úspech programu preto nemožno merať iba počtom návštevníkov alebo predaných vstupeniek, ale aj zmenou fungovania miest, rozvojom kreatívnych odvetví a posilnením miestnej identity.
Od Atén po Trenčín
Myšlienka vytvoriť spoločný európsky kultúrny projekt vznikla v prvej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Európske spoločenstvá sa dovtedy orientovali predovšetkým na hospodársku integráciu, pričom kultúra zostávala na okraji politického záujmu. Situáciu zmenila grécka ministerka kultúry a svetoznáma herečka Melina Merkurisová, ktorá spolu so svojím francúzskym náprotivkom Jackom Langom navrhla vytvoriť každoročné podujatie predstavujúce kultúrnu rozmanitosť Európy. Ich cieľom bolo ukázať, že európska integrácia nespočíva iba v spoločnom trhu alebo v politických dohodách, ale aj v spoločných dejinách, kultúrnych hodnotách a v spoločnom umení.
Grécka herečka a ministerka kultúry Melina Merkurisová patrí medzi osobnosti, ktoré najvýraznejšie ovplyvnili európsku kultúrnu politiku. Jej iniciatíva z roku 1983 viedla k vzniku programu Európske hlavné mesto kultúry, jednej z najúspešnejších kultúrnych iniciatív Európskej únie. Okrem toho bojovala proti fašistickej junte, ktorá v roku 1967 prevzala kontrolu nad Gréckom. Preslávila sa aj filmovou rolou prostitútky v snímke Pote Tin Kyriaki, za ktorú dostala cenu pre najlepšiu herečku na festivale v Cannes v roku 1960 a bola nominovaná na Oscara a cenu BAFTA. V ankete najväčších osobností gréckej histórie (vrátane starovekej) sa umiestnila na 13. mieste. Zdroj: Wikimedia/Bart Molendijk/Anefo
Európskym mestom kultúry sa ako prvé stali v roku 1985 Atény. V tom období ešte išlo najmä o symbolické ocenenie bez rozsiahlejších finančných mechanizmov či dlhodobého plánovania. Organizované boli predovšetkým výstavy, koncerty a divadelné predstavenia prezentujúce kultúrne dedičstvo hostiteľského mesta. Už prvé ročníky však ukázali, že projekt má potenciál výrazne ovplyvniť medzinárodné postavenie zapojených miest.
Pozrite si
V deväťdesiatych rokoch začal program prechádzať zásadnou transformáciou. Európska únia postupne rozširovala svoje kompetencie v oblasti kultúrnej politiky a zároveň sa menilo chápanie kultúry ako nástroja regionálneho rozvoja. Významným míľnikom bol rok 1999, keď sa dovtedajší názov Európske mesto kultúry zmenil na Európske hlavné mesto kultúry. Nové pravidlá zaviedli transparentnejší systém výberu, viacročnú prípravu projektov a dôraz na dlhodobé dedičstvo programu.
Veľký vplyv na prestíž programu malo aj úspešné pôsobenie miest ako Glasgow (1990), Lille (2004), Liverpool (2008) či Marseille (2013). Tieto mestá ukázali, že titul môže pomôcť transformovať bývalé priemyselné centrá na moderné kultúrne metropoly. Odborné štúdie z Liverpoolskej univerzity či Európskeho inštitútu pre mestské záležitosti dokumentujú výrazný rast investícií, rozvoj kreatívneho priemyslu aj zlepšenie medzinárodného imidžu týchto miest.
Dnes patrí program medzi najstaršie nepretržite fungujúce kultúrne iniciatívy Európskej únie. Počas viac než štyridsiatich rokov získalo titul už niekoľko desiatok miest z celej Európy vrátane Košíc, Plzne, Krakova, Tartu či Chemnitzu. Každé z nich pritom predstavuje jedinečný príklad toho, ako možno kultúru využiť na podporu ekonomického, spoločenského aj urbanistického rozvoja.
Trenčiansky hrad. Zdroj: Wikimedia/Stjepko Krehula
Krátko z histórie dominanty EHMK 2026 Trenčianskeho hradu
História Trenčianskeho hradu siaha až do čias Rímskej ríše, o čom svedčí nápis hovoriaci o víťazstve II. rímskej légie pri Laugaricio (latinský názov pre Trenčín) v roku 179 n. l. Najstaršou budovou je kamenná rotunda, pravdepodobne založená vo veľkomoravskom období. V polovici 13. storočia bol hrad sídlom baróna Jakuba Česnegiho, ktorý bol nositeľom meča kráľa Bela IV. V 13. až 14. storočí sa stal hrad sídlom Matúša III. Čáka, legendárneho pána Váhu a Tatier. Dal meno Matúšovej veži, pevnosti dominujúcej siluete hradu aj mesta. Studňa je spojená s legendou o tureckom kniežati Omarovi a jeho veľkej láske ku krásnej Fatime, ktorú musel vykúpiť vykopaním studne v skale.
Ako sa vyberajú mestá
Výber EHMK patrí medzi najkomplexnejšie procesy kultúrnej politiky Európskej únie. Nejde o súťaž krásy medzi mestami ani o odmenu za historický význam. Naopak, podľa Európskej komisie je rozhodujúce predovšetkým to, akú víziu rozvoja mesto predloží a akým spôsobom dokáže prostredníctvom kultúry riešiť spoločenské, ekonomické či environmentálne výzvy. Výber preto trvá niekoľko rokov a zahŕňa rozsiahle hodnotenie projektov, finančných plánov, organizačných kapacít aj schopnosti zapojiť miestnych obyvateľov. Výskumníci z Univerzity vo Warwicku upozorňujú, že práve viacročná príprava patrí medzi najväčšie prínosy programu, pretože núti samosprávy uvažovať strategicky a nie iba v horizonte jedného volebného obdobia.
Súčasné pravidlá programu vychádzajú z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 445/2014/EÚ, ktoré stanovuje podmienky výberu až do roku 2033. Každý rok získajú titul spravidla dve alebo tri mestá z krajín určených vopred podľa rotačného harmonogramu. Kandidujúce mestá musia pripraviť rozsiahlu projektovú dokumentáciu, takzvanú bid book, ktorá často presahuje dvesto strán. Dokument obsahuje kultúrnu stratégiu, plán financovania, marketingovú koncepciu, spôsob zapojenia verejnosti, návrhy medzinárodnej spolupráce aj plán hodnotenia výsledkov po skončení projektu. V praxi ide o jeden z najpodrobnejších strategických dokumentov, aké mestá v oblasti kultúrnej politiky vytvárajú.
Na to, aby sa mestá mohli zúčastniť na súťaži EHMK, musia predložiť návrh, plán. Tento plán je nazývaný bid book. Hovorí o tom, čo sa v meste zmení. Názvom a hlavným sloganom prihlášky a zároveň hlavnou myšlienkou, ktorá spája všetky podujatia a projekty, je Pestovanie zvedavosti. Zdroj: Trenčín 2026
Prvým krokom je predvýber, počas ktorého medzinárodná odborná porota posudzuje všetky prihlášky. Do užšieho výberu postúpi iba niekoľko miest. Tie následne dostanú približne deväť mesiacov na dopracovanie svojich projektov podľa odporúčaní poroty. Nasleduje druhé kolo hodnotenia, počas ktorého kandidáti osobne prezentujú svoje vízie. Členovia poroty kladú otázky týkajúce sa rozpočtu, pripravenosti infraštruktúry, riadenia projektu či spôsobu zapojenia miestnych komunít. Celý proces je verejne dokumentovaný a po každej fáze vzniká hodnotiaca správa, ktorá vysvetľuje silné aj slabé stránky jednotlivých kandidátov.
Odborná porota pozostáva z nezávislých expertov nominovaných Európskym parlamentom, Európskou komisiou, Radou Európskej únie, Európskym výborom regiónov a ďalšími európskymi inštitúciami. Ide o kultúrnych manažérov, historikov umenia, ekonómov, urbanistov či odborníkov na kultúrnu politiku. Významnou zásadou je ich nezávislosť od národných vlád. Práve tá má zabezpečiť, aby neboli rozhodnutia ovplyvňované politickými záujmami. Profesor Franco Bianchini z University of Hull, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu programu, upozorňuje, že odborná porota neposudzuje iba kvalitu pripravovaných festivalov či výstav, ale najmä schopnosť mesta vytvoriť dlhodobé kultúrne dedičstvo. Podľa neho je úspešná kandidatúra výsledkom strategického plánovania, nie jednorazového organizačného úsilia.
Jedným z najdôležitejších kritérií je takzvaná európska dimenzia projektu. Mesto musí preukázať, že jeho program nebude zameraný iba na domácich návštevníkov, ale prispeje k medzinárodnej spolupráci medzi umelcami, kultúrnymi organizáciami a verejnosťou z rôznych krajín Európy. Európska komisia zdôrazňuje, že titul má posilňovať spoločné európske hodnoty pri súčasnom rešpektovaní kultúrnej rozmanitosti. Od kandidátov sa preto očakáva zapojenie zahraničných partnerov, spoločné umelecké projekty či výskumné iniciatívy presahujúce hranice jednej krajiny. Odborné analýzy, publikované v časopise European Review, ukazujú, že práve medzinárodná spolupráca patrí medzi faktory, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú dlhodobý úspech projektu.
Vyberáme z najbližšieho programu…
- Za stolom (17. – 18. júl)
Predstavte si uprostred Trenčína jeden dlhý stôl pre 250 ľudí. Okolo neho sa uskutoční koncert, film, divadlo, prednášky, grilovanie a stovky rozhovorov. Počas dvoch letných večerov 17. a 18. júla si môžete prisadnúť, priniesť niečo dobré na jedenie a zažiť kultúru tak trochu inak. Zoberte kamarátov, rodinu či susedov, prineste si vlastné jedlo z domu alebo niečo dobré na grilovanie, prípadne si kúpte špeciálne menu v zapojených trenčianskych prevádzkach a príďte si to vychutnať priamo na podujatie. Sadnite si za stôl, spomaľte a užite si spoločnú atmosféru. Pretože stôl nie je len miesto, kde jeme. Je to miesto, kde sa stretávame, rozprávame, zabávame, premýšľame a vytvárame spoločné zážitky.
- Koncert Vojtík (18. júl)
Vojtík je mladý slovenský umelec, ktorého hudobná cesta vedie od virálneho singla Detviansky sen a oceneného debutu Kvety z Podpoľania – nositeľa ceny Radio Head Awards za debut roka – až po najnovšie hyperpopové a experimentálne projekty. Každá etapa jeho tvorby je iná, no vždy nesie rovnaký rukopis, a to silný vizuálny naratív, veľkú muzikálnosť a odvahu ísť za hranicu žánru. Koncert sa koná v Lumó Hube na Hviezdovej ulici v Trenčíne, v priestore vedľa synagógy.
- Koncert Buty (19. júl)
Štyri dekády na scéne. Osem albumov. Piesne, ktoré pozná každý. Na čele s Radkom Pastrňákom sú BUTY aj po štyridsiatich rokoch kapelou, ktorá patrí na pódium. Ich koncerty nie sú nostalgickým návratom, sú živým stretnutím s publikom naprieč generáciami.
Prečo nestačí len usporiadať festival
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rozhodujúcim faktorom pri výbere je množstvo plánovaných kultúrnych podujatí. Skutočnosť je však podstatne zložitejšia. Hodnotiaca komisia posudzuje šesť hlavných oblastí: dlhodobú stratégiu mesta, európsky rozmer programu, kvalitu kultúrneho obsahu, schopnosť realizácie projektu, zapojenie verejnosti a efektívnosť riadenia. Každá z týchto oblastí obsahuje desiatky čiastkových ukazovateľov. Výber je preto bližší hodnoteniu veľkých rozvojových projektov než klasickej kultúrnej súťaži.
Významným kritériom je udržateľnosť. Európska komisia opakovane upozorňuje, že investície nesmú smerovať iba do jednorazových podujatí, ale majú vytvoriť hodnoty využiteľné aj po skončení titulárneho roku. Odborníci preto skúmajú, či budú plánované kultúrne centrá fungovať aj v budúcnosti, či vzniknú nové pracovné miesta v kreatívnom sektore alebo či projekt prispeje k rozvoju vzdelávania, komunitných aktivít a kultúrneho podnikania. Profesor Greg Richards označuje tento prístup za jeden z hlavných dôvodov úspechu programu, pretože motivuje mestá myslieť na desaťročia dopredu, nie iba na jeden kalendárny rok.
Veľká pozornosť sa venuje tiež zapojeniu obyvateľov. Moderné kultúrne politiky totiž vychádzajú z predpokladu, že kultúra nevzniká iba v divadlách, galériách či koncertných sálach, ale i v každodennom živote komunít. Mesto preto musí predstaviť konkrétne mechanizmy, ako plánuje spolupracovať s občianskymi združeniami, so školami, s univerzitami, dobrovoľníkmi či menšinovými komunitami. Výskumy, publikované v International Journal of Cultural Policy, ukazujú, že práve aktívna účasť miestnych obyvateľov patrí medzi najspoľahlivejšie ukazovatele dlhodobého úspechu EHMK.
Dôležitou súčasťou hodnotenia je aj realistický rozpočet. Mestá musia preukázať nielen dostatok finančných zdrojov, ale takisto schopnosť efektívne hospodáriť. Hodnotitelia analyzujú podiel verejných a súkromných financií, plán riadenia rizík i spôsob financovania po skončení projektu. Výskumníci upozorňujú, že finančne poddimenzované projekty často nedokážu naplniť svoje ambície, zatiaľ čo príliš veľké investície bez dlhodobej stratégie môžu predstavovať záťaž pre mestské rozpočty. Práve rovnováha medzi ambíciami a ekonomickou udržateľnosťou patrí medzi najnáročnejšie aspekty celej kandidatúry.
Ako zdôrazňuje kultúrny geograf Franco Bianchini, úspešné Európske hlavné mesto kultúry nevzniká v deň udelenia titulu. Je výsledkom rokov príprav, intenzívnej spolupráce odborníkov, politikov, umelcov aj občanov. Samotný výber je preto len začiatkom procesu, ktorý môže zásadne ovplyvniť smerovanie mesta na celé nasledujúce desaťročia.
V ďalšej časti seriálu sa budeme venovať ekonomickým prínosom titulu EHMK.
Zdroje: Ministerstvo kultúry SR, Európska komisia (1, 2, 3), Európska únia (1, 2), Európsky parlament, University of Warwick, Eventful Cities: Cultural Management and Urban Revitalisation, Soft Power: The Means to Success in World Politics, European Review, Bid Book Trenčín 2026, International Journal for History, Culture and Modernity, International Journal of Cultural Policy
(RR)
