Nobelova cena za literatúru jej bola udelená „za odvážne a nápadité dielo, ktoré v hravom dialógu s klasickou tradíciou vytvorilo nové formy súčasnej literatúry“.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2026 získala Anne Carsonová. Zdroj: NobelPrize.org/Ill. Niklas Elmehed © Nobel Prize Outreach
Švédska akadémia oznámila dnes 8. októbra 2026 nositeľku Nobelovej ceny za literatúru. Najhorúcejšími favoritkami na najprestížnejšiu literárnu cenu sveta boli podľa stávkových kancelárií 76-ročná kanadská poetka Anne Carsonová, známa svojou hybridnou tvorbou na pomedzí poézie a prózy, ktorá v roku 2019 navštívila aj Slovensko, a 73-ročná čínska experimentálna autorka Cchan Süe.
Medzi ďalšími diskutovanými menami boli aj japonský autor Haruki Murakami, austrálsky prozaik Gerald Murnane či kanadská spisovateľka Margaret Atwoodová, ale napríklad i Francúz Michel Houellebecq. Okrem prestíže, ktorá je spojená s najvýznamnejším ocenením v oblasti literatúry, čaká na víťaza aj finančné ohodnotenie vo výške približne 1 milión eur.
Veľa sa špekulovalo o tom, či tento rok získa cenu opäť žena, keďže minulý rok ju dostal maďarský autor László Krasznahorkai a rok pred ním kórejská autorka Kang Hanová. Tipovanie na víťaza je pritom lotériou, keďže zoznam favoritov Švédskej akadémie je prísne tajný. Na zvýšený dopyt po tituloch laureáta alebo laureátky sa tak kníhkupectvá a vydavateľstvá nevedia pripraviť vopred.
Nobelovu cenu za literatúru 2026 získala Anne Carsonová
O 13.00 hod. sa literárny svet aj verejnosť nakoniec dočkali verdiktu. Stála tajomníčka Švédskej akadémie Ingrid Carlbergová vyhlásila laureátku Nobelovej ceny za literatúru 2026, ktorou sa stala kanadská autorka Anne Carsonová. Cena jej bola udelená „za jej odvážne a nápadité dielo, ktoré v hravom dialógu s klasickou tradíciou vytvorilo nové formy súčasnej literatúry“.
Ako uviedla Ingrid Carlbergová, víťazstvo autorke, ktorá sa práve nachádza na Islande, oznámila telefonicky. „Bola prekvapená, ale veľmi šťastná. Počula som jej to na hlase.“
„Anne Carsonová patrí k najvýznamnejším súčasným poetkám a autorkám, ktoré prekračujú hranice medzi poéziou, prózou, esejou, mýtom a kritikou. Jej knihy sú zároveň jazykovo veľmi presné, formálne slobodné a pre prekladateľstvo mimoriadne náročné,“ uvádza o Anne Carsonovej na svojej facebookovej stránke literárny festival Novotvar, na ktorom vystúpila v roku 2019.
Kto je Anne Carsonová?
Anne Carsonová je poetka, esejistka, profesorka klasickej filológie a prekladateľka. Narodila sa v kanadskom Toronte v roku 1950. Doktorát z klasickej filológie získala v roku 1981. Práve klasická a helénska literatúra patria medzi najväčšie inšpiračné zdroje jej tvorby.
„Počas celej svojej kariéry spájala písanie poézie s prekladateľskou činnosťou a s vyučovaním na rôznych univerzitách. Takmer celá jej literárna tvorba sa zameriavala na priesečník medzi filologickou posadnutosťou slovami a básnickou túžbou po nových významoch,“ uviedol o autorke počas slávnostného vyhlásenia Nobelovej ceny za literatúru Anders Olsson, predseda Nobelovho výboru pre literatúru Švédskej akadémie.
Svojou tvorbou, ktorá je ťažko definovateľná, si Anne Carsonová získala kritikov i čitateľov. Jej poézia dokáže byť aj srdcervúca. Medzi témy, okolo ktorých sa tvorba Anne Carsonovej pohybuje, patria tiež láska, túžba, sexuálna žiadostivosť či zúfalstvo. Samotná Anne Carsonová v rozhovore s poetkou a literárnou kritičkou Stephanie Burtovou uviedla, že „sa v hĺbke duše považuje za vizuálnu, nie verbálnu umelkyňu“, uvádza stránka Poetry Foundation. „Jej spolupráca s výtvarnými umelcami a s choreografmi, ako aj s opernými a divadelnými režisérmi svedčí o slobode, s akou pristupuje k literárnym očakávaniam a k systémom pravidiel. Práve to je dôvodom mimoriadneho významu, ktorý má jej tvorba od 90. rokov pre medzinárodnú umeleckú a literárnu scénu,“ píše o jej tvorbe Anders Olsson.

Anne Carsonová v roku 2024 ako finalistka National Book Awards v Skirball Center v New Yorku. Zdroj: Wikimedia Commons/Jay Dixit
Do literárneho sveta vstúpila Carsonová v roku 1986 svojou prvotinou Eros the Bittersweet. Na svojom konte má takmer 20 titulov, niektoré vyšli aj v slovenskom alebo českom preklade. Medzi jej najznámejšie diela patria Autobiography of Red (Autobiografia červeného) z roku 1998, Men in the Off Hours z roku 2000, The Beauty of the Husband (Krása manžela) z roku 2001, Red Doc z roku 2013 či Norma Jeane Baker of Troy z roku 2019.
Anne Carsonová získala mnoho ocenení a vyznamenaní vrátane štipendií od Guggenheimovej nadácie, MacArthurovej nadácie a Americkej akadémie v Berlíne. Získala tiež Lannanovu literárnu cenu, Pushcartovu cenu a Griffinovu cenu za poéziu. Teraz do jej zbierky pribudla Nobelova cena za literatúru, najprestížnejšia zo všetkých literárnych cien.
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za literatúru je tradične vyhlasovaná ako štvrtá v poradí. Od roku 1901 do roku 2026, s prestávkou počas druhej svetovej vojny medzi rokmi 1940 – 1943, bola udelená 119-krát. Ako prvý ju získal v roku 1901 francúzsky básnik a esejista Sully Prudhomme.
Celkovo ju získalo 123 literátov, z toho je len 19 žien. Prvou laureátkou bola švédska autorka Selma Lagerlöfová (1858 – 1940), ktorej bola udelená v roku 1909. Najmladším držiteľom v dejinách Nobelovej ceny za literatúru je autor Knihy džunglí Rudyard Kipling, ktorý mal v čase udelenia ceny 41 rokov, najstaršia je Doris Lessingová, ktorej bola cena udelená ako 87-ročnej.
O štyri Nobelove ceny za literatúru sa delili 7 laureáti a jedna laureátka, čo je zriedkavejšie ako v prípade ostatných Nobelových cien.
Minuloročná Nobelova cena za literatúru putovala do Maďarska. Laureátom sa stal maďarský spisovateľ László Krasznahorkai. Cena mu bola udelená „za jeho pôsobivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“. V roku 2024 získala po prvýkrát Nobelovu cenu za literatúru juhokórejská autorka Kang Hanová, ktorá sa preslávila románom Vegetariánka. Získala ju „za intenzívnu poetickú prózu, ktorou sa konfrontuje s historickými traumami a odhaľuje krehkosť ľudského života“.
Medzi predchádzajúcich laureátov Nobelovej ceny za literatúru patria okrem iných Alexander Solženicyn, Ernest Hemingway, Bob Dylan, Günter Grass, Alice Munroová, Orhan Pamuk, Elfriede Jelineková, Annie Ernauxová, Doris Lessingová, Imre Kertész, Toni Morrisonová, Jaroslav Seifert, Gabriel García Márquez, Isaac Bashevis Singer, Saul Bellow, Heinrich Böll, Jean-Paul Sartre, Albert Camus, Knut Hamsun, George Bernard Shaw či Winston Churchill. Celý zoznam si môžete pozrieť na tomto odkaze.
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vzišla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. Vo svojom závete odkázal väčšinu svojho bohatstva na ustanovenie ceny. Nobelovým želaním bolo, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. S týmto posledným želaním nesúhlasila jeho rodina. Prvýkrát tak bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme. Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroj: NobelPrize.org (1, 2), The Guardian, VND (1, 2), tagesschau.de, POETRY FOUNDATION, FB Novotvar
(zh)






