Je to starý predkresťanský zvyk, ktorým si ľudia v období Turíc pripomínajú začiatok letnej sezóny.
Otváraním studničiek si ľudia v období Turíc pripomínajú začiatok letnej sezóny. Zdroj: iStockphoto.com
K obdobiu nástupu jari sa viaže mnoho prastarých zvyklostí. Patrí k nim aj otváranie studničiek. Ide o jeden zo starých slovanských predkresťanských zvykov, ktorý sa na rôznych miestach realizuje práve v období Turíc.
Turíce, oslava vstupu do letného obdobia (český názov Letnice) v niečom pripomínajú keltský Beltain či germánsku Valpurginu noc. U nás, predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, je tento sviatok okrem jeho cirkevného významu spojený najmä s otváraním studničiek a so sadením májov.
Predstavuje posledné vydýchnutie pred letnými prácami na roli a lúkach, pre ktoré sa hospodár nemohol zastaviť až do jesene.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého na apoštolov
V kresťanskej tradícii sú Turíce sviatkom Zoslania Ducha Svätého na apoštolov zhromaždených v Jeruzaleme. Keď sa kresťanstvo rozšírilo do Európy, zmenila sa aj podoba turíčnych sviatkov. Zvyčajne však nebolo ľahké potlačiť pôvodnú symboliku a významy natoľko, aby židovsko-kresťanská tradícia úplne prevládla.
Pohanské zvyklosti, ktoré predkovia dnešných Čechov a Slovákov zachovávali na Turíce, sú dodnes živé.
Dedinčania v tento deň prinášajú dary k studničkám a obetujú duchom zvieratá, ktoré zabijú. Napokon, aj slovenský názov sviatku Turíce sa odvodzuje od jedného z kultových zvierat Slovanov, dnes už takmer vyhubeného tura.
Začiatok letných prác
Začiatok letnej sezóny sa spájal aj so zvykmi spojenými s letnými prácami. V ľudových zvykoch majú Turíce aj zaujímavé prejavy. Jednou z príznačných čŕt je použitie zelenej farby.
Na Slovensku sa nosili do domov ratolesti liesky, lipy, brezy alebo buku posvätené v kostole. Najmocnejšie ochranné vlastnosti sa pritom pripisovali lieske.
Najmocnejšie ochranné vlastnosti ľudia pripisovali lieske. Zdroj: iStockphoto.com
Na Turíce podobne ako počas mnohých iných sviatkov majú podľa povier veľkú moc duchovné sily. Turíčne sviatky boli vyhradené nielen kresťanskému obsahu, ale aj úcte k predkom a spomienke na mŕtvych.
Zelené ratolesti mali priťahovať dobré sily a zároveň chrániť pred zlými. Aktívne proti zlým silám malo pôsobiť napríklad hlasné práskanie bičom.
Slovensko i Česko majú pestré tradície
Na niektorých miestach v našich zemepisných šírkach, napríklad na Liptove či na Morave, sa v tomto čase zachovala tradícia otvárania studničiek. Na hornom Liptove, konkrétne vo Važci, sa tento prastarý zvyk, keď najmä dievčatá vyčistením otvárajú studničky v chotári, pestuje dodnes pričinením miestneho folklórneho súboru. Druhotne sa však z horného Liptova rozšíril aj na iné miesta. V skutočnosti sa na Liptove pôvodne studničky čistili počas celého obdobia medzi Veľkou nocou a Turícami.
Chotár, v ktorom by studničky nevyčistili, by bol totiž podľa prastarých predstáv postihnutý nedostatkom vlahy. Na druhej strane človek, ktorý otvorí aspoň jednu studničku, má byť počas nasledujúceho roka zdravý a zbavený bolestí hlavy. Vo Važci sa pri otváraní studničiek tancuje prastarý tanec zvaný chorovod a spieva sa pieseň Omilienci.
Na Morave a v Čechách si po otvorení všetkých studničiek dievčatá spomedzi seba zvolili kráľovnú (králevničku či králenku). Malo to byť malé, dobré a pekné dievča, ktoré ozdobili kvetinami a spoločne šli po kolede, teda od domu k domu a vyberali drobné príspevky na oslavu (juniáles).
Tradíciu otvárania studničiek dnes okrem folklórnych skupín prevzali aj mimovládne ekologické zoskupenia či turistické oddiely. Tým, že vyčistia lesnú studničku a turistické chodníčky vo svojom okolí, nielen oživujú staré tradície, ale aj štartujú letnú turistickú sezónu.
Zdroje: Enviroportal, Zones
(af)
