Návšteva kina, múzeí alebo koncertov môže priniesť viac než len zábavu. Vedci zistili, že starší ľudia, ktorí sa pravidelne zúčastňovali na kultúrnych aktivitách, mali vo všeobecnosti telá, ktoré fungovali podobne ako telá ľudí o približne tri roky mladších.
Milovníci kultúry môžu byť oveľa mladší. Zdroj: iStock/master1305
Ľudia, ktorí pravidelne navštevujú múzeá, divadlá, koncerty a kiná, si možno užívajú viac než len zábavu. Nová štúdia naznačuje, že tieto kultúrne aktivity sú spojené s nižším fyziologickým vekom, čo znamená, že telo môže fungovať podobne ako telo mladšieho človeka. Tieto zistenia, uverejnené v časopise Journal of Epidemiology and Community Health, dopĺňajú rastúci počet dôkazov o tom, že sociálna a kultúrna aktivita môže zohrávať dôležitú úlohu pri zdravom starnutí.
Kultúra zlepšuje naše zdravie
Každý človek starne, avšak rýchlosť starnutia sa môže u jednotlivých ľudí líšiť. Fyziologický vek odzrkadľuje, ako dobre telo funguje, a môže sa líšiť od chronologického veku, ktorý predstavuje počet prežitých rokov jedinca.
Predchádzajúce výskumy preukázali súvislosť medzi kultúrnymi aktivitami, akými sú návšteva kina, múzeí a živých vystúpení, a lepším zdravím a pocitom pohody u starších dospelých. Relatívne málo štúdií sa však zaoberalo otázkou, či sú tieto aktivity spojené so samotným fyziologickým starnutím.
Výskumníci z Inštitútu vied v Tokiu v Japonsku uvádzajú, že vykonali prvú longitudinálnu štúdiu zameranú na preskúmanie tohto vzťahu, pričom zohľadnili nemerateľné faktory, ktoré zostávajú v priebehu času stabilné.
Tím analyzoval údaje od 1 899 dospelých, ktorí sa zúčastnili na Anglickej longitudinálnej štúdii starnutia, prebiehajúcej populačnej štúdii na celonárodne reprezentatívnej vzorke dospelých vo veku 50 rokov a viac žijúcich v Anglicku. Účastníci poskytli údaje počas najmenej dvoch kôl prieskumu, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004/2005, 2006/2007 alebo 2008/2009.
Na odhad fyziologického veku sestry merali 10 ukazovateľov fyzického zdravia, medzi ktoré patrili pulzný tlak, diastolický krvný tlak, objem vydýchnutého vzduchu, koncentrácia hemoglobínu, fibrinogén, glykovaný hemoglobín, hladina cholesterolu v lipoproteínoch s nízkou hustotou (LDL), index telesnej hmotnosti (BMI), sila stisku ruky a rýchlosť chôdze. Tieto merania predstavovali skóre fyziologického veku.
Účastníci tiež uvádzali, ako často navštevovali kino, múzeum alebo galériu či divadlo, koncert alebo operu. Každú aktivitu ohodnotili na stupnici od 0 (nikdy) do 5 (dvakrát mesačne alebo častejšie), čím vzniklo celkové skóre kultúrnej angažovanosti v rozmedzí od 0 do 15.
Vyššia kultúrna angažovanosť stojí za mladším telom
Ľudia s vyššou mierou kultúrnej angažovanosti, definovanou ako účasť na kultúrnych aktivitách aspoň raz za niekoľko mesiacov, mali priemerný fyziologický vek 66,9 rokov. Na porovnanie, tí s nižšou mierou účasti na kultúrnych podujatiach, mali priemerný fyziologický vek 69,9 rokov, čo predstavuje rozdiel približne troch rokov.
Účastníci, ktorí častejšie navštevovali kultúrne podujatia, väčšinou to boli ženy, mali vyšší socioekonomický status, boli zamestnaní a mali lepší celkový zdravotný stav.
Po zohľadnení faktorov, akými sú príjem domácnosti, zamestnanosť a chronické zdravotné problémy, vedci zistili, že každý nárast skóre kultúrneho zapojenia o jeden bod súvisel so znížením fyziologického veku o 0,085 roka (31 dní).
Výskumníci navrhujú niekoľko možných vysvetlení tejto súvislosti. Kultúrne aktivity môžu posilňovať sociálne väzby, podporovať zdravšie životné návyky a prispievať k lepšiemu duševnému zdraviu, čo všetko môže prispievať k spomaleniu fyziologického starnutia.
Keďže išlo o observačnú štúdiu, nie je možné jednoznačne určiť, či kultúrne aktivity priamo spomaľujú starnutie. Autori tiež poukazujú na možnosť opačnej kauzality, čo znamená, že zdraví ľudia môžu mať jednoducho väčšiu možnosť zúčastňovať sa na kultúrnych podujatiach.
Pozrite si
Napriek tomu tvrdia, že kultúrne aktivity sú modifikovateľným správaním, ktoré by sa mohlo stať účinnou stratégiou verejného zdravia. „Je zaujímavé, že tento vplyv môže byť porovnateľný s častou fyzickou aktivitou,“ píšu.
Výskumníci tiež uvádzajú, že zlepšenie geografickej a finančnej dostupnosti kultúrnych podujatí by mohlo umožniť účasť väčšiemu počtu ľudí. Bude potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či podpora väčšieho zapájania sa do kultúrnych aktivít vedie k trvalému zlepšeniu zdravia a zdravšiemu starnutiu v dlhodobom horizonte.
Zdroj: Science Daily
(RR)
