Život súčasnosti je intenzívny a jazyk je toho svedkom. Vyhľadávame megazážitky, obklopujeme sa ultrakvalitou, obliekame sa superštýlovo. Slovom, žijeme hypermoderne. Pravda, intenzitu stvárňujeme v jazyku odjakživa.
V súčasnosti používame jazyk veľmi intenzívne. Zdroj: iStock/Jovanmandic
Prečítajte si viac o vedkyni
Ako žijeme, tak hovoríme. Dnes nestačí, aby boli predmety výkonné, uprednostníme supervýkonnosť. A tak je v kurze všetko super-: v príbehoch nahradili hrdinov superhrdinovia. Ako superne hladkajú fantáziu (najmä) mládeže hrdinovia ako Superman či Super Mário? Na filmových festivaloch obdivujeme superhviezdy, na mólach svetových módnych prehliadok supermodelky. Ktoré mladé dievča by na chvíľu nechcelo byť v koži Kendall Jennerovej či Belly Hadidovej? Alebo vari Daniely Peštovej či Adriany Sklenaříkovej? Lepšie než tajné sú supertajné informácie. Napokon takmer výlučne nakupujeme v supermarketoch.
Chvalabohu vieme v mene rozmanitosti v slovenčine vyjadriť intenzifikáciu mimo využívania „superslov“ aj ináč. Máme v obehu aj „ultraslová“ či „megaslová“.
Tak môže byť prístroj vo svojej ultramodernosti ultracitlivý, ultratenký, slovom ultradokonalý. Ak sa krôčik od štandardnej komunikácie posunieme k reči mládeže, budú v nej dominovať naznačené „megaslová“. Lebo k mladosti pasuje zábava na megaúrovni, a tak mládež vyhľadáva megapárty a počúva megahity, konzumujúc megaburgery.
Niektorí netratia čas tvorbou neologických zloženín (super-man, ultra-tenký, mega-burger) a jednoducho sa uspokoja so stručným Super! Mega!, prípadne aj Brutál!
Prevzaté slová prispôsobené regiónu
Menej funkčné nie sú v jazyku ani slovné nálepky označujúce škálu variácií jedného – aj tradičného – „superpredmetu“. Takého, čo má veľa podôb, čo poslúži na mnohoraké spôsoby. To som si pripomenula, keď som si vybavovala domácnosť a v kuchyni, kúpeľni aj záhrade sa mi opakovane objavoval príbuzný tej istej nádoby.
Začala som v kuchyni, v ktorej mi nesmie chýbať smaltovaný vajling na miesenie a kysnutie cesta. V obchode som ho však našla pod (spisovným) názvom vandlík. Poučila som sa a hlavne už je doma. Pochválila som sa priateľke zo Záhoria a tá sa počudovala, že vajdlín je predsa plastový a patrí do kúpeľne na močenie nôh. Alebo jeho plechový bratranec do záhrady.
Konzultovala som slovo vajling s manželom, synom Záhoráka a Horehronky. Ten mi potvrdil, že je to kuchynská nádoba, ktorá sa využíva pri zabíjačkách alebo aj pri zaváraní ovocia či zeleniny. Na to sa pridala mama, že veď vandeľ bola za jej detstva nádoba na umývanie riadu.
Pozrela som sa do slovníka a zahrnula ma lavína slov. Tak to je, keď sa do jazyka prevezme cudzie slovo (tu ide o nemecké slovo die Weitling) a to sa po prevzatí do nového jazyka udomácňuje v rôznych prostrediach po svojom. Tak sa z pôvodnej „nemeckej“ hlbokej nádoby či lavóra stala kuchynská miska, kúpeľňový lavór i záhradná nádoba na burinu. Spája ich jeden spoločný znak – nádoba má uchá. Na facebooku som sa dozvedela, že slovo prešlo aj do maďarčiny juhoslovenských Maďarov v podobe vájling a svoj variant slova vajdeľ majú aj dolnozemskí Slováci v Kovačici.
Aj v tom je akčná vývojaschopnosť používateľov jazyka. Jedno zdrojové slovo (die Weitling) sme zveľadili a pridali k nemu celé hniezdo zvukovo príbuzných výrazov používaných v rôznych kútoch krajiny. A tak máme po Slovensku vandlík/vandlik, vajling/vájling, vajlink, vajdlink, vajdlin/vajdlín, vajdling, vandel/vandeľ, vangel/vengel, vanglík, vajglík, vajdlinek. Istá pani to na internete uzavrela, že je to „misa na všeličo“.
A aby sme tu nemali samých Kováčovcov či Horákovcov, z vandlíka sa stalo aj priezvisko. Dočítala som sa, že v deväťdesiatych rokoch bolo na Slovensku registrovaných 73 Vandlíkov v 33 lokalitách (napríklad v Žiline, Kuneráde, Rudne či Martine).
Aj také (slovné) plody rodí intenzita života v živej slovenčine.
Autorka článku: Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
(RR)
