Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Chuťovky z novej slovenčiny

VEDA NA DOSAH

„Bolo to brutal! Je to pre mňa výzva! Vystúpila som z komfortnej zóny! To ma posunulo!“

Jednohubky s uhorkou. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Prvoplánovo si iste rodič stredného veku všimne v reči svojej ratolesti a jej generácie uvedené módne formulky. Možno sa počuduje podobným replikám, uvedomí si odlišnosť ich vyjadrovania od vlastného, ale pochopí. Čo bolo preň betálne (čo v prešpurčine znamenalo super – pozn.red.) či špicové, pre jeho dieťa je brutal. Čo mu dalo zabrať či dalo do tela, je dnes vystúpením z komfortnej zóny. Nová doba, nová móda: v spôsobe života… aj v reči.

Schopnosť prispôsobovať svoju reč zmenám vyvolaným posunmi v životných návykoch, trendoch, prioritách spoločnosti je diferencovaná vekom, pohlavím, záujmami. Preferencie mládeže sa iste líšia od priorít starších ľudí, svoje odlišnosti v životných záujmoch majú muži i ženy, profesionáli s rôznymi odbornosťami, mešťania či vidiečania. Všetci majú ale aj niečo spoločné – napríklad základné životné potreby. Jednou z nich je potreba stravovať sa.

Nazrime spolu do trendového (často internacionálneho) slovníka ľudí kráčajúcich s dobou globalizácie v oblasti gastronómie a zisťujme, do akej miery sme „in“.

Slow food

Žijeme v rýchlej dobe, ale v kulinárii je v móde slow food („pomalé jedlo“). Tak to v živote býva. Po maxisukni prišla do módy minisukňa, po bielej zubnej paste čierna a po fast foode („rýchlom občerstvení“) je na programe dňa slow food. Žiadny globalizujúci rýchly konzum jedál pripravených zo zamrazených či konzervovaných polotovarov, ale stravovanie oživujúce kulinárske tradície, zabudnuté chute zabudnutých čerstvých surovín zo starých fariem či hospodárskych dvorov. Bravčové jazyky či hovädzie vnútornosti sa môžu ocitnúť znova na stole. Bez farbív, konzervantov a bez zbytočnej výroby odpadu pri nákupe – tovar sa dá kúpiť aj bezobalovo-, najmä bez zbytočných plastov, do vlastnej sieťovky. Tak aká novosť? Nič viac len oživená tradícia starých mám.

Street food

Pouličné jedlo nám spríjemní nedeľnú prechádzku. Prečo sa počas nej nepristaviť pri vôňami lákajúcom mobilnom stánku (food trucku) a nedať si porciu čerstvého chilli con carne alebo ľahšiu letnú avokádovú nátierku guacamole na teplú hrianku? Že to je zasa déjà vu? Nuž je to stále pouličné občerstvenie „na stojáka“, ale so žiadnym párkom v rožku či hamburgerom. Podáva sa lahôdkové pomaly pečené bravčové rebierko či poctivé bryndzové halušky. To, čo je v tomto kontexte rýchle, nie je rýchla príprava jedla (fast food), ale rýchlo rozložiteľné ekologické obaly na predávané lahôdky.

Vegánsky burger. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Fun food

Ochutnali ste už chutné kytice? Také z „kvetov“ rafinovane vyrezávaných z melónov, ananásu, kivi, dekorovaných jahôdkami, černicami či bobuľkami hrozna? Tie chutia dvojnásobne – jedia oči a festival majú aj chuťové poháriky. Food carving, čiže vykrajovanie útvarov (napríklad kvetov) z ovocia a zeleniny, opäť nie je nový koncept. Chce to len kreativitu gazdinky a staronovú (pravda, tu skôr exotickú) tradíciu. A máme jednou ranou trafené dve mušky: najbližší nedeľný dezert na stole a fun food aj s food carvingom v reči.

Tak ako? Všetko to, čo sa tu predstavilo, je nám blízke alebo aspoň známe (na stole aj v slovníku)? Minimálne je jasné, že v „hre“ je všetko fresh, čiže čerstvé, plné vitamínov, zdravé. A s tým aj inovovaná reč progresívcov, držiaca krok s inováciami životného štýlu. Je nesporné, že moderná gastronómia prináša so sebou nielen veľa lahôdok a maškŕt, ale aj veľa cudzosti do reálneho života aj do slovníka. A je na každom z nás, ako si vzťah medzi cudzím a domácim vyhodnotí – v živote aj v reči. Čas a spontánna neriadená realita ukáže, či „zvíťazia“ internacionálne food tracky nad domácimi mobilnými stánkami alebo slow food nad kuchyňou starých mám. A musí ísť o výber „buď – alebo“? Nechajme sa prekvapiť.

 

Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., Katedra slovenského jazyka, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Vizitka

Filozofická fakulta UK v Bratislave

Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. | Filozofická fakulta UK v Bratislave

1981 – 1986 vyštudovala učiteľstvo slovenského a francúzskeho jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Od roku 1986 pôsobí na Katedre slovenského jazyka a teórie komunikácie FF UK, ktorú od roku 2007 vedie. Napísala monografie Slovensko-francúzske jazykové vzťahy (2002), Galicizmy slovenčine (1998). V roku 2011 spolu s pedagógmi a študentmi z Katedry slovenského jazyka FF UK založila občianske združenie Slovenčina.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky