Štúdia ukázala, že účastníci výskumu vnímali ľudí zo západnej Európy síce ako kompetentnejších, ale zároveň ako menej srdečných, pričom tento jav bol výraznejší v chudobnejších krajinách sveta.
Ľudia z chudobnejších krajín často obdivujú schopnosti ľudí zo západnej Európy viac než schopnosti ľudí z vlastnej krajiny. Zdroj: iStock.com/Jose Calsina
Národné stereotypy v kontexte makroekonomických nerovností sú hlavnou témou novej štúdie, na ktorej sa podieľali aj vedkyne z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (ÚVSK SAV) , v. v. i., Barbara Lášticová a Xenia Daniela Poslon. Medzinárodný výskumný tím pod vedením Vukašina Gligorića z New York University v Abú Zabí na vzorke 12 339 participantov a participantiek z 45 nezápadných krajín skúmal, ako vnímajú respondenti ľudí zo svojej vlastnej krajiny, ľudí zo západnej Európy a západnej Afriky.
Kompetentnejší, ale menej srdeční
Štúdia ukázala, že účastníci výskumu vnímali ľudí zo západnej Európy síce ako kompetentnejších, ale zároveň ako menej srdečných, pričom tento jav bol výraznejší v chudobnejších krajinách sveta. „Nová štúdia overuje jeden z poznatkov sociálnej psychológie, ktorý sa dlho považoval za univerzálne platný naprieč kultúrami. Je ním to, že svoju členskú skupinu (my) automaticky uprednostňujeme pred nečlenskou skupinou (oni) dokonca aj vtedy, keď je naša príslušnosť ku skupine určená úplne náhodne. To znamená, že modrí dajú viac bodov iným modrým než zeleným, hoci by mohli byť objektívne spravodlivejší alebo dokonca získať viac sami, ak by viac získali aj zelení,“ uvádza Xenia Daniela Poslon z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.
Výsledky štúdie Vukašina Gligorića a kolektívu však ukazujú, že ľudia z krajín, ktoré zápasia s chudobou a nerovnosťami, často obdivujú schopnosti ľudí zo západnej Európy viac než schopnosti ľudí z vlastnej krajiny. „Tento jav nazývame uprednostňovanie nečlenskej skupiny (angl. outgroup favoritism), ktoré sa prejavuje ako obdiv voči privilegovanej nečlenskej skupine. Tento obdiv ide však ruka v ruke s tým, že ľudí z privilegovanej nečlenskej skupiny vnímajú ako menej srdečných než ľudí z relatívne menej privilegovanej vlastnej krajiny. Zjednodušene povedané, pripisujeme im kompetentnosť, no ľudskosť si nechávame u nás doma,“ dopĺňa vedkyňa.
Našli sa však aj výnimky. V krajinách s rýchlo rastúcou ekonomikou – v tomto prípade v Južnej Kórei, Taiwane, Číne, Indii a Hongkongu – účastníci výskumu, naopak, pripisovali vyššiu kompetentnosť ľuďom z vlastnej krajiny. Tieto krajiny sú charakteristické prísnymi vzdelávacími systémami a silnou pracovnou kultúrou, čo môže posilňovať presvedčenie o vlastnej kompetentnosti.
Štúdia je prvým systematickým medzikultúrnym výskumom uprednostňovania nečlenskej skupiny. Jej výsledky naznačujú, že makroekonomické nerovnosti do istej miery formujú národné stereotypy, keď väčšina ľudí z nezápadných krajín uprednostňuje nečlenskú skupinu veriac, že ľudia z ekonomicky vyspelejších a úspešnejších krajín sveta sú kompetentnejší ako ľudia z vlastnej krajiny. Výsledky tvoria dôležitý krok k pochopeniu toho, ako vnímame ľudí z iných krajín, a najmä toho, ako sú tieto naše postoje prepojené s ekonomickými nerovnosťami medzi krajinami v globálnom kontexte.
Zdroj: TS SAV
(RR)
