Niektorí z nás milujú zimu, iní si potrebujú v mínusových teplotách obliecť niekoľko vrstiev oblečenia. Hovorí sa, že vonku je taký mráz, až ho cítime v kostiach. Do akej miery je táto fáza pravdivá?
Naše kosti v skutočnosti necítia chlad tak, ako to vníma náš mozog. Zdroj: iStock/DeanDrobot
Mínusové teploty nás túto zimu veľmi prekvapili. V noci na 6. januára 2026 namerali meteorológovia na Slovensku najnižšiu teplotu za uplynulých päť rokov. Vo Vígľaši-Pstruši bolo v tento deň ráno -25,6 stupňa Celzia, na juhovýchode Podunajskej nížiny v Mužle namerali pod -20 stupňov Celzia. Mnohí z nás zimu cítili až v kostiach. Je na tejto fráze aspoň trochu pravdy?
Z fyziologického hľadiska funguje naše telo najlepšie pri teplote približne 37 °C, no končatiny môžu byť až o 6 °C chladnejšie ako zvyšok. Existujú však odchýlky od tejto telesnej teploty v závislosti od pohlavia, veku a zdravotného stavu. Starší ľudia majú tendenciu pociťovať chlad vo vyššej miere a ženy sú na chlad oveľa citlivejšie než muži.
Vo veľkej zime tuhnú šľachy
Pravdou je, že naše kosti v skutočnosti necítia chlad tak, ako to vníma náš mozog. Chýbajú im totiž receptory na vnímanie chladu a tepla, ktorými disponuje naša pokožka. Kosti takúto vymoženosť nepotrebujú, pretože túto funkciu plnia svaly a koža. Napriek tomu chlad na naše kosti vplýva. Dokážu vnímať zmeny teploty, najmä ochladenie, prostredníctvom nervov vo vonkajšej vrstve kosti, známej ako okostica alebo periost. Táto vrstva obsahuje to, čo mnohí vedci považujú za sieť neurónov – buniek, ktoré prenášajú signály – usporiadaných do vzoru podobného rybárskej sieti, ktorá vníma deformácie alebo poranenia spodných vrstiev kosti.
Aj keď krátkodobé vystavenie nášho tela chladu nepredstavuje vážny problém pre naše kosti, ak sme v chlade v kuse niekoľko týždňov, môže dôjsť k skráteniu dĺžky kostí, zmenšeniu hrúbky či zníženiu hustoty kostnej hmoty. Ostatné tkanivá pohybového aparátu sú oveľa citlivejšie na zmeny teploty a tlaku. Synoviálna tekutina, ktorá slúži ako mazivo väčšiny hlavných kĺbov, sa pri poklese teploty zahusťuje. To sťažuje a znepríjemňuje normálny pohyb kĺbov, čo sa ešte zhoršuje u ľudí s ochorením kĺbov, ako je reumatoidná artritída alebo osteoartritída.
Chlad taktiež spôsobuje kontrakciu tkanív, čím sa stávajú pevnejšími a tuhšími. Tuhnú nám šľachy, ktoré spájajú svaly s kosťami, ale aj väzy spájajúce rôzne kosti okolo kĺbov, čím zároveň strácajú pružnosť a viac nás pobolievajú. Toto sťažuje našim svalom vykonávať pohyb, čo si vyžaduje väčšiu silu a znižuje ich rozsah pohybu. Táto situácia sa rovnako zhoršuje aj s vysokou vlhkosťou vzduchu.
Tieto účinky sa prejavujú súčasne so zníženým prietokom krvi do končatín. Ide o obranný mechanizmus nášho tela, ktorý zabezpečuje, aby teplota v strede tela, kde sa nachádzajú všetky dôležité orgány, neklesla pod optimálnu teplotu 37 °C. Znížený prietok krvi v týchto tkanivách tiež prispieva k ich kontrakcii, keďže do nich prúdi menej krvi. Všetky tieto zmeny vedú k zvýšeniu mechanického namáhania alebo tlaku na receptorové bunky v kostiach a okolitých tkanivách. To môže aktivovať receptory bolesti, ktoré môžu byť vnímané ako chlad.
Kľúčový je najmä vitamín D
Ak je zima tmavá a chladná, nemáme dostatok slnka, a teda ani vitamínu D, ktorý je dôležitý pre zdravie našich kostí. Okrem toho má však nedostatok tohto vitamínu i ďalšie dôsledky na vnímanie chladu. Výskumy naznačujú, že ľudia s nízkou hladinou vitamínu D majú zvýšenú citlivosť na bolesť, predovšetkým na bolesť pohybového aparátu.
Toto nie je jediný vplyv vitamínu D na nervový systém, pokiaľ ide o vnímanie chladu. Jeho nedostatok sa tiež spája so zvýšenou úzkosťou a s príznakmi depresie. Ľudia s týmito ochoreniami majú zmenenú toleranciu, pokiaľ ide o teplotu. Slnečné žiarenie a viditeľné svetlo, ktorým je pokožka vystavená, majú prirodzený otepľujúci účinok.
Slnečnú a suchú zimu preto naše telo vníma úplne inak ako vlhkú, pochmúrnu zimu.
Dobrou správou je, že príjem dodatočných kalórií a najmä vitamínu D nám môže pomôcť prekonať najnovšiu vlnu chladu, rovnako aj nosenie viacerých vrstiev oblečenia a čo najviac pohybu.
Zdroje: Teraz, The Conversation
(RR)
