Astronómka Ulrika Babiaková spoluobjavila 14 planétok. Dnes si pripomíname 50 rokov od jej narodenia

Za mimoriadny prínos k rozvoju astronómie na Slovensku bolo Ulrike Babiakovej v roku 2004 udelené čestné členstvo Slovenského zväzu astronómov in memoriam.

Talentovaná slovenská astronómka Ulrika Babiaková zasvätila astronómii takmer celý život. Počas svojej krátkej, no mimoriadne intenzívnej kariéry sa podieľala na objave 14 planétok. Štyri z nich už majú aj svoje meno. Dve planétky (15053) Bochníček a (22644) Matejbel objavila spolu s českým astronómom Petrom Pravcom, planétky  (22185) Štiavnica a (123647) Tomáško so svojím manželom, slovenským astronómom Petrom Kušnirákom pôsobiacim v Astronomickom ústave Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) v Ondřejove. Meno slovenskej astronómky nesie aj planétka (32531) Ulrikababiaková, ktorú objavil v auguste 2001 v Ondřejove Peter Kušnirák.

Láska k vesmíru od detstva

Vesmír fascinoval Ulriku Babiakovú, ktorá sa narodila 3. apríla 1976 v Banskej Štiavnici, už od detstva. Ešte počas základnej školy začala navštevovať astronomický krúžok Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom. Neskôr navštevovala aj iné hvezdárne na Slovensku, ako napríklad v Banskej Bystrici či v Partizánskom.

Z praktických pozorovaní ju zaujímalo Slnko, zákryty hviezd planétkami i Mesiacom, meteory a mesačné zatmenia. Zúčastňovala sa na astrotáboroch, expedíciách a rôznych súťažiach s astronomickou a fyzikálnou tematikou. V roku 1992 postúpila s prácou Prstence planét slnečnej sústavy do celoštátneho kola Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) v odbore fyzika. V roku 1994 obsadila 2. miesto v celoslovenskom kole SOČ so svojou prácou Výpočet zemského tieňa.

Štúdium na matfyze

Po tom, ako v roku 1994 úspešne zmaturovala na Gymnáziu A. Göllnerovej-Gwerkovej (dnes Gymnázium Andreja Kmeťa), smerovali jej kroky na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyštudovala astronómiu a astrofyziku.

Vo svojej diplomovej práci s názvom CCD fotometria asteroidov (87) Sylvia, (107) Camilla a (250) Bettina sa venovala CCD fotometrii planétok, čo bolo v tom čase na Slovensku výnimočné. Pozorovania realizovala na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu v Modre pomocou metódy diferenciálnej fotometrie. Počas jesenných nocí v roku 1998 sledovala zmeny jasnosti asteroidu pomocou 60-centimetrového teleskopu vybaveného CCD kamerou.

Namerané údaje porovnávala s hviezdami z katalógu Guide Star Catalogue a následne ich spracovala do svetelnej krivky – grafu, ktorý odhaľuje rotáciu a tvar asteroidu.

Spomienky astronómov

Na nadšenie, s akým písala svoju diplomovú prácu, si spomínajú aj kolegovia. „Pamätám si na jej zanietenosť a cieľavedomosť pri získavaní dát. Bola by z nej určite veľmi úspešná astronómka,“ uviedol pre portál VEDA NA DOSAH astronóm Juraj Tóth. Tu možno len doplniť, že aj skvelá popularizátorka astronómie, ako dokazujú jej články uverejnené v časopise Kozmos.

Diplomovým vedúcim Ulriky Babiakovej bol astronóm Ján Svoreň, ktorý ocenil jej iniciatívu aj odhodlanie podieľať sa priamo na pozorovaniach. „V roku 1998 po jednej z prednášok o kométach v rámci predmetu medziplanetárna hmota prišla za mnou študentka Ulrika Babiaková s tým, že si vybrala mnou vypísanú tému CCD fotometria asteroidov ako tému svojej diplomovej práce. Potešil som sa, keďže išlo o študentku aktívnu aj počas prednášok. Spoločne sme na štúdium vybrali asteroidy (87) Sylvia, (107) Camilla a (250) Bettina. Najprv však bolo potrebné získať pozorovací materiál. Hoci sme Ulrike mohli dodať údaje z pozorovaní zo Skalnatého Plesa, chcela sa na pozorovaniach podieľať sama. Voľba tak padla na Univerzitné observatórium v Modre. Nebolo to však celkom jednoduché, keďže sa v Modre v tom čase venovali výlučne astrometrii komét a asteroidov. Vedenie bolo treba presvedčiť, že majú na fotometriu všetko potrebné a že ide o zaujímavý program. Nakoniec sa nám to podarilo a Ulrika od septembra do novembra 1998 získala v Modre potrebný materiál k diplomovke. Aj počas pozorovaní, aj pri spracovaní údajov bola veľmi cieľavedomá a usilovná.“

Výsledky svojho výskumu Ulrika neskôr prezentovala na medzinárodnej konferencii a publikované boli v odbornom časopise. „Ulrika diplomovku úspešne obhájila v lete 1999 a po jej odchode na Univerzitu Mateja Bella sme neskôr pripravili prezentáciu na konferenciu Asteroids 2001, ktorá sa konala v júni 2001 v Palerme na Sicílii. Článok pod názvom CCD-photometry of asteroid 107 Camilla sme publikovali v časopise Memorie Societa Astronomica Italiana v roku 2002,“ zaspomínal si docent Svoreň pre portál VEDA NA DOSAH.

Reprezentácia slovenskej astronómie v zahraničí

Ulrika Babiaková si svoje vedomosti rozširovala aj počas zahraničných stáží. V rokoch 1998 a 2000 absolvovala letnú školu astronómie v Toulouse a stáže na Observatóriu Pic du Midi vo Francúzsku a na jeseň v roku 2001 aj na Jagelovskej univerzite v Krakove.

Počas svojich pobytov hrdo šírila dobré meno slovenskej astronómie v zahraničí, ako dokazuje aj jej článok Astronómia v Toulouse, uverejnený v časopise Kozmos v roku 1998. „A hoci som prišla obdivovať astronómiu vo Francúzsku, po mojej prezentácii o astronómii na Slovensku takmer každý obdivoval fotografie zhotovené na hvezdárňach v Partizánskom, Hlohovci či fotografie z fotoaparátu M. Kamenického. No a animácia kométy Hyakutake z tvorby AGO MFF UK v Modre nemala žiadnu konkurenciu. Navyše každý nám závidel, že sa u nás dá študovať astronómia. Ak sa totiž francúzsky študent rozhodne stať astronómom, musí si počkať, kým skončí ako fyzik, potom má astrofyziku jeden rok formou postgraduálneho štúdia. Nebojte sa teda prezentovať svoje výsledky v zahraničí!“

Práca s mládežou a popularizácia vedy

O svoje vedomosti a poznatky z oblasti astronómie sa Ulrika Babiaková rada delila s mladšou generáciou.

Vo voľnom čase sa venovala práci s mladými talentmi z oblasti fyziky a astronómie. Pripravovala prednášky, pozorovania, súťaže a aktívne sa podieľala na organizovaní letných astronomických táborov. Ešte počas štúdia na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského (MFF UK) v Bratislave viedla astronomický krúžok v JUVENTE v Bratislave.

Problematike práce s mládežou sa venovala i vo svojej dizertačnej práci s názvom Vyučovanie astronómie a astrofyziky na stredných školách a gymnáziách.

Navždy ju budú pripomínať planétky

Aj vďaka nim sa meno Ulrika Babiaková zapísalo do dejín astronómie. Planétku (22644) Matejbel objavila spolu s českým astronómom Petrom Pravcom v skorých ranných hodinách dňa 27. júla 1998 na observatóriu v Ondřejove v Česku.

V čase objavu sa planétka nachádzala v južnej časti súhvezdia Pegas v tesnej blízkosti hranice so súhvezdím Vodnár. V druhej polovici júla 1998 išlo o 125. objavenú planétku.

Ulrika bola aj pri objave ďalšej planétky s názvom (15 053) Bochníček v Ondřejove v roku 1998. „Planétku sme objavili s Dr. Petrom Pravcom, keď som pracovala na svojej diplomovej práci CCD fotometria asteroidov 87, 107 a 250. Pretože s CCD fotometriou nebolo na Slovensku ešte veľa praktických skúseností, konzultovala som svoju prácu na oddelení MPH (medziplanetárnej hmoty) Astronomického ústavu AV ČR v Ondřejove,“ napísala Ulrika Babiaková v článku Bochníček je medzi nami v časopise Kozmos v roku 2002.

Asteroid s predbežným označením 1998 YY2 bol pomenovaný na počesť známeho českého astronóma Záviša Bochníčka. „(…) napadlo nám, že osobnosť, ktorá si takú česť zaslúži, je práve český astronóm žijúci na Slovensku. Navyše v tom čase doc. Záviš Bochníček oslavoval svoje 80. narodeniny. Vždy som si vážila jeho prácu, a to nielen ako vysokoškolského pedagóga, ale aj ako priekopníka pri fotografickom sledovaní družíc a výpočte ich dráh. Bol vynikajúcim popularizátorom astronómie a kozmonautiky a oblohu poznal naozaj ako svoju dlaň.“

Z pomenovania po svojej osobe mal úprimnú radosť aj samotný Záviš Bochníček. „Na Zemi vzdialenej milióny kilometrov má tento kozmický drobček niekoho, komu prirástol k srdcu,“ cituje jeho slová Ulrika Babiaková.

Banská Štiavnica vo vesmíre

Osobitné miesto má planétka (22185) Štiavnica, ktorú Ulrika objavila spolu so svojím manželom Petrom Kušnirákom v Astronomickom ústave AV ČR v Ondřejove. V čase objavu, teda v skorých ranných hodinách dňa 29. decembra 2000, sa nachádzala v súhvezdí Orión.

„K Zemi sa približuje na minimálnu vzdialenosť 326 mil. kilometrov a jej veľkosť je odhadovaná na takmer 10 km,“ napísal o planétke v roku 2003 astronóm Peter Kušnirák v časopise Kozmos.

Planétka obiehajúca okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom dnes symbolicky nesie meno rodného mesta Ulriky Babiakovej. Názov (22185) Štiavnica bol oficiálne zverejnený 9. mája 2001 v cirkulári Medzinárodnej astronomickej únie.

Trvalá pamiatka

Po vyštudovaní MFF UK v Bratislave nastúpila Ulrika Babiaková v októbri 1999 na doktorandské štúdium v odbore teórie vyučovania fyziky na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v roku 2001 zložila dizertačnú skúšku. Štúdium však už nedokončila. Zomrela 3. novembra 2002 vo veku len 26 rokov.

Za svoj mimoriadny prínos k rozvoju astronómie na Slovensku jej bolo v roku 2004 udelené čestné členstvo Slovenského zväzu astronómov in memoriam.

Na počesť Ulriky Babiakovej bol v roku 2010 v areáli Gymnázia Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici odhalený pamätník z dielne akademického sochára Vladimíra Oravca. Dielo znázorňuje asteroid (22185) Štiavnica – symbol Ulrikinej práce a celoživotnej vášne pre vesmír.

Príbeh, ktorý inšpiruje

Ulrika Babiaková po sebe zanechala výraznú stopu, ktorá siaha až do vesmíru. Jej práca, objavy i nadšenie pre astronómiu dodnes inšpirujú ďalšie generácie vedcov aj nadšencov hviezdnej oblohy.

Zdroj: STVR, Wikipedia (1, 2, 3), SME

• Simonidesová, J.: Spomienka na Mgr. Ulriku Babiakovú, In Štiavnické Noviny/2009, str. 6
• Petrová, M.: Srdcom sa dotkla hviezd, In Štiavnické Noviny/2010, str. 1, str. 4
• Rapavý, P.: Asteroid Štiavnica – pamätník Ulrike Babiakovej, In Kozmos/4 2010, str. 27
• Babiaková, U.: Bochníček je stále medzi nami, In: Kozmos 3/2002, str. 38
• Babiaková, U.: Astronómia v Toulouse, In: Kozmos 6/1998, str. 34 – 35
• Kušnirák, P.: Asteroidy a Slovensko – 4. časť, In: Kozmos 2/2003, str. 23 – 27

(zh)