Ľubica Murínová: Znečisťujúce látky v životnom prostredí ovplyvňujú zdravie populácie

15. máj. 2020 • Lekárske vedy

Ľubica Murínová: Znečisťujúce látky v životnom prostredí ovplyvňujú zdravie populácie

MUDr. Ľubica Murínová, PhD. je nominovaná na ocenenie Slovenka roka 2020. Zdroj: Slovenka

MUDr. Ľubica Murínová, PhD. je vedeckou pracovníčkou, vedúcou oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na vzťah medzi chemickými látkami v životnom prostredí a zdravím ľudskej populácie, pričom dôraz kladie na zdravie detí. V tomto roku je nominovaná na ocenenie Slovenka roka 2020.

V rokoch 1989 – 1995 študovala všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave, kde následne v Ústave hygieny LF UK dokončila aj postgraduálne štúdium. Jej prvým pracoviskom bol Ústav preventívnej a klinickej medicíny. Od roku 2003 pracuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) v Bratislave. Získala Fulbrightovo štipendium na ročný výskumný pobyt v oblasti environmentálnej epidemiológie na University of California in Davis v USA.

Doktorka Murínová je autorkou a spoluautorkou mnohých odborných a vedeckých publikácií, z toho 60 je publikovaných v karentovaných zahraničných časopisoch, na ktoré je registrovaných viac ako 800 citácií v SCI; jej aktuálny H-index je 15. Je odborníčkou v oblasti environmentálnej medicíny. Jej výskum je zameraný na vplyv znečistenia životného prostredia chemickými látkami na zdravie ľudí. Spolu so svojím tímom získala v roku 2008 Cenu podpredsedu vlády a ministra školstva SR za vedu a techniku v kategórii vedecko-technický tím roka.

Okrem výskumu vykonáva aj pedagogickú činnosť na Fakulte verejného zdravotníctva a Lekárskej fakulte SZU v Bratislave v oblasti environmentálnej epidemiológie, a to vrátane vedenia bakalárskych a diplomových prác a vedenia doktorandov. Prednáša na konferenciách doma i v zahraničí. Bola riešiteľkou mnohých národných a medzinárodných projektov, napr. 5., 6. a 7. rámcového programu Európskej únie a NIH projektov. V súčasnosti je so svojím pracovným tímom zapojená do dvoch medzinárodných projektov, ktorými sú celoeurópsky projekt HBM4EU (Európska iniciatíva ľudského biomonitoringu) v rámci programu EÚ Horizont 2020 a americko-slovenský projekt financovaný z NIH v USA.

V súvislosti s nomináciou v ankete Slovenka roka 2020 v kategórii veda a výskum sme MUDr. Ľubicu Murínovú, PhD. požiadali o rozhovor.

Pani doktorka, na čo konkrétne sa zameriavate vo svojom vedeckom výskume?

Zameriavame sa na skúmanie vplyvu znečisťujúcich látok v životnom prostredí na zdravie ľudskej populácie. Neuvedomujeme si to, ale všetci prichádzame každodenne do styku s množstvom chemických látok, napríklad prostredníctvom potravy, kozmetiky, ovzdušia alebo textílií. Mnohé z nich môžu mať negatívny vplyv na zdravie. To, do akej miery prichádzame do kontaktu s chemickou látkou, hodnotíme pomocou ľudského biomonitoringu, teda priameho merania danej chemickej látky alebo jej metabolitu vo vzorke ľudského biologického materiálu, t. j. v krvi, krvnom sére, moči, materskom mlieku a podobne. Je to teda priamy dôkaz o kontakte jedinca s chemickou látkou.

Zdravotný stav následne hodnotíme vo vzťahu k danej expozícii. Významná časť nášho výskumu je venovaná polychlórovaným bifenylom – PCB (PCB patria medzi syntetické organické chemické látky, ktoré sú známe ako chlórované uhľovodíky – pozn. red.). Tie predstavujú problém hlavne v okrese Michalovce. V minulosti sa tieto látky vyrábali v závode Chemko Strážske, v dôsledku čoho je v regióne stále prítomné znečistenie životného prostredia. V regióne sa tiež nachádzajú čierne skládky týchto toxických látok. Príkladom sú napríklad korodované sudy, o ktorých sa písalo približne pred rokom, pretože z nich vytekali PCB priamo do okolitej pôdy. Treba si zároveň uvedomiť, že znečistené prostredie PCB znamená expozíciu ľudí, ktorí v tom prostredí žijú, a s tým spojené možné zdravotné riziká. 

Foto MUDr. Ľubice Murínovej, PhD. počas jej prednášky. Zdroj: Archív ĽM

MUDr. Ľubica Murínová, PhD. prednášala aj na medzinárodných konferenciách. Zdroj: Archív ĽM

Veľmi zovšeobecňujúco môžeme povedať, že poslaním vedca je hľadať, pochopiť, nachádzať súvislosti a tie sprostredkovať ostatným. Okrem publikovania naše vedecké výsledky využívam aj v pedagogickej praxi, kde sa ich snažím odovzdať budúcim lekárom a verejným zdravotníkom. Chcem, aby si študenti uvedomili, že klinická medicína nie je v protiklade s preventívnou medicínou. Povinnosťou lekára nie je len správne diagnostikovať a liečiť ochorenia, ale aj napomáhať ochoreniam predchádzať. 

Môžete nám priblížiť niektoré zaujímavé zistenia?

Náš pracovný tím patril medzi prvých, ktorí zistili vzťah medzi expozíciou PCB pred narodením a veľkosťou týmusu (detskej žľazy). Týmus je žľaza, v ktorej prebieha dozrievanie a diferenciácia T lymfocytov, takže každá odchýlka jeho štruktúry a funkcie môže spôsobiť neskôr v živote poruchy funkcie imunitného systému.

Dôležité boli naše výsledky, ktorými sme potvrdili ototoxický vplyv PCB na ľudí, pričom dovtedy boli tieto údaje dostupné len z pokusov na zvieratách. PCB sú špecificky toxické pre vonkajšie vláskové bunky vnútorného ucha a spôsobujú subklinické poškodenie sluchu. To má za následok, že človek môže byť viac citlivý na následné sluchové traumy, napr. pri počúvaní hudby vysokej intenzity a podobne.

Opakovane v našom výskume upozorňujeme zodpovedné autority na vysokú expozíciu ľudí polychlórovaným bifenylom v okrese Michalovce a v priľahlých oblastiach. Chceme docieliť, aby naše výsledky napomohli k zodpovednému riešeniu znečistenia Zemplína PCB.

Na čo ste vo vašej pracovnej oblasti najviac hrdá?

Neviem vybrať jeden úspech, som hrdá na veľa vecí. Napríklad som pyšná na to, že sa nám darí rozvíjať program environmentálnej medicíny, ako aj na to, že máme úspešných študentov, výborný pracovný tím a dokázali sme sa zapojiť do projektov medzinárodného významu. Údaje z našich epidemiologických projektov hodnotíme spolu s dátami zahraničných kolegov, čím majú získané výsledky na základe vysokého počtu zúčastnených ľudí vyššiu výpovednú hodnotu.

Veľmi sa teším z toho, že sa nám minulý rok podarilo zrealizovať zber vzoriek materského mlieka a dotazníkov od 50 mamičiek z celého Slovenska pre celosvetovú WHO štúdiu perzistentných (stálych – pozn. red.) organických zlúčenín. Je veľmi dôležité, že sa Slovensko štúdie zúčastnilo, nakoľko na východnom Slovensku máme špecifický problém s PCB a tieto látky patria medzi perzistentné organické zlúčeniny. Chcem sa veľmi pekne poďakovať mamičkám, ktoré nám vzorku mlieka darovali. Moje poďakovanie patrí tiež všetkým kolegom, nielen z Bratislavy, ktorí nám s náborom mamičiek pomohli. Všetci sme to robili bez finančnej podpory.

Samozrejme, každý, kto pracuje vo výskume, túži po tom, aby jeho výsledky našli uplatnenie v praxi. Som naozaj hrdá na to, že naše pôvodné výsledky používajú nadnárodné inštitúcie pri hodnotení zdravotného rizika z expozície PCB.

Aký máte pred sebou najbližší pracovný cieľ?

Veľmi rada by som prispela k zavedeniu ľudského biomonitoringu, teda analýz obsahov prioritných znečisťujúcich látok v tele obyvateľov, a to na celoslovenskej úrovni. Údaje o záťaži obyvateľov Slovenska toxickými látkami predstavujú veľmi cenné informácie, nakoľko zníženie tejto záťaže zároveň znamená znížené riziko výskytu mnohých nepriaznivých zdravotných následkov z tejto expozície v celej populácii.

Čím sa zaoberáte v súčasnosti, teda v období pandémie koronavírusu?

Vedecké aktivity pokračujú aj napriek obmedzeniam z dôvodu pandémie. Pracujeme na dvoch medzinárodných projektoch, ktoré sú zamerané na expozíciu detí a dospievajúcich toxickým látkam zo životného prostredia a jej zdravotným následkom. Deti sú časť populácie, ktorá je zvlášť citlivá na vplyv znečisťujúcich látok v životnom prostredí. Do prvého kontaktu s týmito látkami prichádzajú už pred narodením – prestupom toxických látok cez placentu, nakoľko placenta nepredstavuje kompletnú bariéru ich transportu od matky k dieťaťu. Vplyv expozície dieťaťa konkrétnej toxickej látky sa môže ukázať až neskôr v živote, o to je dôležitejšie túto expozíciu minimalizovať, ak je to možné.

Aktuálne prebiehajú práce s databázami, hodnotenie našich získaných výsledkov spolu s výsledkami kolegov zo zahraničia. Každá pracovná skupina robí špecifický podprojekt, napríklad náš pracovný kolektív sa zameriava na hodnotenie expozície perfluoroalkylovým zlúčeninám u detí a determinantom tejto expozície v ôsmich kohortách z celej Európy. Dobieha zber údajov v teréne na východnom Slovensku. V druhej polovici tohto roka plánujeme návštevu kolegov z USA na našom pracoviskuak to situácia umožní. Dokončujeme viaceré vedecké publikácie a podieľame sa aj na výučbe študentov. Zároveň dokončujem skriptá Public Health pre zahraničných študentov Lekárskej fakulty SZU v Bratislave.

Využívate ako pedagogička vzdelávanie študentov online formou?

Doteraz som online formu vzdelávania študentov nevyužívala, je to pre mňa nový spôsob komunikácie so študentmi. V tomto období ale prebieha výučba na SZU len dištančnou formou, takže je potrebné, aby sme všetci, ktorí sme zapojení do výučby, fungovali týmto spôsobom. Predpokladám, že v budúcnosti to bude čoraz častejšia forma komunikácie so študentmi. Verím, že napriek komplikovanej situácii študenti nepoľavia z plnenia svojich úloh a naopak, bude ich to motivovať k intenzívnejšiemu štúdiu.

V kategórii veda a výskum v ankete Slovenka roka 2020 sú nominované: SR 10 – RNDr. Daniela GAŠPERÍKOVÁ, DrSc., vedecká riaditeľka Ústavu experimentálnej endokrinológie BMC SAV, PhD., SR 11 – MUDr. Ľubica MURÍNOVÁ, PhD., vedúca oddelenia environmentálnej medicíny na Fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave a SR 12 - prof. RNDr. Magdaléna KUŽELOVÁ, CSc., vedúca oddelenia klinickej farmakológie a farmakoterapie na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave.

Ak sa chcete zapojiť do ankety, hlasovať môžete do 28. augusta 2020 do 12.00 hod. prostredníctvom SMS na číslo 7504 v tvare SR 1 – 28, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie.

 

Marta Bartošovičová

Foto: Slovenka a z archívu MUDr. Ľ. Murínovej, PhD.

 

 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Biofilm je vlastne spoločenstvo baktérií, ktoré medzi sebou komunikujú.
Zistite viac