Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ľaváctvo je zapísané v DNA, stále však nevieme prečo

Tamara Leontievová

Ľaváci a ľaváčky to mali v minulosti ťažké, dnes sú však aj vďaka vede „celebritami“. Vedci odhalili prvé prepojenie tohto fenoménu s DNA, na mnohé otázky však stále nemáme odpovede.

Medzinárodný deň ľavákov. Zdroj: iStockphoto.com

Dominantné používanie ľavej ruky sa dlho považovalo za deficit a akceptácia ľavákov a ľaváčok je v podstate novodobým javom – prišla až v druhej polovici 20. storočia. Dnes už vieme, že „prevýchova“ ľavorukých je škodlivá a ich akceptácia sa vďaka novým poznatkom konečne preklopila do uznania ich výnimočnosti.

Ľavorukých ľudí je rovnaký počet ako obojrukých

Vedci začiatkom tohto roku prišli s doteraz najväčšou štúdiou ľaváctva na svete – preskúmali 5 metaanalýz, do ktorých bolo zapojených 2 396 170 osôb. Výsledky štúdie ukázali, že (výskyt) ľavorukých ľudí je 10,6 percent. Štúdiu realizovali výskumníci z celej Európy pod vedením Aténskej národnej univerzity (National and Kapodistrian University of Athens) a University of St. Andrews vo Veľkej Británii.

Pri podobných štúdiách vedci obvykle berú do úvahy najmä to, ktorú ruku subjekt používa na písanie. Pri tejto štúdii však vedci vzali do úvahy, že asi 9 percent ľudí ruky pri rôznych činnostiach strieda, čo zvýšilo jej presnosť.

„Táto štúdia predstavuje užitočný základ pre rôzne oblasti výskumu ľaváctva. Aby sme dosiahli spoľahlivosť výsledkov, zdôraznili sme premenlivosť v kritériách pri skúmaní tohto fenoménu. Aj keď intuitívne rozlišujeme ľavákov a pravákov, z štúdie vyplýva, že podiel ľudí, ktorí používajú rôzne ruky na rôzne úlohy, je takmer taký veľký ako podiel ľavákov,“ skonštatovala doktorka Silvia Paracchini, vedúca výskumu na Lekárskej fakulte Univerzity St. Andrews vo Veľkej Británii.

V priebehu skúmania fenoménu ľaváctva sa vyvinulo množstvo teórií o jeho príčine. Jedna z nich hovorila o tom, že ide o evolučnú výhodu, ktorú mohli jedinci využívať napríklad v boji, pretože praváci útok ľavou rukou neočakávali a nevedeli sa pred ním efektívne brániť.

Pravdou však je, že dlhodobé vyčleňovanie ľavákov zo spoločnosti môže byť dodnes dôvodom toho, prečo sú v menšine. Na druhej strane v súčasnosti nevieme, koľko ľudí bolo v minulosti „preučených“ v detstve bez toho, aby vôbec vedeli o tom, že boli ľavákmi.

Ilustračná foto. Zdroj: iStockphoto.com

Je to v kóde

Tím vedcov z Oxfordu zasa prišiel minulý rok so štúdiou, ktorá odhalila prepojenie ľaváctva s DNA. Výsledky štúdie publikovali vo vedeckom časopise Brain. Vyplýva z nich, že genetická informácia spojená s ľaváctvom pravdepodobne výrazne ovplyvňuje štruktúry a funkcie mozgu. Má ísť špeciálne o tie časti, ktoré majú na starosti reč. Vedci usudzujú, že ľaváci tak môžu mať lepšie verbálne schopnosti ako ostatní, zatiaľ však toto tvrdenie nemajú podložené dôkazmi.

Pri výskume čerpal oxfordský tím materiál najmä z anglickej Biobanky, v ktorej sa nachádza približne 400 tisíc vzoriek DNA. Viac ako 38 tisíc z nich pochádza od ľavákov.

Pri analýze genetickej informácie vedci identifikovali 4 oblasti, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvňujú ľavorukosť. Mutácie sa nachádzali v cytoskelete – kostre bunky a z výskumu vyplynulo, že sú pozorovateľné aj na štruktúre mozgu, u ľavákov dochádzalo konkrétne k zmene štruktúry bielej hmoty.

Napriek tomu, že výskum ľaváctva v posledných rokoch pokročil, o ľavákoch toho stále veľa nevieme. Vieme, že ich je málo, no nevieme prečo. Vieme, že na dominantné používanie rúk môže mať vplyv genetika, ale vieme aj to, že prostredie zohráva nezanedbateľnú úlohu. Nevieme vysvetliť, prečo je medzi slávnymi a úspešnými ľuďmi tak veľa ľavákov a ľaváčok – a v skutočnosti sme ešte nezmerali pomer nadaných ľudí medzi pravákmi a ľavákmi.

Najpodstatnejšie však je, že ľaváci a ľaváčky už nemusia čeliť diskriminácii, aj keď množstvo činností je pre nich vo svete nadizajnovanom pravákmi stále problémom. Pomaly sa však zlepšuje aj to – koniec koncov nožnice pre ľavákov dnes dostať v každom papiernictve.

Tamara Leontievová

Zdroje:
BBC
Brain
Neurosciencenews.com

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky