Život v moriach a oceánoch I.

28 júla, 2017


Kvíz pre vás pripravil Peter Krajčír.

Moria a oceány tvoria najväčšie životné prostredie na Zemi. Existuje v nich veľká škála rôznorodých a neporovnateľných biotopov. Ak neberieme do úvahy baktérie, tak vo vodách žije viac ako:
Ruský biochemik Alexander Oparin prišiel v roku 1924 s teóriou, že život vznikol v oceánoch pred:
Veľkostná škála morských živočíchov je nesmierne široká. Najmenšie bezstavovce sú viac než pol miliónkrát menšie ako najväčšie veľryby. Sú mnohobunkové a heterotrofné, čo znamená, že získavajú energiu:
Paradoxom je, že zooplanktónom, čo sú veľmi drobné morské živočíchy plávajúce pri povrchu hladiny, sa živia najväčšie morské veľryby. Najväčšiu telesnú dĺžku až 30 metrov dosahuje:
Mornár nosatý (Enhydrina schistosa) je najjedovatejší morsky had. Hoci dosahuje dĺžku okolo 1,5 metra, v jednom uhryznutí vyprodukuje dávku jedu na usmrtenie:
Veľryby patria medzi cicavce a rozdeľujeme ich na dve skupiny – zubaté (Odontoceti) a bezzubé (Mysticeti). Bezzubé veľryby majú na temene hlavy:
Mušľa obrovská (Tridacna gigans) je lastúrnik, ktorý žije uprostred koralov v Indickom oceáne a Pacifiku. Živí sa drobnými organizmami. Dosahuje dĺžku vyše jedného metra a môže mať hmotnosť:
Žraloky tvoria zvláštnu skupinu rýb, ktoré sa živia rastlinnou potravou, planktónom, rybami, tučniakmi, tuleňmi, korytnačkami a dokážu zaútočiť aj na človeka. Najväčší zo žralokov dosahuje dĺžku až 20 metrov pri hmotnosti okolo 20 000 kg. Je to:
Najbližšími príbuznými žralokov sú raje a chiméry. Ich telo je však sploštené a niektoré druhy sú širšie než dlhšie. Nebezpečenstvo hrozí od druhu raja mramorová, ktorá je schopná vlastným telom uštedriť protivníkovi elektrickú ranu so silou: