Ženy v histórii vedy

31 januára, 2019

Slovenská veda bola najmä v minulosti silnou doménou mužov. No aj napriek náročnejším podmienkam presadiť sa, aj na Slovensku žili, pracovali a pôsobili vedkyne, ktoré si za svoju prácu zaslúžia nemalé uznanie. Poznáte slovenské priekopníčky v botanike, astronómií, medicíne, ako aj iných vedných oblastiach?

Kvíz pre Vás pripravilo občianske združenie All4Science, o. z.

Prvou slovenskou botaničkou bola poštárka z Blatnice, ktorá sa špecializovala na flóru z oblasti Turca. V roku 1913 jej vyšla práca v maďarskom odbornom časopise Botanikai Közlemények práca Florisztikai adatok Turócz vármegyéböl (Floristické dáta z Turčianskej stolice) v maďarskom jazyku s nemeckým súhrnom. Práca má len šesť strán, ale uviedla v nej vyše 100 rastlín z Turčianskej stolice, najmä okolia Blatnice, ktoré dovtedy neuviedol z tejto oblasti žiadny botanik. Ako sa volá táto slovenka?
Prvá žena slovenskej astronómie, prezývaná tiež Kométa, viedla v rokoch 1958 – 1979 Astronomický ústav na Skalnatom plese. V rokoch 1946 – 1959 objavili na celom svete 70 komét, z ktorých 18 objavili práve v observatóriách na Skalnatom plese a na Lomnickom štíte, z nich až 5 objavila táto svetovo uznávaná vedkyňa. Je po nej pomenovaná planétka s číslom 3636. Táto vedkyňa zozbierala snímky vyše 11 000 meteorov. Venovala sa aj štúdiu slnka a slnečnej činnosti. Ako sa táto prvá žena slovenskej astronómie volá?
Botanička, priekopníčka ružiarstva na Slovensku, nazývaná aj ružová grófka (1863 – 1946). Zakladateľka najväčšieho rozária v strednej Európe, ktoré sa preslávilo vlastnými odrodami ruží. Toto rozárium založila na mieste, kde sa aj narodila a prežila väčšinu svojho života, v Dolnej Krupej. Ako sa táto priekopníčka ružiarstva volá?
Čím bola známa Terézia Brunšvíková (Brunswicková) z Krúpej? Narodila sa v roku 1775 v Bratislave, do rodiny uhorského šľachtica. Jej rodina bola v blízkom kontakte s Ludwigom van Beethovenom, ktorý sa viackrát zdržal v ich kaštieli v Dolnej Krupej a tam vyučoval Teréziu a jej súrodencov hre na klavír.
Prvá slovenská lekárka sa narodila na Liptove. Po maturite na gymnáziu v Banskej Štiavnici (1905) sa rozhodla študovať medicínu v Budapešti. Najprv študovala externe, musela presviedčať profesorov, že sa nebojí rán a krvi a učivo zvládne rovnako ako muži. V roku 1910 prebrala lekársky diplom ako prvá a jediná slovenská študentka na budapeštianskej univerzite. Počas II. sv. vojny pracovala na pohotovosti v Rumunsku, za zásluhy v tomto období jej Červený kríž udelil vyznamenanie. Ako prvá slovenská lekárka podstatnou mierou prispela k rozvoju lekárskej vedy v oblasti detskej tuberkulózy, skúmala nové dietetické a hygienické metódy liečenia tohto ochorenia. Zaoberala sa výskumom liečivých účinkov bylín pri liečení tuberkulózy kože. O ktorú zaujímavú osobnosť ide?
Významná slovenská jazykovedkyňa, slovakistka, slavistka, frazeologička, dialektologička, lexikografka, spisovateľka literatúry pre deti a literatúry faktu, publicistka a národopisná zberateľka ľudovej slovesnosti sa narodila v roku 1929 v Jasovskom Podzámku. Je autorkou a spoluautorkou vyše 20 monografií (Niekoľko poznámok o Bernolákovej spisovnej slovenčine; Bernolákovo jazykovedné dielo; Anton Bernolák, Jazyk a literatúra; Slovná zásoba spisovnej slovenčiny z vývinového hľadiska), učebníc, príručiek a 10 kníh pre deti (Remeslo má zlaté dno, Rok má svoj krok a iné rozprávky o toku času, Zbojník Paľo Pätoprstý a i.). Je autorkou vyše 450 štúdií, príspevkov a recenzií publikovaných v zborníkoch, odborných časopisoch i v periodickej tlači doma i v zahraničí. Napísala vyše 1 000 príspevkov o jazykovej kultúre, ktoré odvysielal Slovenský rozhlas. O koho ide?
Ako sa volala vôbec prvá známa slovenská včelárka s odborným vzdelaním? Včelárstvo ju spojilo aj s manželom, známym včelárom a ovocinárárom. Bola veľkou inšpiráciou pre mnohých aj súčastných včelárov. S manželom vybudovala veľké moderné včelárstvo v rozsiahlej ovocnej záhrade na samote Bukovina. Žila v rokoch 1825 – 1910.
Edita Urvichiarová, známa botanička, muzeologička a ochranárka prírody. Pracovala ako vedeckovýskumná pracovníčka v Biologickom ústave SAV, ďalej na oddelení ochrany prírody Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Presadzovala rozšírenie územia prírodnej rezervácie Devínska Kobyla a významnou mierou sa pričinila o inventarizačný prieskum zelene Bratislavy. Zamerariavala sa tiež na štúdium floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, a iných. Pracovala aj v Baníckom múzeu, v ktorom Slovenskom meste to bolo?
Ako sa volá žena, popredná vedkyňa v odbore mikrobiológia a biochémia, ktorá významne prispela k rozvoju pivovarníckeho a vinárskeho priemyslu na Slovensku? Položila taktiež základy modernej vedy o kvasinkách. Vybudovala zbierku mikroorganizmov, v rámci ktorej sústredila v Bratislave špecializovanú zbierku asi 4 000 kvasiniek a mikroorganizmov, evidovanú vo Svetovom katalógu zbierok mikroorganizmov. Jej pôsobnosť ďaleko prekračovala hranice vtedajšieho Československa, keď pôsobila ako prednášateľka na jednej z najstarších akademických inštitúcií v Európe, na Univerzite v Greifswalde a ako expertka na priemyselnú mikrobiológiu v Havane. O kom hovoríme?
Vedkyňa, lekárka a univerzitná profesorka, o ktorej hovoríme, bola priekopníčkou detskej kardiológie na Slovensku. Študovala medicínu na 1. Lekárskej fakulte 1. Univerzity Komenského v Bratislave a od roku 1936 aj v Prahe, kde sa venovala detskej medicíne. V roku 1. 1939 sa vrátila späť na Slovensko. Po návrate založila na bratislavskej detskej klinike kardiologickú poradňu a poradňu porúch dospievania. Neskôr viedla ako prednostka I. detskú kliniku. V roku 2005 jej bolo udelené štátne vyznamenie Rád Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. O kom hovoríme?