Kozmológovia odhalili ďalší kúsok z tajomstiev vesmíru


Kozmológovia odhalili ďalší kúsok z tajomstiev vesmíru

Lepšie pochopenie vývoja vesmíru a miesta Zeme v ňom. O to sa snažila trojica kozmológov, ktorých výskum bol odmenený tohoročnou Nobelovou cenou za fyziku.

Kráľovská švédska akadémia vied sa rozhodla rozdeliť ocenenie medzi dvoch vedcov: polovica patrí Jamesovi Peeblesovi (Princetonská univerzita v USA) za teoretické objavy vo fyzikálnej kozmológii a druhá polovica ide spoločne Michelovi Mayorovi (Ženevská univerzita vo Švajčiarsku) a Didierovi Quelozovi (Ženevská univerzita vo Švajčiarsku a Cambridgeská univerzita vo Veľkej Británii) za objav vôbec prvej exoplanéty obiehajúcej inú hviezdu slnečného typu.

Posledné objavy spoločne otvorili nové poznatky o štruktúre a dejinách vesmíru tak, ako ho dnes poznáme. Napriek tomu je stále známych len päť percent z jeho obsahu. Zvyšok, 95 percent, tvorí neznáma temná hmota a temná energia, ktorá zostáva záhadou a výzvou pre modernú fyziku.

Kráľovská švédska akadémia vied v tlačovej správe uvádza, že tohtoročná Nobelova cena za fyziku odmeňuje nové chápanie štruktúry a histórie vesmíru a prvý objav planéty obiehajúcej okolo hviezdy slnečného typu mimo našej slnečnej sústavy.

Vedomosti Jamesa Peeblesa o fyzikálnej kozmológii obohatili celú oblasť výskumu a položili základ pre transformáciu kozmológie od špekulácií k vede, a to za posledných päťdesiat rokov. „Jeho teoretický rámec, vyvinutý od polovice šesťdesiatych rokov, je základom našich súčasných predstáv o vesmíre,“ uvádzajú členovia hodnotiacej komisie.

Veľký tresk

Model Big Bang (Veľký tresk) popisuje vesmír od jeho prvých okamihov, takmer pred 14 miliardami rokov, keď bol extrémne horúci a hustý. Postupom času sa začal rozširovať, stáva sa väčším a chladnejším. Sotva 400 000 rokov po Veľkom tresku bolo možné vesmír označiť za priehľadný; až vtedy boli svetelné lúče schopné pohybovať sa priestorom. Dokonca aj dnes je toto starodávne žiarenie všade okolo nás a skrýva mnoho tajomstiev vesmíru. James Peebles pomocou svojich teoretických nástrojov a výpočtov dokázal stopy z počiatkov vesmíru interpretovať a objavovať nové fyzikálne procesy.

V októbri 1995 Michel Mayor a Didier Queloz oznámili prvý objav planéty mimo našej slnečnej sústavy, exoplanétu, obiehajúcu okolo hviezdy solárneho typu v rámci Mliečnej dráhy. Na observatóriu Haute-Provence v južnom Francúzsku mohli pomocou nástrojov na mieru vidieť planétu 51 Pegasi b, plynnú guľu, porovnateľnú s Jupiterom.

„Ich objavy navždy zmenili naše chápanie sveta,“ konštatovali v závere členovia komisie Kráľovskej švédskej akadémie vied.

 

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová)

Ilustračné foto: Pixabay (Free-Photos)

Zdroj: www.kva.se/en/pressrum/pressmeddelanden/nobelpriset-i-fysik-2019

Uverejnila: ZH

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Prvoky, motolice, pásomnice či hlístovce – parazity sú všade okolo nás a množia sa rýchlo.
Zistite viac