Koho najviac trápi jarná únava a ako na ňu?

23. máj. 2019 • Lekárske vedy

Koho najviac trápi jarná únava a ako na ňu?

Príčiny jarnej únavy nie sú celkom známe. Predpokladá sa, že úlohu zohráva meniaca sa dĺžka dňa, časté výkyvy počasia, zmena životosprávy a menej pohybu počas zimného obdobia. Sprevádza ju nedostatok energie. Na otázky súvisiace s jarnou únavou nám odpovedala doc. MUDr. Katarína Babinská, PhD., MSc., zástupkyňa prednostky Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Kedy sa vlastne prišlo na to, že určité príznaky sú jarnou únavou?  

K. BABINSKÁ: Po chladných zimných dňoch väčšina z nás s potešením víta jar. Viac ako polovici z nás prichádzajúcu jar rok čo rok znepríjemňujú zdravotné ťažkosti označované ako jarná únava. Nejde pritom o žiadnu novinku. Jarnou únavou sa zaoberali už aj naši prapredkovia. Príčiny zdravotných problémov, ktoré nás v jarnom období trápia, nie sú úplne objasnené. Mnohé z jej príznakov však majú svoje vysvetlenie – sú výsledkom zmien fyziologických procesov v ľudskom tele, navodených narastajúcou dĺžkou dňa, či vzostupom vonkajšej teploty. 

M. B: Ako odlíšime, či ide o jarnú únavu alebo o nejaké ochorenie?

K. BABINSKÁ: Medzi príznaky jarnej únavy patrí malátnosť, ťažkosti so spánkom, pocit únavy ráno po prebudení, telesná a duševná nevýkonnosť, či sklon k depresívnej nálade. Jarná únava má prechodný ráz, nepríjemné príznaky nás potrápia asi 1 až 3 týždne a následne, keď sa telo adaptuje na klimatickú zmenu, ustúpia. Je však pravdou, že podobné nešpecifické problémy bývajú aj signálom chorôb. Môžu byť predzvesťou chrípky, či infekčnej choroby, ktorá sa ale zvyčajne po niekoľkých dňoch „vyfarbí“. Ak nepríjemné príznaky, ktoré pripisujeme jarnej únave, trvajú dlhšie ako 2 až 3 týždne, je vhodné poradiť sa s lekárom. Aj ľudia, ktorí trpia na chronické choroby, ako napríklad ochorenia srdca alebo obličiek, by mali pri objavení sa príznakov pripomínajúcich jarnú únavu navštíviť lekára. 

M. B.: Kto najviac trpí jarnou únavou? Existujú k tomu nejaké štatistiky?

K. BABINSKÁ: Hoci príznaky jarnej únavy nám vedia znepríjemniť život, v skutočnosti nejde o chorobu. Asi aj preto nie je veľa štúdií, ktoré by mapovali jej výskyt. Nemeckí vedci zistili, že jarná únava postihuje 50 až 70 percent ľudí, pričom o niečo častejšie sa vyskytuje u žien ako u mužov. Vyšším rizikom sú ohrození meteosenzitívni jedinci, osoby s nízkym tlakom a starší ľudia. Čim sme v lepšej zdravotnej kondícii, tým je menšia pravdepodobnosť, že nás prekvapí jarná únava.

Ako môžeme „bojovať“ proti jarnej únave? 

Podľa doc. Kataríny Babinskej, dôležitá je životospráva. V prvom rade by sme sa mali zdravo a pestro stravovať, konzumovať výživovo hodnotné potraviny bohaté na vitamíny, minerály, vlákninu a fytochemikálie. Denne by sme mali jesť ovocie, najmä jablká a zo zeleniny hlavne  mrkvu alebo kaleráb. V zdravej strave by nemali chýbať celozrnné obilninové výrobky, rastlinné oleje, orechy, ale aj zelené vňate, strukoviny či kyslomliečne výrobky.

Doc. Babinská tiež prízvukuje dodržiavať správny pitný režim, nakoľko nedostatok tekutín iba zhoršuje prejavy jarnej únavy. Ľudské telo denne stráca 1,5 až 2 litre tekutín a tie treba nahradiť. Ideálna je voda alebo stolové minerálne vody. Povzbudzujúce účinky majú ovocné a bylinkové čaje. Ovocné a zeleninové smoothie nápoje zasa doplnia organizmu vitamíny a minerálne látky.

Dôležitý je aj pohyb, pri ktorom nemusíme podávať vysoko intenzívne výkony, ale aby bol pravidelný, podľa možnosti každý deň a na čerstvom vzduchu. Mali by sme si dopriať tiež dostatok spánku a odpočinku. Účinným prostriedkom je otužovanie alebo sauna, veľmi príjemný a efektívny je relax v podobe jogy.

Doc. MUDr. Katarína Babinská, PhD., MSc.Doc. MUDr. Katarína Babinská, PhD., MSc., je zástupkyňou prednostky Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Študovala na Lekárskej fakulte UK, kde neskôr obhájila aj svoju dizertačnú prácu a dosiahla hodnosť PhD. v odbore Normálna a patologická fyziológia. Postgraduálne štúdium na University of London vo Veľkej Británii ukončila získaním titulu Master of Human Nutrition. Po ukončení štúdia sa 12 rokov venovala vedeckej a výskumnej práci v oblasti humánnej výživy. Na Fyziologickom ústave LF UK sa v rámci vedeckovýskumnej činnosti venuje problematike gastrointestinálnej dysfunkcie pri autizme a spolupracuje na skúmaní rôznych aspektov výživy a zdravia človeka.

 

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: pixabay.com (Concord90) a z archívu doc. MUDr. Kataríny Babinskej, PhD.

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
TVT 2018 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Prióny, t. j. infekčné bielkoviny, spôsobujú závažné neurodegeneratívne ochorenia nazývané prionózy.
Zistite viac