Klimatické zmeny výrazne ovplyvnia pestovanie pšenice, tvrdia českí vedci


Klimatické zmeny výrazne ovplyvnia pestovanie pšenice, tvrdia českí vedci

Ak nebudú v blízkej dobe prijaté opatrenia k zmierneniu klimatických zmien, svet bude čeliť epizódam sucha. Aký to bude mať dopad na náš život? Suchá ovplyvnia viac ako polovicu  oblastí, v ktorých sa v súčasnosti pestuje pšenica. Zasiahnutých bude niekoľko významných pestovateľských regiónov naraz. Hovoria to výsledky medzinárodného tímu, ktorý viedli vedci z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky a Mendelovej univerzity v Brne. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Science Advances.

Pšenica je jednou z najrozšírenejších plodín na svete. Potraviny, ktoré sa z nej vyrábajú, tvoria významnú časť nášho jedálnička. Dokonca nám zaisťujú až jednu pätinu kalórií, ktoré zo stravy prijímame. Význam pšenice však nie je len v nutričných hodnotách. Pšenica je kľúčovou plodinou aj z hospodárskeho hľadiska. Vyrovnáva totiž výkyvy, ktoré nastávajú v produkcii potravín v jednotlivých regiónoch na svete. Jej hlavnými producentmi sú dnes štáty Európskej únie, Rusko, Kanada a Spojené štáty americké.

Sucho zasiahne niekoľko regiónov naraz

Dopyt po obilninách sa každý rok zvyšuje. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že do roku 2050 vzrastie približne o 43 percent, pričom nárast sa bude týkať najmä rozvojových krajín. To však v kontexte klimatických zmien a zvyšujúcich sa teplôt môže predstavovať vážny problém.

„Naša štúdia ukázala, že pokiaľ nebudú prijaté opatrenia, ktoré zmiernia klimatické zmeny, až 60 % súčasných pestovateľských oblastí pšenice na svete by mohlo do konca storočia čeliť epizódam sucha, ktoré zasiahnu súčasne hneď niekoľko produkčných regiónov,“ vysvetľuje profesor Miroslav Trnka z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky a hlavný autor štúdie.

Doposiaľ bol výskyt extrémneho sucha pomerne vzácny.  Ak významnú pestovateľskú oblasť zasiahlo sucho, nízke výnosy boli jednoducho vykompenzované úrodou z nepostihnutých regiónov. Podľa štúdie však hrozí situácia, keď bude naraz postihnutých niekoľko produkčných regiónov, čo môže negatívne ovplyvniť globálnu produkciu pšenice a ceny potravín.

 „Nedávne skúsenosti ukazujú, že ak v takomto prípade budú zvolené nevhodné opatrenia obmedzujúce obchod, môže sa sucho podpísať aj na cenách potravín a viesť k volatilite trhu a v niektorých veľmi citlivých regiónoch výrazne zhoršiť potravinovú situáciu. Napríklad v rokoch 2006 až 2016 bola podľa našej štúdie zasiahnutá až jedna tretina produkčnej plochy desiatich hlavných vývozcov pšenice, a to tri roky za sebou. V rokoch 2011 až 2013 to viedlo k nárastu cien až o dve tretiny v porovnaní s cenami pred rokom 2006,“ hovorí Miroslav Trnka.

Ilustračné foto: Pixabay (Aurelioforj)

Ilustračné foto: Pixabay (Aurelioforj) 

Nepomôže ani razantné obmedzenie emisií

Český tím s pomocou amerických vedcov analyzoval až dvadsaťsedem klimatických modelov, pričom každý z nich mal tri rôzne scenáre. Napriek tomu, že využívali najmodernejšiu techniku, len základné analýzy trvali niekoľko mesiacov.

Výsledky štúdie sú jasné. Už to, v akom stave sa klíma nachádza dnes, môže významne znížiť produkciu pšenice.

Dokonca aj v prípade, že splníme podmienky, ktoré si stanovila Parížska dohoda, a globálna teplota sa nezvýši o 2 °C, je veľmi pravdepodobné, že sucho zasiahne jednu tretinu všetkých oblastí, v ktorých sa aktuálne pšenica pestuje.

„Ani razantné obmedzenie emisií nezabráni nárastu rizika sucha v kľúčových produkčných oblastiach pšenice. Do polovice storočia riziko sucha vzrastie skoro na dvojnásobok. Ak však budeme v súčasnom tempe emisií pokračovať, a neznížime ho, toto riziko môže byť ešte dramaticky vyššie. Rozhodujúcim kontinentom bude Európa. Tá je kontinentom, pre ktorý je kontrola rastu emisií zásadná. Ak tento nárast zníži, zásadne zníži i riziko extrémneho sucha.“

Je klimatická zmena skutočným problémom?

Napriek tomu, že vedecké štúdie, ktoré poukazujú na klimatické zmeny, pribúdajú každý deň, mnoho ľudí stále neverí, že ide o relevantné informácie. Podľa Trnku je to dané najmä našou pohodlnosťou.

„Je ľudskou prirodzenosťou filtrovať nepriaznivé správy. Pokiaľ existuje aspoň nejaká nádej, že nebudeme musieť meniť svoje správanie a spôsob života, budeme sa tejto nádeje držať. Ľudsky to je pochopiteľné. Čo je ale podľa môjho názoru ťažšie odpustiteľné a v rozpore s morálnymi princípmi, sú prípady, keď tí, ktorí majú informácie (napríklad politici, alebo zástupcovia veľkých firiem), namiesto zmysluplných riešení, len využívajú či už strachu voličov, alebo zamestnancov a často úmyselne priespievajú k dezinterepretáciam a vytváraniu falošných obrazov. A robia tak pre svoje vlastné ciele. O to dôležitejšie je posilňovať kritické a samostatné myslenie a schopnosť občanov odlíšiť fakty od nezmyslov, a to nie len u detí, ale naprieč celou spoločnosťou.“

Informácie poskytol: Prof. Ing. Miroslav Trnka, PhD. 

Zdroj: Tlačová správa Akadémie vied ČR 

http://www.avcr.cz/cs/veda-a-vyzkum/biologicko-ekologicke-vedy/Sucho-do-konce-stoleti-vyrazne-ohrozi-az-60-procent-svetovych-ploch-psenice/?fbclid=IwAR2vIPz6Qp6O7yafUy7WCL-04CjvcOILZZJFRc_uGegLMkuIvgdlyt8muhs

Spracovala a uverejnila: Denisa Koleničová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay (Pezibear, Aureliofoxrj)

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
Quark_2019
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Medzi najvýznamnejšie diela krajinnej architektúry patria bez pochýb záhrady a parky.
Zistite viac