Kam za vedou? Oplatí sa navštíviť zámok v Topoľčiankach


Kam za vedou? Oplatí sa navštíviť zámok v Topoľčiankach

Zámok v Topoľčiankach skrýva naozaj bohatú historickú hodnotu. Odporúčame vám ho navštíviť ako tip v rámci série Kam za vedou. V priestoroch nádvoria sa totiž v roku 1990 uskutočnil archeologický výskum, ktorý odokryl niekoľko vrstiev oveľa staršieho osídlenia tejto lokality. Objavené boli aj základy najstaršej kamennej architektúry z 13. storočia a zo storočí nasledujúcich, keď sa k pôvodnej stavbe pristavovali ďalšie časti podľa potrieb obrany pevnosti.

Od roku 1561 boli Topoľčianky na takmer 200 rokov sídlom Tekovskej župy a pevnosť hrala dôležitú úlohu v obrane proti Turkom. Jej vtedajší majiteľ Ján Topoľčiansky, zvaný Turkobijca, ju dal prestavať na starých základoch. V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú väčšiu stavebnú úpravu renesančného zámku gróf Ladislav Rákoczi spolu so svojou manželkou Alžbetou, rod. grófkou Bánffy, o čom svedčí ich aliančný erb nad východnou bránou vstupu do zámku s latinským nápisom z roku 1662.

V polovici 18. storočia za vlády kráľovnej Márie Terézie sa stali majiteľmi zámku a celého panstva grófi Keglevichovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1890. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich, tekovský župan, dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo zámku a v rokoch 1818 – 1825 postavil na jeho mieste klasicistický trakt podľa projektu viedenského architekta Alojza Pichla. Toto klasicistické krídlo kaštieľa sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku.

Obec Topoľčianky leží v údolí rieky Žitavy, obklopenom od severozápadu pohorím Tribeč a od východu Pohronským Inovcom. Za rodný list Topoľčianok sa považuje listina obchôdzky majetkov nitrianskej kapituly z roku 1293, kde obec figuruje pod názvom TOPOLCHEN PARVUM. Prvým zemepánom a zakladateľom rodu pánov z Topoľčianok bol comes Haslav.

V 20. rokoch minulého storočia zámok slúžil ako letné sídlo prezidentov republiky. Významný slovenský architekt Michal Milan Harminc veľmi citlivo nadstaval nad renesančný trakt manzardové apartmány pre početných prezidentských hostí a návštevníkov. Prvý prezident ČSR – T. G. Masaryk vraj chodieval do Topoľčianok takmer každý rok svojej prezidentskej funkcie od roku 1923, a to pravidelne na dva mesiace, obvykle v auguste a v septembri. Bol to pobyt nielen rekreačný, ale aj pracovný. Posledným z prezidentov, ktorí využívali príjemné prostredie topoľčianskeho zámku bol v roku 1951 Antonín Zápotocký.

Z klasicistického krídla sa stalo múzeum historického nábytku a bytových doplnkov ako obrazov, starých hodín, keramiky, kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, zbraní. Všetok mobiliár zámku je pôvodný tak, ako ho tu zanechali poslední šľachtickí majitelia zámku a panstva – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I., pri svojom odchode zo Zámku v októbri 1918. Múzeum dobového interiéru a zbraní umiestnené v klasicistickom krídle zo 16. až 19. storočia je prístupné širokej verejnosti počas celého roka.

interiér zámok Topoľčianky

V päťdesiatych rokoch pracovníci štátnej pamiatkovej starostlivosti preinštalovali nábytok a ostatné exponáty tak, aby bol každý salón podľa možnosti zariadený nábytkom a doplnkami rovnakého slohu a toho istého historického obdobia. A tak návštevník prechádza postupne salónmi s nábytkom renesančným, barokovým, rokokovým, klasicistickým, resp. luiséznym a napokon biedermeierovským s doplnkami ešte aj secesnými. Celkove poskytuje táto inštalácia dobrý obraz jednotlivých slohov. To isté možno povedať aj o obrazovej výzdobe salónov, jednak originálov, medzi ktorými sú aj dobové portréty majiteľov zámku – grófov Keglevichovcov, jednak kópií – všetky sú podľa originálov z galérie Pitti vo Florencii. Väčšina obrazov sú oleje – krajinomaľby od rozličných domácich a zahraničných maliarov. Obrazovú výzdobu dopĺňajú desiatky litografií, drevorytov, medzirytín a iných grafických listov.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia zbierky keramiky, najmä porcelánu – je tu jedna z najväčších zbierok keramiky na Slovensku. Zbierky sú rozmiestnené po všetkých salónoch. Najviac je zastúpený porcelán Meissen a porcelán viedenský, potom berlínsky, anglický (Minton, Worcester, Stanffordshire), čínsky, v menších počtoch francúzsky (Sévres), taliansky (Capo di Monte Neapol), maďarský (Herend), nemecké výrobky z Hochstu, porcelán japonský, z Ludwigsburgu, porcelán z Moskvy (Garder), z českého porcelánu sú zastúpené Karlovy Vary, Slavkov, Stará Role, Březová, zo Slovenska keramika habánska a stupavská.

V salónoch je aj 13 starých slohových hodín, jedny z nich sú pravidelne v prevádzke. Salóny sú vyzdobené aj viacerými slohovými zrkadlami.

Pozornosť návštevníkov púta aj zámocká knižnica, založená grófom Jánom Keglevichom. Knižnica bola pôvodne vo Viedni v jeho tamojšom paláci, odkiaľ si ju po dokončení stavby kaštieľa v roku 1825 postupne preniesol do Topoľčianok. Vtedy mala okolo 10 000 zväzkov. Je prevažne náuková, vedecká, so spismi francúzskych, anglických, nemeckých, osvietencov, s encyklopédiami, botanickými a zoologickými atlasmi a pod. Po zakladateľovi dopĺňali knižnicu aj jeho syn Štefan a arcivojvoda Jozef August Habsburg až do roku 1918, takže knižnica má dnes vyše 14 000 zväzkov. Takmer celá polovica kníh je nemecká, jedna štvrtina francúzska, menej je kníh maďarských, latinských a gréckych, anglických a talianskych. Je tu aj prvá slovenská gramatika – Grammatica slavica od Antona Bernoláka, vydaná v Bratislave v roku 1790. V knižnici je aj vzácny exemplár Kralickej biblie – pražské vydanie z roku 1613.

kaplnka zámok Topoľčianky

Knižnica je historická, jedna z mála v úplnosti zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Používa sa na výskumné a vedecké účely.
Súčasťou zámku je Zámocká kaplnka, vystavaná v r. 1662 v severozápadnej bašte. V kaplnke sa nachádza pozoruhodný obraz jej zakladateľky Alžbety Rákoczy na posmrtnom katafalku z roku 1663. Od roku 1686 je kaplnka významným pútnickým miestom na Slovensku.

 

Informačný a foto zdroj:

http://www.zamok-topolcianky.sk/main.php?menu=7&lang=sk 

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka.
Zistite viac