Kam za vedou? Odporúčame Tihányiovský kaštieľ a návštevu Stredoslovenského múzea

02. júl. 2018 • Prírodné vedy

Kam za vedou? Odporúčame Tihányiovský kaštieľ a návštevu Stredoslovenského múzea

Rozmýšľate, že počas leta by ste radi spoznali menej známe časti Slovenska a zároveň sa dozvedeli niečo z prírodovedy? V rámci série Kam za vedou vám odporúčame Tihányiovský kaštieľ v Radvani. Okrem unikátnej historickej stavby svojim návštevníkom ponúka zaujímavú prírodovednú expozíciu Stredoslovenského múzea.

Tihányiovský kaštieľ prešiel niekoľkými prestavbami. Pôvodne to bola prízemná renesančná budova z prvej polovice 17. storočia; jej zvyšky sa zachovali v severozápadnej časti objektu. V roku 1819 objekt dostal klasicistickú podobu; ďalšie úpravy z 19. storočia vyústili do neorenesančného výrazu.

Ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia sa na území Kráľovej a Radvane (dnes časti Banskej Bystrice) nachádzali štyri kaštiele, z ktorých sa dodnes zachovali tri. Radvaň i Kráľova majú dlhú históriu. Radvaň sa spomína v roku 1280 ako Roduan. Kráľova sa v roku 1264 nazývala Villa reginalis Queral, v roku 1402 Khunigldorf (Kráľova osada).

Najstarším spomedzi štyroch kaštieľov bol Soví hrad z 15. storočia. Zbúrali ho krátko pred druhou svetovou vojnou. Traduje sa, že patril Matejovi Korvínovi. Druhý kaštieľ, Radvanský, bol centrom Radvane a sídlom rodiny Radvanských. Bol postavený začiatkom 16. storočia. V druhej polovici 20. storočia bol v kaštieli Štátny okresný archív. Dnes nie je využitý a čaká na nového majiteľa. V Radvani ešte stojí aj tzv. Bárczyovský kaštieľ z roku 1651, postavený na gotických základoch. Tak ako Radvanský, dnes nie je využitý a jeho stav je, žiaľ, kritický.

múzeum

Čo sa týka Stredoslovenského múzea, jeho história sa začala písať už v roku 1889, kedy mestská rada Banskej Bystrice, na návrh dr. Štefana Holescha odsúhlasila vznik Mestského múzea. Na základe tohto rozhodnutia boli v úradných miestnostiach mesta historické predmety z mestského archívu sprístupnené verejnosti.

V súčasnosti je Stredoslovenské múzeum regionálnou inštitúciou s komplexnou dokumentáciou vývoja spoločnosti a prírody v Banskobystrickom kraji. Na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďuje, vedeckými metódami zhodnocuje, odborne spravuje, ochraňuje a sprístupňuje zbierkové predmety ako súčasť kultúrneho a prírodného dedičstva. Neodmysliteľnou súčasťou poslania múzea je prezentačná a výchovno-vzdelávacia činnosť (tvorba výstav, usporadúvanie vzdelávacích podujatí, prednášok a seminárov) venovaná širokej odbornej i laickej verejnosti so zvláštnym zreteľom na školopovinnú mládež.

Medzi expozície múzea patria: 

Anorganika

Anorganickú zbierku tvorí  8 732 kusov zbierkových predmetov. Sú rozčlenené v 5 kategóriách:

  1. minerály (4 728 kusov)
  2. horniny (2 346 kusov)
  3. geologické tvary, formy, javy (518 kusov)
  4. skameneliny rastlín (100 kusov) a
  5. skameneliny živočíchov (1 040 kusov).

Približne štvrtina pochádza zo svetových nálezísk všetkých kontinentov, ktoré sú často porovnávacími vzorkami druhov z domácich nálezísk. Viac ako polovica fondu má pôvod na strednom Slovensku, predovšetkým zbery z banských lokalít širšieho okolia Banskej Bystrice. Zvyšok tvorí materiál z východného a západného Slovenska.

Najcennejší je historický súbor vzoriek z Bothárovej zbierky, najmä vzácne mineralogické formy z baníckych lokalít v okolí Banskej Bystrice, z mladších akvizícií kryštalické antimonity z Kremnice, kostrové zvyšky medveďov z okolia Dolného Harmanca a Ľubietovej, sférický pieskovcový tvar z Lipovian a podobne.

Botanika

Botanický zbierkový fond Stredoslovenského múzea tvorí 12 500 položiek rastlín. 4 % z toho pripadá na lišajníky, 10 % na machorasty a najväčší podiel (10 700 položiek) patrí cievnatým rastlinám.

Fond slúži odbornej a laickej verejnosti najmä na vedecké, vzdelávacie, ekovýchovné a prezentačné účely. Zbierky sú prezentované v rámci vlastných odborných výstav pracovníkov múzea, iných múzeí a inštitúcií, vedeckej práce odborných pracovníkov múzea a odborníkov iných inštitúcií.

Slúžia aj ako študijný materiál pre poslucháčov prírodovedných fakúlt vysokých škôl a takisto pri rôznych vzdelávacích alebo ekovýchovných akciách a podujatiach usporadúvaných pre školy alebo verejnosť. Význam herbárov spočíva taktiež v tom, že ako hmotné doklady o vývoji a stave prírody zachovávané v múzeu, sú súčasťou prírodného dedičstva našej krajiny.

Botanický fond pozostáva predovšetkým z kolekcií herbárových položiek cievnatých rastlín, spracovaných lisovaním a sušením, zozbieraných v konkrétnom vymedzenom území. Väčšina herbárov je budovaná pracovníkmi múzea na základe terénnych výskumov v zbernej oblasti múzea – bývalého Stredoslovenského kraja, v súčasnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.

Zoológia – bezstavovce

Najväčšiou zbierkou Stredoslovenského múzea a zároveň najvýznamnejšiou zbierkou hmyzu je zbierka Jana Patočku „Motýle strednej Európy“, ktorá zahŕňa 25 333 exemplárov motýľov. Do múzea bola zakúpená v roku 1995 za podpory štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Na jej získaní sa významne podieľal Ing. T. Kizek. V zbierke sú zastúpené exempláre zozbierané v rokoch 1885 – 1994.

Zbierka je výsledkom takmer polstoročia vedeckej práce doc. RNDr. J. Patočku, CSc. zo Zvolena a predstavuje jednu z najucelenejších zbierok motýľov v strednej Európe. Viac ako 85 % druhov v nej pochádza z územia Slovenska. Zbierka slúži ako základná databáza pre všetky práce prodromálneho charakteru, katalógy a zoznamy druhov žijúcich na Slovensku i v rámci Európy.

V zbierke je pomerne vysoké zastúpenie nových druhov pre faunu Slovenska. Taktiež sa v nej nachádzajú nálezy potenciálne nových druhov, ktoré zatiaľ pre nedostatočný počet jedincov nemohli slúžiť ako typový materiál.

Aj v súčasnosti je o zbierku mimoriadny záujem zo strany odborníkov u nás aj v iných európskych krajinách. Špecialisti vykonávajú revíziu celých čeľadí, rodov alebo len druhov. Zbierka predstavuje národné bohatstvo našej republiky.

Zbierkový fond stavovcov

Zbierka vertebratologických múzejných predmetov obsahuje 4 861 kusov preparátov, z toho:

  • 761 kusov dermoplastických preparátov,
  • 1 454 kožkových preparátov a diek,
  • 1 161 rôznych osteologických preparátov,
  • súbor 200 kusov rôznych preparátov,
  • 1 213 kusov tekutinových preparátov,
  • 41 kusov oologického materiálu (vtáčie vajcia alebo škrupiny),
  • 4 kusy nidologického materiálu (vtáčie hniezda),
  • 24 mušlí a
  • 3 exúviá (zvleky plazov).

Cicavce tvoria 35 % zbierky, vtáky 40 %, obojživelníky 12 %, ryby 9 %, plazy 3 %, bezstavovce 1 %. Najstaršie zbierkové predmety, ku ktorým existujú podrobné údaje, pochádzajú z roku 1954.

V trvalej expozícii Príroda stredného Slovenska je vystavených 288 kusov dermoplastických preparátov, 1 kožkový a 30 tekutinových preparátov.

Z vedecky najhodnotnejších zbierkových predmetov hodno spomenúť tri preparáty dokladujúce výskyt druhov, ktoré sú na Slovensku veľmi vzácne. Je to labuť tundrová (Cygnus bewickii) s dátumom zberu 5. 1. 1957 od Badína, SLÁDEK (in litt.), ďalej rybár dlhochvostý (Sterna paradisea) z 31. 5. 1972 z Revišťského Podzámčia a kaňa stepná (Circus macrourus) z 10. 6. 1957 z Novej Bane, KICKO (in litt.).

 

Zdroj informácií a fotografií:

https://ssmuzeum.sk/tihanyiovsky-kastiel-3/

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Hore
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
sutaz FB TVT 2020
Agrofilm
TVT2020 prihlasovanie
Quark_9/2020
TVT2020 súťaže
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Ľudský organizmus je zložený z približne 30 biliónov buniek.
Zistite viac