Na svoje si v priestoroch Botanickej záhrady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre isto prišli všetci priaznivci čarovného obdobia plného farieb a dozrievajúcich plodov, akým jeseň nesporne je. Už tradične sa koncom septembra konala jesenná výstava v skleníkoch tamojšej Botanickej záhrady.
„Prezentovaných bolo 5 rodov 9 druhov a 88 odrôd čeľade tekvicovitých. Zaujímavosťou je 16 odrôd flaškovcov, ľudovo nazývaných indická uhorka. V nezrelom stave sa používajú na konzumáciu do šalátov, na varenie, pečenie, v zrelom stave majú širšie uplatnenie, napr. na rybárske siete, hudobné nástroje, ako nádoby na zásoby potravín, na pitie argentínskeho čaju maté a pod. Z ovocných druhov bolo predstavených 15 rodov, 50 odrôd jabloní, 20 odrôd hrušiek, 20 odrôd hrozna. Zeleninu zastupovalo viacero odrôd paprík, mrkvy, petržlenu, cibule, paradajok a pod.,“ povedala Ing. Erika Mňahončáková, PhD., riaditeľka Botanickej záhrady SPU v Nitre, ktorá výstavu otvorila. Ako informovala, tento rok sa niesol v znamení čarovnej kolekcie flaškovcov (Lagenaria) a iných druhov čeľade tekvicovité (Cucurbitaceae). Expozícia obsahovala vzorky ovocia a zeleniny vypestované v priestoroch demonštračnej záhrady.
Svojou pestrosťou a rozmanitosťou návštevníkov zaujali aj menej známe ovocné druhy. Zastúpených bolo 10 rodov, medzi nimi mandľa obyčajná, ebenovník rajčiakový, ebenovník ďatľový, asimina trojlaločná, figovník obyčajný a ďalšie.
Na svoje si však prišli aj priaznivci chilli papričiek. Počas prvého dňa mali odvážlivci možnosť vyskúšať najštipľavejšiu zo všetkých – chilli papričku Carolina Reaper. Štipľavosť sa určuje podľa pomeru látky kapsaicín a táto paprička ich má niekoľkonásobne vyšší, ako iné druhy chilli. Na experiment sa nechala nahovoriť aj redaktorka RTVS Janka Obrancová, ktorá prezradila, že je milovníčkou tejto štipľavej pochutiny a chilli papričky, avšak tie menej štipľavé, konzumuje pravidelne. Najskôr to nevyzeralo až tak náročne. Len čo sa však štipľavosť rozvinula naplno, slzám sa neubránila. Ako prvá pomoc poslúžilo mlieko a chlieb. Skúsení konzumenti dobre vedia, že štipľavosť neuhasia vodou, tá by stav ešte zhoršila.
Novinkou tohtoročnej výstavy bolo aj prepojenie rastlinnej a živočíšnej ríše priamo v priestoroch výstavy. Návštevníci mohli vidieť rôzne druhy korytnačiek, medzi nimi aj korytnačku ostrohatú (Centrochelys sulcata) Vinca, druh ktorý je jedným z najväčších jedincov chovaných na Slovensku.
Po otvorení výstavy sa v rámci programu konal odborný seminár Pestrosť menej známych druhov ovocia a zeleniny. Odzneli odborné prednášky na tému Expozícia z druhov čeľade Cucubritaceae (Ing. Erika Mňahončáková, PhD., BZ SPU v Nitre), Jedlé kvety, kulinárske bylinky (doc. Ing. Jarmila Neugebauerová, PhD., ÚZK, Lednice), Menej známe odrody bazalky (Ing. Ivana Mezeyová, PhD., KZ FZKI SPU v Nitre), Použitie plodov menej známych rastlín vo výžive korytnačiek (Ing. Róbert Kirchner, BZ SPU v Nitre).
Na príprave výstavy sa v spolupráci s Botanickou záhradou SPU podieľala Katedra zeleninárstva FZKI, Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva FZKI, Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti FAPZ a Okresný výbor SZZ Nitra.
Informácie poskytla: Renáta Chosraviová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: stránka SPU v Nitre
Uverejnila: VČ