Ohromný, krásny, majestátny, pokojný, ale aj váhavý. Náš najväčší hniezdiaci dravec: orliak morský.
Orliaky sú verní manželia, trvalé zväzky uzatvárajú na celý život a v drvivej väčšine sa rozpadajú len po smrti niektorého z partnerov.
Orliak morský (Haliaaetus albicilla) patrí do čeľade jastrabovitých. V rámci rodu má najväčší areál rozšírenia. Veľkosť populácie druhu sa odhaduje od 20 300 až do 39 600 párov, z čoho 5 000 až 6 600 hniezdi v Európe. Najväčšia časť európskej populácie žije v Nórsku (1 900 – 2 200 párov) a v Rusku (1 000 – 2 000 párov). Počtom významné sú aj populácie v Dánsku, Grónsku, Švédsku, Poľsku a v Nemecku. Južná hranica výskytu orliaka morského sa tiahne od Chorvátska po Kaspické more až k Tichému oceánu. Intenzívne prenasledovanie v Európe v 19. storočí zreteľne zmenšilo jeho areál a v tomto období vymizol druh v Írsku, Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, na Sardínii, Korzike a na Malte. Tento trend sa okolo roku 1970 zastavil v severozápadnej časti hniezdneho teritória.
Morský bez mora
Hoci má tento lietajúci dravec druhové meno morský, obýval aj suchozemské Slovensko. Na našom území hniezdil do roku 1964. Vymiznutie orliaka zo Slovenska po tomto období súvisí s celkovým poklesom európskej populácie v 60. a 70. rokoch. Podpísali sa pod to najmä priveľká chemizácia prostredia, chemické znečistenie riek, ale aj priame prenasledovania človekom – odstrely, otravy, zber vajíčok, chytanie do klepcov, sokoliarstvo…
V 90. rokoch sa začal postupne zvyšovať počet letných výskytov orliaka v oblasti ramennej sústavy Dunaja. V roku 1998, teda po 34 rokoch, na Slovensku úspešne zahniezdili dva páry, v nasledujúcom roku to boli už tri páry. Výskyt majestátneho dravca je u nás vzácny aj v súčasnosti – počet hniezdiacich párov sa pohybuje okolo čísla 10.
Dôkladne vybudovaný domov
Orliak morský obýva predovšetkým morské pobrežia so skalnatými bralami. U nás žije najmä v lesných biotopoch v blízkosti veľkých riek a vodných nádrží s dostatkom rýb a vodných vtákov. Hniezdi na stromoch pri Dunaji, pri Morave a pri Zemplínskej Šírave či pri Latorici.
Väčšinou má pár v teritóriu niekoľko hniezd, ktoré striedavo používa. Hniezda si stavia z hrubých konárov a vetiev vo výške 15 až 25 m na dobre prístupných stromoch. Kvôli veľkému rozpätiu krídel musí byť k hniezdu zabezpečený voľný priestor na prílet. Jeho budovanie orliakom trvá až 20 dní. Hniezda sú značne veľké, ich výstelku tvoria trsy trávy a iný jemný materiál. Staré hniezdo orlí pár každoročne upravuje, takže môže dosiahnuť výšku aj viac ako 3 metre. Šírka závisí od rozpätia dvojitej alebo trojitej rázsochy, v ktorej je hniezdo postavené. Zväčša býva široká 1,5 metra. To, že hniezdo orliaka nie je len taký obyčajný zrub z konárov, ale dôkladne vybudovaná stavba, svedčí aj jej hmotnosť: pol tony.
Grandiózna samica
Podobne ako pri mnohých dravcoch, aj pri orliakovi je samica väčšia – bežne váži až 7 kilogramov, no nie je výnimočná ani 8-kilogramová. V porovnaní so samcovými 5,5 kilogramami je teda samica poriadny macko. Aj veľkosť jej masívneho žltého zobáka je rozdielna: zobák samca má až 6 centimetrov, samičkin je však o pol centimetra väčší. Dĺžka orliakovho tela sa pohybuje od 75 až do 95 centimetrov, rozpätie krídel približne 190 až 240cm. Široké krídla majú výrazné prstovité roztiahnutie letiek. Na rozdiel od pravých orlov rodu Aquila nemá orliak nohy operené až k prstom, čo zrejme súvisí s jeho častým pohybom vo vodnom prostredí.
Tento impozantný dravec je hnedej farby, pričom dospelé vtáky majú čisto biely klinovitý chvost, žltú zreničku a špinavobielu hlavu i krk. Mladé vtáky sú tmavšie než dospelé.
Orliaky morské sú síce sťahovavé, ale ich migráciu výrazne ovplyvňuje priebeh počasia v mieste hniezdiska. Ak tam nebýva zima príliš krutá, ako napríklad v strednej Európe, neodlietajú a zimu trávia v blízkosti hniezdiska. Severské vtáky sú sťahovavé a zimujú u nás. Ich stálym zimoviskom sa stalo územie v úseku riek Dunaj a Morava v hraničných oblastiach s Maďarskom, Rakúskom a Českom. Orliaky zimujú aj na Váhu, na Hrone a na ďalších vodných tokoch stredného a východného Slovenska, ktoré v zime nezamŕzajú. Početnosť zimujúcej populácie je teda podstatne vyššia než počet párov, ktoré v lete u nás hniezdia a vychovávajú mladé. Odhaduje sa, že u nás zimuje do 300 vtákov.
Láska až za hrob
Orliak pohlavne dospieva v štvrtom až piatom roku. Len čo dospeje, samec sa začína obzerať po neveste v netradičnom období pre vtáky, v decembri, a milostné nahováranie vrcholí v januári. Zásnubné dvorenie vyzerá zaujímavo. Samec vo veľkej výške strmhlavým letom útočí na samicu, ktorá sa pri strete pretočí na chrbát a nastavuje partnerovi pazúry. Párenie prebieha nielen v hniezde, ale aj na zemi. Už v druhej polovici februára alebo začiatkom marca samica znesie väčšinou dve, zriedkavo tri biele vajcia s priemernou hmotnosťou 140 gramov. Na znáške sedí 35 až 40 dní, len občas ju v čase kŕmenia vystrieda samec. Celý mesiac po vyliahnutí mláďat loví a nosí potravu iba samec. Samica ju trhá na menšie kúsky a kŕmi mláďatá. Neskôr sa do lovu zapája aj ona. Takto intenzívne sa starajú rodičia o mladé orly približne 80 až 90 dní, no kŕmia ich ešte aspoň dva mesiace po vyletení. Mladé orliaky aj po opustení hniezda ešte 5 týždňov sa piskotom a dobiedzaním do rodičov domáhajú potravy.
Orliaky sú verní manželia, trvalé zväzky uzatvárajú na celý život a v drvivej väčšine sa rozpadajú len po smrti niektorého z partnerov. Svoju lásku si vyznávajú aj počas hniezdenia. Samica vycíti, že v diaľke prilieta jej druh, vylieta mu oproti. Zvítajú sa tak, že sa obrátia kolmo proti sebe a nohami sa dotýkajú, niekedy pritom odovzdáva samec svojej partnerke ulovenú potravu.
Manželský zväzok si orliaky upevňujú aj počas začínajúceho sa leta. Partneri sa začnú hlasovo prejavovať. Samica sedí v hniezde s mláďaťom a samec na brehu toká, kričí, dvíha dovysoka kolmo hore hrubizný zakrivený zobák a z tŕstia počuť silné vysoké gri-grigrigriki.
Zohraní lovci
Pár orliakov si pomáha aj pri náročných lovoch. Tento obrovský vták však nie je vyberavý a jeho potrava je vcelku pestrá. Sú to predovšetkým živočíchy, ktoré nachádza v mokradiach, najmä ryby, vodné vtáky a cicavce. V prírode plní dôležitú sanitárnu funkciu odstraňovaním zdochlín alebo poranených živočíchov. Známe sú aj prípady kleptoparazitizmu – odnímania koristi iným predátorom. Na Slovensku boli viackrát pozorované orliaky, ako plašili odpočívajúce kormorány. Aby kormorány ľahšie vzlietli, vyvrhli ulovené ryby, na ktorých sa potom orliak priživil.
Vo februári som sa vydal na posiedku za orliakmi do zálivu Hrušovskej zdrže, ktoré je súčasťou Vodného diela Gabčíkovo. Na nezamrznutom mieste vodnej plochy v zálive sa zdržiavali stovky vodných vtákov. Zrazu sa z hmly vynorili dva čierne body. Blížili sa a rástli. Sú to ony, ohromné majestátne orliaky! Obleteli záliv a pristáli na okraji ľadovej plochy. Po chvíli sa jeden usádza na konári vyvráteného topoľa. Prehodnocujú situáciu. Takmer dve hodiny už pozorujú kŕdeľ vtákov na vode, najmä chochlačky a lysky. Jeden orliak zrazu nalietava nad hladinou a kŕdeľ sivých chochlačiek rozdeľuje na dve časti. Dravec tlačí kŕdlik do úžiny medzi dvomi ľadovými kryhami. Prvá chochlačka už vychádza na ľad, po nej druhá, tretia… Vtedy ako veľký balvan s rozprestretými krídlami padá medzi chochlačky druhý orliak z konára. Nastáva zápas. Napokon si orliak odnáša v pazúroch zapichnutú sivú korisť. Nadhánka bola úspešná.
V marci sa partneri ešte viac zbližujú, plachtia vo veľkých výškach, vznášajú sa, využívajúc vzdušné prúdy a postupne sa okružnými letmi púšťajú dolu na hniezdisko.
Autor: Ivan Kňaze
Foto: Autor
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 10/2015).
Uverejnila: ZČ