Počas dlhej a tuhej zimy stromy spia, no postupným otepľovaním a príchodom prvých jarných lúčov dochádza k zaujímavému procesu ich prebúdzania, pučaniu lístočkov, aktivite koreňov, následnému kvitnutiu. Ako fungujú tieto jarné zákonitosti prírody, vysvetľuje Ing. Peter Hoťka, PhD., vedúci Oddelenia genofondu a špeciálnych zbierok, Arborétum Mlyňany, detašované pracovisko Ústavu ekológie lesa SAV.
S. H.: Ako funguje prebúdzanie a pučanie stromov / lesa po zime? Čo je ten prvotný spúšťač, na základe ktorého začnú stromy pučať?
P. HOŤKA: Impulzom je najmä postupné zvyšovanie teploty v predjari a na jar. Ako znižovanie teploty na jeseň spôsobuje ukladanie živín v dreve, jeho vyzrievanie, prefarbenie a opadanie listov opadavých drevín, tak na jar vyššia teplota ovzdušia a pôdy spustí mechanizmus aktivity koreňov a pučanie listov. Všetko smeruje k fotosyntetickej asimilácii, keďže na jar sa zvyšuje aj slnečný svit, aby rastlina prirastala na veľkosti a aby prebehol každoročný fenologický cyklus – pučanie, kvitnutie, dozrievanie plodov, prefarbovanie listov, opadanie listov. To všetko prebiehas cieľom reprodukcie, následná tvorba semien pre rozšírenie samotnej dreviny.
S. H.: Vysvetlite, ako daný proces prebieha – kedy idú prvé lístočky, prípadne kvietky; dorastajú napríklad na jar aj konáre?
P. HOŤKA: Proces pučania prebieha spravidla najrýchlejšie na osvetlenej časti koruny, vo vnútri koruny a na severnej strane spravidla pomalšie. Je to z dôvodu, že je tam menej svetla, nižšia teplota. Rýchlosť pučania je rodovo, druhovo, ale aj odrodovo rozdielna.
V pupeni sa nachádza delivé pletivo a základy listov (tzv. primordia), tieto sú ovplyvnené priebehom vonkajšej teploty – je to geneticky naprogramované, aby nedošlo k poškodeniu mrazom a chladom, keď už sú enzýmy v pupeňoch, resp. mladých listoch aktívne. Takže prebieha delenie buniek, z pupeňa sa najprv objavia prvé mladé listy a zakrátko stonka so špecifickým usporiadaním listov, táto neskôr pri drevinách zdrevnatie.
S. H.: Do akej miery vplýva na termín prebúdzania stromov fakt, aká bola tuhá zima, resp. ako teplá je jar?
P. HOŤKA: Čím je rýchlejší nástup vyšších teplôt, tým skoršie dochádzak pučaniu. Každopádne teplota pôdy je taktiež dôležitá kvôli aktivite koreňov pre prísun vlahy a živín. Ak došlo v tuhej zime k poškodeniu pupeňov alebo dokonca k zmrznutiu dreva, čo sa pri chúlostivých kroch môže stať až po úroveň zeme, resp. snehovej pokrývky, tak sa pučanie oddiali. Je to z dôvodu, že drevina musí vyrašiť z tzv. spiacich pupeňov a tieto sú výraznejšie inhibované ako povrchové na konáriku.
S. H.: Aké sú rozdiely z hľadiska druhov stromov? Ktoré sa prebúdzajú skôr a prečo? Ktoré neskôr?
P. HOŤKA: Iný je vegetačný cyklus drevín u nás v kontinentálnej klíme mierneho pásma a iný v trópoch, tieto ekologické odlišnosti sa geneticky kódujú v rastline vývojovo. Pri niektorých drevinách prebieha kvitnutie pred pučaním alebo súčasne s ním, to je špecifikum konkrétneho druhu. Napríklad sú druhy magnólií kvitnúce pred pučaním na konci apríla a v máji a potom kvitnúce po olistení v júni. Spravidla však kvitnutie u našich drevín prebehne v mesiacoch apríl – máj – jún, prvá všeobecne známa drevina kvitne u nás v Strednej Európe lieska obyčajná v prvej dekáde marca, jedna z posledných kvitnúcich drevín je vždyzelená liana – brečtan popínavý.
S. H.: Bolo by možné „oklamať“ zákonitosti prírody? Ako sa začne strom správať, ak by sme ho na zimu presadili niekam napr. do skleníka, začal by tam pučať skôr? Alebo by sme nejaký náš druh presadili do teplých exotických krajín. Ako by sa správal tam?
P. HOŤKA: Áno, začal by pučať skôr, lebo skleník, aj keď nie je vykurovaný, sa v predjari zohreje skôr ako okolitá príroda. Ak by sme vysadili náš druh do exotických subtropických krajín, reagoval by na priebeh teploty – vraj tam naše dreviny trpia poruchami – predĺžené obdobie dormancie (odpočinok) a neskoršie pučanie – zapríčinené je to miernymi zimami a výrazne nízke teploty trvajú len krátko, kedy máju naše dreviny kódovaný hlboký odpočinok, ktorý je podporovaný u nás mrazovým obdobím. Toto latentné obdobie odpočinku poškodzuje tieto naše dreviny pestované v subtrópoch. V trópoch v okolí rovníka je situácia pre naše dreviny ešte horšia, tam nie sú ročné obdobia výrazne rozdelené, sezónne zmeny v teplotách sú nepatrné. V týchto oblastiach by naše dreviny najlepšie rástli v najvyšších nadmorských výškach, inde trpia vysokými teplotami po celý rok. Vraj dreviny ako jabloň a hruška vyzerajú ako „metly“ – slabo sa rozvetvujú a určite aj úroda plodov je potom nízka.
Viac obrázkov jednotlivých pučiacich drevín nájdete v súvisiacej fotogalérii…
Rozhovor pripravila: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Rozhovor poskytol: Ing. Peter Hoťka, PhD., vedúci Oddelenia genofondu a špeciálnych zbierok, Arborétum Mlyňany, detašované pracovisko Ústavu ekológie lesa SAV
Foto: Ing. Peter Hoťka, PhD. (viac foto v súvisiacej fotogalérii)
Uverejnila: ZVČ
Arborétum Mlyňany realizuje výskumné aktivity v kontexte svojho hlavného poslania, a to je zhromažďovanie, prezentácia a štúdium introdukčného a aklimatizačného procesu drevín. Medzi globálne témy, ktoré sa na tom pracovisku skloňujú, patrí zachovanie biodiverzity zahŕňajúce rozširovanie zbierok, ako aj špecifické metódy množenia rastlín, zmiernenie / eliminácia negatívnych následkov klimatickej zmeny, ako je sucho a vysoké teploty, invázne správanie sa nepôvodných organizmov, ekologicky prijateľné zdroje energie ako dendromasa a tiež hľadanie ciest bioregulácie nežiaducich organizmov. Dosiahnuté výsledky výskumu ako realizačné výstupy sú podkladom pre rozširovanie dendroexpozícií a zachovanie vitality drevín v Arboréte Mlyňany, detašované pracovisko Ústavu ekológie lesa SAV, ale aj pre spoločenskú prax.