Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Svetový deň čokolády: 10 zaujímavých faktov o tejto lahodnej pochúťke

Radka Rosenbergová

Dnes 7. júla si pripomíname Deň čokolády, ktorý sa oslavuje od roku 1550, keď bola čokoláda uvedená na európsky trh, a tak sa stala dostupnou pre ľudí.

Žena konzumuje čokoládu

Čokoláda je obľúbenou sladkosťou nielen medzi deťmi, ale aj dospelými. Zdroj: iStock/eternalcreative

Máloktorý človek neobľubuje čokoládu. Táto sladká lahodná pochúťka je už po stáročia obľúbeným dezertom a stala sa jednou z najpopulárnejších sladkostí na svete. Je okamžitým zdrojom energie pre telo i dušu, pomáha odstraňovať napätie a stres, rovnako vyvoláva v človeku príjemné pocity a pokoj. Vedeli ste však, že čokoláda, ktorá pochádza zo stromu nazývaného potrava bohov (Theobroma cacao), sa počas väčšiny svojej histórie konzumovala ako horký, korenistý nápoj? Dnes trvá výroba jednej tabuľky až štyri dni a topí sa už pri telesnej teplote.

Prvá verzia čokolády predstavovala alkohol

Ľudia, ktorí objavili kakao, sa oň zaujímali pre sladkú, lepkavú dužinu vnútri kakaových strukov. Táto dužina prirodzene fermentuje a vytvára akýsi alkoholický nápoj. Dlho pred tým, ako niekto upražil kakaové bôby alebo vynašiel čokoládu, si ľudia vychutnávali kakao ako jeden z prvých alkoholických nápojov. 

Kakaové bôby boli kedysi platidlom

V niektorých častiach starovekej Mezoameriky kedysi platili kakaovými bôbmi. U Mayov a neskôr Aztékov boli kakaové bôby dostatočne cenné na to, aby slúžili ako platidlo. Historické záznamy opisujú, ako si za ne ľudia kupovali tovar každodennej potreby, a tak sa stali bôby cennými, že ich dokonca falšovali. Niektorí podvodníci údajne vyprázdnili kakaové škrupiny a naplnili ich hlinou alebo inými materiálmi a potom ich zapečatili.

Stála aj celý majetok

V 30. rokoch 20. storočia mala bonboniéra takú hodnotu ako nájom na desať týždňov. Po sformovaní čokolády do tvrdej formy sa stali fondánové čokolády veľmi populárnymi. Predávali sa v ručne vyrobených bonboniérach zdobených hodvábom, strapcami a čipkou. V 30. rokoch 20. storočia boli tieto zdobené cukrovinky stále populárne. A vôbec nie lacné. Jedna bonboniéra stála aj 100 šilingov, pričom nájomné sa v tom čase pohybovalo okolo 10 šilingov týždenne.

Mliečna a horká čokoláda s orieškami

Čokoláda bola kedysi liekom. Zdroj: iStock/wmaster890

Biela čokoláda bola liekom

Henri Nestlé, zakladateľ jednej z najväčších výrobní potravín a nápojov na svete, sa v roku 1875 spojil so švajčiarskym podnikateľom Danielom Peterom, aby vyrobili prvú mliečnu čokoládu v histórii použitím vysokokvalitného kondenzovaného mlieka. Spoločnosť Nestlé nakoniec kúpila Peterovu čokoládovňu, rozšírila sa a investovala do výskumu s cieľom nájsť nové spôsoby, ako používať kondenzované mlieko, konkrétne v medicíne a zdravotníctve. V tom čase spoločnosť Nestlé spolupracovala s farmaceutickou skupinou Roche na novom, prelomovom produkte s názvom Nestrovit, vitamínovej tablete s kondenzovaným mliekom, ktorá mala deťom pomôcť získať viac vitamínov.  

V minulosti bola populárnejšia jej tekutá forma

Počas väčšiny svojej histórie sa čokoláda konzumovala v tekutej forme. V priebehu tisícročí bolo kakao uctievané prevažne ako tekutý luxus. Medzi prvých konzumentov kakaa mohli patriť obyvatelia starovekej mezoamerickej kultúry zvanej Mokaya, ktorá žila v regióne Soconusco v Mexiku a Guatemale v oblasti, ktorá je dnes mexickým štátom Chiapas. Tu našli výskumníci stopy kakaa v nádobách z roku 1900 pred Kristom, čo viedlo k záveru, že títo obyvatelia pravdepodobne mleli kakaové bôby a konzumovali čokoládu ako nápoj. Keď sa kakao v 16. storočí dostalo do Európy, premenilo sa na sladký horúci čokoládový nápoj, na pochúťku elity. Až v roku 1847 britská čokoládovňa vytvorila J. S. Fry & Sons prvú čokoládovú tyčinku. Odvtedy sa čokoláda celkom pretransformovala.

Roztopená čokoláda.

Kedysi sa čokoláda konzumovala v tekutom stave. Zdroj: iStock/Dmitr1ch

Kakao má minimálne jedenásť odrôd

Kakao má niekoľko variantov, tradične sa kakaové bôby delia na tri typy – Criollo, Forastero a Trinitario. V roku 2008 však Juan Carlos Motamayor identifikoval 10 genetických skupín pomenovaných podľa geografickej polohy alebo tradičného kultivaru. Odvtedy Poľnohospodárska výskumná služba USDA (USDA-ARS) tento zoznam mierne upravila, pridala niekoľko rôznych termínov a jednu ďalšiu odrodu, čím sa celkový počet zvýšil na 11. Medzi najlepšie odrody kakaa patria extrémne vzácne a chutné dva druhy, konkrétne Criollo Curaray Guyana Iquitos (Motamayor) a Parinari Nacional Nanay Purús. 

Čokoláda má tak trochu podobné účinky ako kanabis

Anandamid je prirodzene sa vyskytujúci neurotransmiter na báze mastnej kyseliny v mozgu, ktorý si vyslúžil prezývku molekula blaženosti vďaka svojej schopnosti aktivovať kanabinoidné receptory v mozgových bunkách – podobne ako THC v konope. Horká čokoláda môže obsahovať malé množstvá anandamidu, ale čo je dôležitejšie, obsahuje dve zlúčeniny, a to N-linoleoyletanolamid a N-oleoyletanolamid, ktoré bránia rozkladu anandamidu, ako aj iných kanabinoidov, ako sú CBD a THC. To znamená, že keď konzumujete tmavú čokoládu, môžete zažiť účinky blaženosti anandamidu lepšie, pretože sa nerozkladá tak rýchlo. Navyše tmavá čokoláda môže pri spoločnej konzumácii zosilniť účinky kanabinoidu, ako je CBD.

Kedysi sa spájala s rebéliou

Zatiaľ čo vo Francúzsku a v Španielsku bola čokoláda spočiatku nápojom vyhradeným pre privilegovaných, v Anglicku ju konzumovali intelektuáli a politickí myslitelia. V 60. rokoch 17. storočia vznikli v Londýne podniky zamerané výhradne na konzumáciu čokolády. Tieto priestory slúžili smotánke na obchodné a politické stretnutia, ale aj hazardné hry. V roku 1675 sa ich vtedajší panovník kráľ Karol II. pokúsil zakázať s odôvodnením, že ide o liahne poburovania. Pre obrovský odpor verejnosti a šľachty však nariadenie po niekoľkých dňoch stiahol.

Bonboniéra

Čokoláda je napríklad pre zvieratá toxická. Zdroj: iStock/rozmarina

Obsahuje látku blaženosti

Tmavá čokoláda obsahuje látku anandamid, prirodzene sa vyskytujúci neurotransmiter na báze mastnej kyseliny v mozgu, ktorý si vyslúžil prezývku molekula blaženosti vďaka svojej schopnosti aktivovať kanabinoidné receptory v mozgových bunkách. Funguje podobne ako THC v konope. Horká čokoláda môže obsahovať malé množstvá anandamidu, ale čo je dôležitejšie, obsahuje dve zlúčeniny, a to N-linoleoyletanolamid a N-oleoyletanolamid, ktoré bránia rozkladu anandamidu, ako aj iných kanabinoidov, ako sú CBD a THC. Pri konzumácii tmavej čokolády zažívame blaženosť práve vďaka anandamidu. V spojení s CBD tak môže zosilniť jeho účinky.

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup