Piaty ročník konferencie Férová akadémia prinesie do Bratislavy diskusiu o bezpečnom prostredí vo výskume. Jednou z kľúčových hostiek bude Iveta Bayerová z Univerzity Karlovej, ktorá sa venuje vytváraniu férovejších akademických podmienok.
Iveta Bayerová, koordinátorka agendy rovných príležitostí UK, na Erasmus Generation Meetingu 2024. Zdroj: archív I. Bayerová
Dňa 12. mája 2026 sa v Bratislave uskutoční konferencia Férová akadémia. Hlavnou témou bude intersekcionálny prístup k rodovej rovnosti vo výskume a v inováciách. Tento koncept vysvetľuje prekrývanie rôznych foriem znevýhodnenia. V praxi to znamená, že napríklad ženy zo sociálne slabšieho prostredia čelia iným a často zložitejším prekážkam než ženy z privilegovaných pomerov, pretože sa u nich spája viacero nevýhod naraz. Podobne špecifickým výzvam môže čeliť napríklad starší výskumník so zdravotným znevýhodnením alebo vedkyňa patriaca k etnickej menšine.
Vďaka tomuto prístupu je možné odhaliť skryté bariéry a zabezpečiť, aby nastavené pravidlá férovej vedy skutočne fungovali pre všetkých bez rozdielu. Konferencia privíta viacero domácich aj zahraničných odborníkov.
V paneli o medzisektorovej spolupráci vystúpi aj Iveta Bayerová. Pôsobí ako koordinátorka agendy rovných príležitostí na Univerzite Karlovej v Prahe. Jej prácou je vytváranie takého pracovného a študijného prostredia, v ktorom majú všetci rovnaké šance na úspech bez ohľadu na pohlavie či zázemie.
Zároveň zastupuje asociáciu Coimbra Group, ktorá združuje najstaršie európske výskumné univerzity, v pracovnej skupine Európskej komisie. Tu sa priamo podieľa na formovaní európskych politík pre začleňovanie a férovosť vo vede. Svoju prácu a víziu pre spravodlivejšie akademické prostredie bližšie predstavila v nasledujúcom rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH.
Od detského centra k európskemu oceneniu
Aká bola vaša cesta k téme rovných príležitostí a rodovej rovnosti vo vede?
Študovala som tu, na Karlovke, bakalárske aj magisterské štúdium a vrátila som sa sem po materskej a rodičovskej dovolenke. Ešte pred ňou som pracovala s mládežou v informačnom centre na rôznych medzinárodných projektoch, ale postupne som už premýšľala nad kariérnou zmenou. Akademické prostredie ma dlhodobo lákalo a počas rodičovskej som zároveň externe spolupracovala s ministerstvom práce a sociálnych vecí. Robila som analýzy o predškolskej starostlivosti a o tom, ako funguje návrat rodičov na trh práce.
Následne sa na univerzite začali otvárať nové témy, vznikala pozícia ombudsmanky a koordinátorky rovných príležitostí. Zdalo sa mi to ako skvelá možnosť robiť niečo naozaj zmysluplné, a tak som prešla výberovým konaním a som tu už tri a pol roka. Silnou motiváciou pre mňa bola aj moja dcéra, pretože predstava, že by raz počas štúdia čelila nejakému nevhodnému zaobchádzaniu alebo rodovo podmienenému násiliu, bola pre mňa neznesiteľná. Toto je príležitosť podieľať sa na zmene, aby deti mohli študovať v bezpečnom a férovom prostredí.
Na univerzite pôsobíte ako koordinátorka agendy rovných príležitostí. Čo si pod týmto názvom môže bežný čitateľ predstaviť a čo tvorí vašu hlavnú pracovnú náplň?
Je to veľmi pestrá pozícia a aktivity sú rôzne. Primárnym cieľom je zaistiť implementáciu plánu rovných príležitostí, čo je v našom prípade dokument nastavený vždy na tri roky. Prechádzame teda neustálym cyklom: plníme plán, vyhodnocujeme ho a tvoríme ďalší.
Keďže sme obrovská univerzita, moja rola je do veľkej miery koordinačná. Opatrenia majú na starosti jednotlivé odbory na rektoráte alebo priamo fakulty, takže ide najmä o udržiavanie týchto aktivít v behu, komunikáciu naprieč univerzitou a získavanie spätnej väzby od ľudí.
Zároveň veľkú časť mojej práce tvorí medzinárodná spolupráca, napríklad spomínaná Coimbra Group, s ktorou sme minulý rok vydali knihu o dôležitosti týchto tém. Podaril sa nám aj veľký úspech, keď sme za implementáciu prvého plánu získali ako prvá inštitúcia v Českej republike ocenenie Európskej komisie EU Gender Equality Champions v kategórii nováčikov.
EU GE Champions Award: Delegácia Univerzity Karlovej na preberaní ocenenia v sídle Európskej komisie. Zľava: Lenka Henebergová, bývalá členka kolégia rektorky pre sociálne záležitosti a udržateľný rozvoj, Iveta Bayerová, koordinátorka agendy rovných príležitostí na UK, Adéla Jiroudková, vedúca odboru pre vedu a výskum na UK. Zdroj: archív I. Bayerová
Rozdrobený systém brzdí skutočný pokrok
V diskusii sa budete venovať izolovanému prístupu k rodovej rovnosti vo výskume. Rieši sa len čiastkovo. Prečo je takýto nesystémový prístup problémom v každodennej akademickej praxi?
Dnes je to často nastavené zhora tak, že grantové agentúry priamo vyžadujú od univerzít a výskumných inštitúcií plány rodovej rovnosti. Problémom však je, ak to nie je zastrešené komplexne zo strany štátu. Vysoké školy síce musia vo výročných správach vykazovať nejaké aktivity, no v realite sa môže stať, že je to len papier, ktorý visí na internete, odfajkne sa a hotovo.
Táto fragmentovanosť potom dopadá priamo na vedcov a vedkyne, pretože všetci nemajú rovnaké podmienky, a to nielen medzi inštitúciami, ale občas ani v rámci jednotlivých fakúlt. Na rozdiel od nás sú štáty, kde je agenda rovnosti, diverzity a inklúzie cielene podporovaná zhora, ako napríklad Írsko alebo Spojené kráľovstvo so svojím systémom Athena SWAN Charter. Univerzity tam štátu pravidelne reportujú svoje výsledky, súvisí to aj s financovaním, a tie veci sa tam naozaj hýbu a posúvajú úplne inak.
Súkromný sektor a štát ako nevyhnutní spojenci
Témou vášho panelu je spolupráca medzi univerzitami, ministerstvami a súkromným sektorom. Prečo veda potrebuje na dosiahnutie spravodlivého prostredia pomoc štátnej správy či firiem?
Jednoducho preto, lebo sa musíme riadiť legislatívou. Len čo ministerstvo ukotví pravidlá vo vysokoškolskom zákone alebo vydá jasné požiadavky, situáciu to môže úplne zmeniť, inštitúcie to priamo núti niečo robiť. Keby to celé záviselo len od osvietenosti vedenia konkrétnych škôl, cesta by bola oveľa zložitejšia a možno by sme sa nikam neposunuli, lebo bez systémovej podpory sú takéto zmeny veľmi krehké.
Čo sa týka širšej medzisektorovej spolupráce, prepojenie so súkromným a neziskovým sektorom nás môže vzájomne obohacovať a umožňuje nám realizovať iniciatívy, ktoré by pre nás samotných boli oveľa zložitejšie.
Existuje konkrétny úspešný krok z Univerzity Karlovej, ktorý by mohol slúžiť ako inšpirácia pre slovenské inštitúcie?
Jedným z takých praktických opatrení je napríklad vybudovanie detskej skupiny priamo v našom historickom centre, v Karoline.
Čo sa týka inšpiratívnej medzisektorovej spolupráce, spomenula by som napríklad Chartu proti domácemu násiliu, čo je iniciatíva zamestnávateľov, ktorú rozbehli veľké firmy spolu s neziskovou organizáciou. Prišli s myšlienkou, že obete často nachádzajú to jediné bezpečné prostredie práve v práci. My sme sa pridali ako prvá univerzita a vďaka know-how z neziskového sektora u nás napríklad robíme celouniverzitný kurz o násilí v blízkych vzťahoch, kde vzdelávame budúcich lekárov či sociálnych pracovníkov.
Ďalším pekným príkladom spolupráce s mestom je Campus Hybernská, ktorý prevádzkujeme spoločne s pražským magistrátom a vytvára dôležitý priestor pre stretávanie sa ľudí (predovšetkým študentov), osobný rozvoj a budovanie inkluzívnej komunity.
Deň žien a dievčat vo vede: Fotografia z tohtoročného ročníka osláv Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede na UK. Zľava: Iveta Bayerová, Irena Smetáčková, Věra Sokolová a Pavla Hubálková. Zdroj: Hynek Glos.
Národná stratégia potrebuje jasné dáta a financie
Na podujatí otvoríte otázku o potrebe komplexnej národnej stratégie pre rodovú rovnosť vo výskume. Ako by mal vyzerať dobre nastavený plán, aby naozaj fungoval v praxi?
Takáto stratégia by mala byť určite evidence-based, čiže musí vychádzať z reálnych dát o tom, aká je skutočná situácia a kam sa presne chceme dostať. Zároveň je kľúčové realisticky odhadnúť, ako sa veci budú financovať. Ak chceme tieto agendy realizovať, no nebudú na to vyčlenené zdroje, v praxi sa nič neurobí.
Často sa napríklad stáva, že ľudia zodpovední za implementáciu týchto stratégií sú platení len z nejakých dočasných projektov alebo to majú len ako malú súčasť úväzku určeného na niečo celkom iné. Ich kapacity potom logicky nemôžu stačiť na to, aby sa skutočne udiala nejaká systémová zmena.
Zmena sa začína pri každodennej komunikácii
Čo by ste chceli, aby si účastníci odniesli z vašej diskusie na konferencii v Bratislave?
Pravdepodobne to, aby sme sa celkovo zamýšľali nad tým, ako veda umožňuje rozvoj všetkých talentov a aby sme o šikovných ľudí neprichádzali len preto, lebo tu máme štrukturálne podmienky, ktoré im bránia naplno sa rozvinúť.
Súvisí to aj s predsudkami, ktoré v sebe stále máme a ktoré prestupujú celou spoločnosťou. Všetko sa to začína už pri tom, ako s deťmi komunikujeme o tom, čím raz môžu byť, alebo ako sa tieto veci riešia už v škôlkach. Veľmi by pomohlo, keby sme sa učili k sebe správať so vzájomným rešpektom a nebáli sa vymedziť voči nevhodnému správaniu kdekoľvek, aby sme spoločne posúvali kultúru medziľudskej komunikácie. Jednoducho povedať si, že niektoré druhy správania a rečí už v dnešnej dobe naozaj nie sú v poriadku a mať odvahu sa vymedziť, keď sa s niečím takým osobne stretneme.
Zdroje: European Commission, Univerzita Karlova, Coimbra Group, Horizon, Padova UP
(KAM)
