Dnes je Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede. Prinášame vám pohľady piatich inšpiratívnych vedkýň na prácu vo vede a výskume.
Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede. Máte aj vy vo svojom okolí dievča, ktoré bavia technické alebo prírodné vedy? Poznáte takú mladú ženu? Neváhajte a podporte jej záujem. Veda potrebuje ženy a potrebuje aj šikovné dievčatá, z ktorých môžu vyrásť budúce výskumníčky. Zdroj fotografie a grafiky: iStock.com/Chinnapong a iStock.com/Vector Artist
Dnes 11. februára si pripomíname Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede. Šikovné vedkyne nám prinášajú nenahraditeľné poznatky a kvalitné vedecké štúdie, ktoré hýbu svetom. Pritom je žien, ktoré pôsobia v STEM odvetviach (skratka pre Science, Technology, Engineering and Mathematics), stále málo. Slovensko dosiahlo v roku 2022 index rodovej rovnosti na úrovni 59,2 bodu zo 100, čím sa ocitlo na 24. priečke. Zaostávame tak za priemerom EÚ, kde je skóre 70,2. Najlepšie sú na tom, asi nie prekvapivo, severské krajiny, konkrétne Švédsko.
Prelomiť bariéry
Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje mladé ženy pri výbere budúceho smerovania, je aj otázka dosiahnutia úspechu v danej oblasti. Výskumy ukazujú, že mladé ženy sa zvyknú podceňovať, najmä pokiaľ ide o takzvané STEM odvetvia a disciplíny.
Ako prelomiť tento začarovaný kruh? Jednou zo stratégií, ktorá sa uplatňuje na podporu mladých žien v povolaniach STEM, je oboznámiť ich s tzv. rolovými modelmi. „Úspešné ženy etablované v akademickom svete alebo aj zručné podnikateľky, alebo lámačky rekordov potvrdzujú, že je v realite naozaj možné prelamovať rodové stereotypy brániace ženám zariskovať a vystúpiť na cestu napríklad náročnejšej kariérnej profilácie,“ uviedla pre portál Veda na dosah analytička Centra vedecko-technických informácií SR Zuzana Staňáková, ktorá sa dlhodobo venuje problematike rodovej rovnosti vo vede a výskume a pôsobí v Národnom kontaktnom bode pre rodovú rovnosť vo výskume a inováciách pri CVTI SR.
Aj preto sme v rámci Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede, ktorý si pripomíname už od roku 2016, oslovili šikovné slovenské vedkyne.
Prinášame vám odpovede piatich vedkýň, a to Mgr. Zuzany Kronekovej, PhD., Mgr. Kristíny Macákovej, PhD., RNDr. Šarloty Kaňukovej, PhD., RNDr. Radky Gorejovej, PhD., a Mgr. Natalie Salomé Móller, PhD., ktoré môžu poslúžiť ako inšpirácia a povzbudenie pre všetky dievčatá a ženy.
Ženy vo vede: Ako to vidí päť inšpiratívnych vedkýň?
Chemička Zuzana Kroneková
Mgr. Zuzana Kroneková, PhD., víťazka prvého ročníka programu Challenger Science nadácie ESET, je vedeckovýskumnou pracovníčkou, v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied pôsobí v oblasti molekulárnej biológie a biochémie. Špeciálne sa zameriava na biokompatibilitu a imunokompatibilitu novopripravených polymérov a biomateriálov využívajúcich bunkové línie a techniky molekulárnej biológie.
Mgr. Zuzana Kroneková, PhD. Zdroj grafických prvkov: iStock.com/Vector Artist
Akému výskumu sa aktuálne venujete a čo vás na ňom najviac baví?
Vo svojom výskume sa venujem štúdiu biologických a imunologických vlastností nových typov polymérnych materiálov, ktoré sa vyvíjajú na použitie v rôznych biomedicínskych aplikáciách. V súčasnosti sa so svojím manželom Dr. Jurajom Kronekom a naším tímom špecializujem na vývoj polymérnych nosičov liečiv na liečbu rakoviny a nosičov na prenos mRNA, ktoré majú obrovský potenciál nielen v prevencii, ale aj v liečbe mnohých ochorení. Takéto nosiče musia byť bezpečné, stabilné, zabezpečovať kontrolované uvoľňovanie liečiva, ale hlavne ho musia cielene dopraviť na miesto účinku, a tak zvýšiť jeho účinnosť a znížiť vedľajšie účinky.
Práca vedkyne je veľmi kreatívna, je v nej vždy niečo nové. Baví ma hľadať nové riešenia a pochopiť, ako veci fungujú.
Myslím si, že pokroky práve vo vývoji nových biomateriálov na báze polymérov budú kľúčové pre budúcnosť liečby mnohých ochorení a urýchlia nástup personalizovanej medicíny. Táto práca ma baví, pretože prináša inovatívne riešenia, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života pacientov. Práca vedkyne je veľmi kreatívna, je v nej vždy niečo nové. Baví ma hľadať nové riešenia a pochopiť, ako veci fungujú. Avšak, najkrajšou súčasťou výskumu a života celkovo sú ľudia, vedci/vedkyne a hlavne mladí ľudia, s ktorými sa stretávam. Baví ma rozprávať o vede, motivovať mladých ľudí, vzbudzovať ich zvedavosť a bola by som veľmi šťastná, ak by som svojou prácou pritiahla do vedy nových mladých ľudí, ktorí prispejú k jej rozvoju na Slovensku a budú inšpiráciou pre ďalšie generácie.
Molekulárna biologička Kristína Macáková
Mgr. Kristína Macáková, PhD., je vedeckovýskumnou pracovníčkou, ktorá pôsobí v Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a zvíťazila v súťaži Falling Walls Lab Slovakia 2023. Vo svojom víťaznom projekte sa zaoberá výskumom reumatoidnej artritídy, ochorením, ktoré postihuje asi jedno percento populácie. Tento projekt bol ocenený ako najlepší spomedzi dvanástich projektov v národnom kole súťaže Falling Walls Lab Slovakia 2023.
Mgr. Kristína Macáková, PhD. Zdroj grafických prvkov: iStock.com/Vector Artist
Akým spôsobom môžeme podporiť ženy v tom, aby sa začali venovať vede?
Podpora žien vo vede je komplexná téma. Myslím si, že existuje niekoľko kľúčových oblastí, na ktoré by sme sa mali zamerať:
- Vzorové príklady a viditeľnosť – Ak chceme motivovať mladé dievčatá, aby sa venovali vede, potrebujú vidieť úspešné vedkyne. V médiách a na konferenciách stále dominujú mužské hlasy. Ak by sme viac propagovali vedkyne a ich prácu, mohlo by to inšpirovať ďalšiu generáciu.
- Rovnosť príležitostí – V mojom pracovnom prostredí mám to šťastie, že ženy sú podporované a zastúpené v rôznych oblastiach – od projektov cez publikácie až po pracovné cesty. Ale viem, že to tak nie je všade. Mimo akademického prostredia sa ženy často stretávajú s tým, že ich názory nie sú brané rovnako vážne ako mužské. Je dôležité, aby sa vytvárali pracovné prostredia, kde sa všetci vnímajú ako rovnocenní.
- Zlepšenie pracovných podmienok – Jednou z prekážok pre ženy vo vede je problém skĺbenia kariéry a rodiny. Mnohé ženy čelia rozhodnutiu, či pokračovať v kariére alebo sa venovať rodine. Riešením by mohli byť flexibilné pracovné podmienky, pracovné škôlky alebo lepšia podpora počas materskej dovolenky.
- Podpora žien v technických odboroch – V oblastiach, ako je biomedicína, je zastúpenie žien pomerne vysoké, ale v technických vedách je situácia opačná. Mali by sme aktívne pracovať na tom, aby technické odbory neboli vnímané ako „mužské“ a aby sa v nich ženy cítili vítané.
Ak sú vedecké tímy rozmanité, prinášajú rôzne pohľady a prístupy, čo vedie k lepším výsledkom.
Prečo je dôležité, aby bolo vo vede viac žien?
Zastúpenie žien vo vede nie je len otázkou rovnosti, ale aj kvality výskumu. Ak sú vedecké tímy rozmanité, prinášajú rôzne pohľady a prístupy, čo vedie k lepším výsledkom.
Ďalším dôležitým faktorom je zameranie výskumu. V histórii sa veľká časť vedeckých štúdií robila primárne na mužoch. To znamená, že ženský organizmus, choroby či lieky neboli dostatočne skúmané. Ak bude vo vede viac žien, je väčšia šanca, že sa tieto medzery vyplnia a výskum bude komplexnejší a inkluzívnejší.
Veda je napokon o hľadaní odpovedí na veľké otázky a o riešení globálnych výziev. Ak z nej vylúčime polovicu populácie, ochudobníme sa o talent, perspektívy a inovatívne riešenia. Je preto dôležité, aby mali ženy rovnaké možnosti podieľať sa na vedeckom pokroku.
Odborníčka na oblasť rastlinných biotechnológií Šarlota Kaňuková
RNDr. Šarlota Kaňuková, PhD., získala ocenenie Cena za vedu a techniku 2024 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov za svoj výskum v oblasti rastlinných biotechnológií zameraný na technológie bunkových kultúr využiteľných na výrobu špeciálnych produktov s možnosťou priemyselných aplikácií.
Pôsobí vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra v Piešťanoch, kde sa špecializuje na rastlinné biotechnológie, zvlášť na in vitro techniky kultivácie rastlinných buniek, pletív a orgánov so zameraním na produkciu bunkovej biomasy a sekundárnych metabolitov.
RNDr. Šarlota Kaňuková, PhD. Zdroj grafických prvkov: iStock.com/Vector Artist
Mali ste alebo máte nejaké ženské vzory či mentorky?
V živote som nemala konkrétny ženský vzor alebo konkrétnu mentorku, ktorá by ma viedla počas celej vedeckej cesty, no viaceré inšpiratívne ženy ma významne ovplyvnili – či už tým, že ma motivovali k vede, podporovali moje rozhodnutia, alebo mi ukázali, aké možnosti vo výskume existujú. Už na gymnáziu ma k vede priviedla pedagogička Marcela Kertysová. Na vysokej škole ma najviac ovplyvnila prodekanka Daniela Ondrejovič Chmelová a neskôr aj doktorka Marcela Gubišová, odborníčka v oblasti rastlinných biotechnológií, či odborníčka v oblasti molekulárnej mikrobiológie pôdy doktorka Katarína Ondreičková.
Ako som čerpala inšpiráciu od skúsenejších kolegýň, tak sa dnes snažím byť vzorom pre ďalšiu generáciu vedkýň.
Dnes by som ale medzi tieto ženy zaradila aj mnohé vedkyne, technické pracovníčky a študentky, ktoré som mala možnosť spoznať či stretnúť. Ich zanietenie a vytrvalosť mi pripomínajú, že veda je kolektívna práca a vzájomná inšpirácia. Ako som čerpala inšpiráciu od skúsenejších kolegýň, tak sa dnes snažím byť vzorom pre ďalšiu generáciu vedkýň.
Fyzikálna chemička Radka Gorejová
RNDr. Radka Gorejová, PhD., laureátka Ceny za vedu a techniku 2024 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov, bola ocenená za výnimočný prínos pre oblasť prípravy a výskumu biomateriálov a rozvoj medzinárodnej vedeckej spolupráce.
Pôsobí v Ústave chemických vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Skúma vstrebateľné biomateriály a ich využitie v ortopédii, v rámci výskumu pripravuje kostné náhrady a analyzuje korózne produkty.
RNDr. Radka Gorejová, PhD. Zdroj grafických prvkov: iStock.com/Vector Artist
Keby ste mohli zlepšiť postavenie žien vo vede, čo by ste zmenili?
Je pravdou, že vo všeobecnosti je zastúpenie žien, najmä v STEM oblasti, stále percentuálne výrazne nižšie v porovnaní s opačným pohlavím. Moja osobná skúsenosť a súčasná situácia sú napríklad úplne opačné, pracujem prevažne v ženskom kolektíve plnom úspešných vedkýň. V bližšom, ako aj širšom okolí vnímam vo vede prítomnosť stále väčšieho počtu žien. Rovnako je to i v radoch študentiek prírodných vied, najmä chémie.
Najdôležitejšie zároveň zostáva zlepšovať postavenie vedcov v spoločnosti bez ohľadu na ich pohlavie.
V poslednej dobe som dokonca zaznamenala aj opačný, skôr praktický manažérsky problém, napríklad v oblasti biotechnológií pracuje aktuálne prevaha mladých žien a do budúcna je možné, že budeme čeliť ich nedostatku z dôvodu súčasného odchodu pre plnenie materských povinností. Preto si myslím, že je potrebné hľadať v zastúpení na jednotlivých pozíciách rovnováhu. Najdôležitejšie zároveň zostáva zlepšovať postavenie vedcov v spoločnosti bez ohľadu na ich pohlavie.
Fyzička Natalia Salomé Móller
Mgr. Natalia Salomé Móller, PhD., získala ocenenie L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede v roku 2024 v kategórii fyzikálne a formálne vedy. Jej výskum sa uskutočňuje na pomedzí kvantovej fyziky, ktorá opisuje mikroskopický svet, a všeobecnej teórie relativity sústreďujúcej sa na makroskopický svet, najmä na gravitačné javy.
Skúma kvantové hodiny v gravitačnom pozadí, kde študuje témy ako kauzalita, zachovanie energie a referenčné rámce. Pôsobí vo Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde sa venuje výskumu kvantovej teórie a kvantovým hodinám.
Mgr. Natalia Salomé Móller, PhD. Zdroj grafík: iStock.com/Vector Artist
Ak by ste mali dať jednu radu mladším začínajúcim vedkyniam, aká by to bola rada?
Nedajte sa zastrašiť tými, ktorí sa vyjadrujú komplikovane a nehanbite sa klásť jednoduché otázky. Je bežné, že niektorí študenti a dokonca aj niektorí skúsení vedci používajú na vysvetlenie problematiky komplikovaný jazyk a predpokladajú, že by ho mal ovládať každý. Keď sa s takýmto niečím stretnete a nie ste oboznámení s danou témou, môžete sa cítiť neadekvátne alebo pochybovať o svojich schopnostiach. Ako ženy či príslušníkov akejkoľvek inej menšinovej skupiny nás tieto momenty môžu prinútiť pochybovať o tom, či do vedy patríme. Namiesto toho, aby ste sa tým nechali odradiť, požiadajte o vysvetlenie. Pravdepodobne nastane jeden z dvoch scenárov:
- osoba vám pojem zrozumiteľne vysvetlí a vy sa dozviete niečo nové;
- bude pokračovať v používaní zložitých pojmov alebo náhle ukončí rozhovor.
Neprestávajte sa pýtať, čítajte, vzdelávajte sa ďalej. Nikdy nedovoľte, aby vás niekto presviedčal, že veda nie je pre vás.
Keď nastane druhý prípad, je to silný znak toho, že slová predstavujú skôr povrchné než hlboké pochopenie (problematiky, pozn. red). V tom prípade si nájdite iné zdroje, kde sa môžete danú tému dôkladne a s istotou naučiť. Neprestávajte sa pýtať, čítajte, vzdelávajte sa ďalej. Nikdy nedovoľte, aby vás niekto presviedčal, že veda nie je pre vás.
Prečo je žien vo vede stále menej ako mužov?
Postavenie žien vo vede a výskume na Slovensku sa zlepšuje, stále však existuje priestor na zlepšenie. Podľa údajov z roku 2022 tvoria ženy približne 40 percent výskumníkov na Slovensku. Napriek dosiahnutým pokrokom naďalej pretrvávajú výrazné rozdiely, a to najmä v zastúpení na vyšších akademických a riadiacich pozíciách.
Dôvodov je viacero. Úlohu tu zohrávajú aj rodové stereotypy, kariérne prekážky, nerovnomerné rozdelenie rodinných a domácich povinností. Výskumy ukazujú, že mnohé vynikajúce ženy, ktoré by sa mohli významne presadiť vo vedeckej komunite, v akademickom prostredí alebo priemysle, sa ani nesnažia o kariérny rast. Iné vypadnú z kariérneho postupu v neskorších štádiách, často pre výchovu detí (proces, ktorý sa označuje ako deravé potrubie).
Strata vzdelaných a skúsených žien nie je pritom len problémom samotných žien, ale znamená aj stratu pre celú spoločnosť.
Máte aj vy vo svojom okolí dievča, ktoré bavia technické alebo prírodné vedy? Poznáte takú mladú ženu? Neváhajte a podporte jej záujem. Veda potrebuje ženy a potrebuje aj šikovné dievčatá, z ktorých môžu vyrásť budúce výskumníčky.
Zdroj: CVTI SR, Universität Zürich, VND, eraportal.sk
(zh)
