Filmové médium dokáže spájať vedu s umením a otvoriť dvere k hlbším otázkam o človeku a jeho mieste v komplikovanom svete.
Záber zo seriálu Black Mirror. Zdroj: Youtube/Zdroj: Youtube/Ufets
Filmy, ktoré sa dotýkajú vedy, filozofie či technológií, majú zvláštnu schopnosť – dokážu nás nielen zabaviť, ale aj vyrušiť z pohodlia bežného diváckeho zážitku. Občas nás postavia pred nebanálne otázky. Inokedy nám ukážu, že aj prísna racionalita potrebuje doplnok v podobe emócií či poézie.
„Nie je to kino pre tých, ktorí hľadajú odpovede. Je to kino pre tých, čo sa neboja otázok,“ uvádza slovenský filmový kritik Peter Konečný.
Spoločne s teoretikom popkultúry a vysokoškolským pedagógom Jurajom Malíčkom vybrali pre čitateľov portálu VEDA NA DOSAH niekoľko nevšedných tipov, ktoré dokazujú, že film môže byť oveľa viac než len príbehom. Môže byť experimentom, zrkadlom i varovaním.

Peter Konečný. Zdroj: archív Peter Konečný
Peter Konečný
Vizitka

Mgr. Peter Konečný | slovenský filmový kritik, šéfredaktor a zakladateľ najčítanejšieho a najstaršieho slovenského špecializovaného filmového portálu Kinema.sk
Absolvoval Katedru filmovej vedy a multimédií Vysokej školy múzických umení. Je tvorcom a organizátorom niekoľkých filmových festivalov (MFF Cinematik Piešťany od roku 2006) a prehliadok a PR špecialistom bratislavského kina Mladosť (od roku 2012). Dlhé roky spolupracuje s Rádiom_FM (filmové relácie od roku 2005, podcasty, špecializovaná relácia Filmopolis, 2016 – 2019) a Rádiom Slovensko (vlastná relácia V kine s Petrom Konečným od roku 2015 a relácia Do kina s Rádiom Slovensko, 2018 – 2022). Ako scenárista a moderátor sa podieľal na filmovej relácii Screener, realizovanej pre portál SME.sk (od roku 2011), a podcastovej relácii Vertigo (od roku 2023). Je dramaturgom niekoľkých letných kín (Letné kino SNG, Letné kino Berlinka, Letné kino Rača). Od roku 2000 publikoval v niekoľkých printových a elektronických médiách (SME, .týždeň, Blokbaster). Aktuálne prednáša aj v kluboch po celom Slovensku a venuje sa tiež prednáškam pre stredné a vysoké školy so špeciálnym projektom Svet médií, ktorý videlo viac ako stotisíc študentov a študentiek. Ako lektor sa venuje i témam domáceho a sexuálneho násilia a rodovej rovnosti v sérii unikátnych audiovizuálnych prednášok zameraných na kritické myslenie. Žije a pracuje v Bratislave.
2001: Vesmírna odysea/2001: A Space Odyssey (1968) Stanley Kubrick
Stále ma fascinuje formálna odvaha filmu – dlhé zábery, minimálne dialógy, predikcie technológií, presná práca s montážou a hudbou. 2001: Vesmírna odysea nie je bežné sci-fi, ale audiovizuálna symfónia, ktorá vytvára nový spôsob filmového rozprávania. Kubrick nenakrútil film, ale umelecké dielo, meditáciu o tom, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Nie je to kino pre tých, čo hľadajú odpovede. Je to kino pre tých, čo sa neboja otázok.
Video: Trailer filmu 2001: Vesmírna odysea. Zdroj: Youtube/StanleyS TrailerS
Seriál Black Mirror (2011 – )
Tento britský seriál nevnímam len ako sci-fi antológiu, ale ako sériu sekulárnych bájok pre digitálny vek. Každá epizóda predstavuje situáciu, v ktorej technológia len odhaľuje – nevytvára – temné časti ľudskej povahy. Black Mirror nie je predpoveď, ale diagnóza. Technológie, ktoré ukazuje, sú len mierne posunuté verzie toho, čo už máme: sociálne siete, gamifikáciu života, permanentnú dokumentáciu, deformovaný spoločenský tlak. Black Mirror nám neukazuje, čo môže technológia urobiť s človekom. Ukazuje nám, čo človek robí s technologickým zrkadlom. Špiní ho vlastnými strachmi, svojou túžbou po uznaní a neschopnosťou prestať sa pozerať na vlastný obraz. A v tom odraze je najdesivejšie to, ako veľmi sa spoznávame.
Video: Trailer seriálu Black Mirror. Zdroj: Youtube/Ufets
Ona/Her (2013) Spike Jonze
Her je film o tom, ako veľmi túžime po pochopení a ako hlboko nás desí, keď ho konečne dostaneme. V intímnom dialógu muža a operačného systému sa zrkadlí náš strach z blízkosti, ktorý si maskujeme technológiou. Jonze nakrútil najtichšiu revolúciu filmovej romantiky za posledné desaťročia. Príbeh o tom, čo zostane z človeka, keď mu svet ponúkne všetku možnú komunikáciu, ale vezme mu dotyk. Zatiaľ čo Black Mirror straší, Her skôr ticho smúti. Technologický svet nie je hrozivý, je príliš pohodlný, príliš prispôsobivý. A práve to je jeho nebezpečenstvo.
Video: Trailer filmu Her (2013). Zdroj: Youtube/Rotten Tomatoes Trailers
Juraj Malíček
Vizitka

Prof. Mgr. Juraj Malíček, PhD. | slovenský teoretik popkultúry, estetik, filmový kritik, publicista a vysokoškolský pedagóg
Vyštudoval estetiku a filozofiu, v súčasností pôsobí na Katedre etiky a estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde prednáša dejiny estetického myslenia, teóriu populárnej kultúry, interpretáciu filmu a dejiny filmu. Je autorom monografií Vademecum popkultúry, Popkultúra: návod na použitie a The Pleasure of Appearance and Knowledge – Pop Culture as Experience. V spoluautorstve s Františkom Gyárfášom napísal knihu Naše filmové storočie, s Petrom Konečným spolupracuje na podcaste Vertigo. Príležitostne publikuje, zbiera akčné figúrky, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu. V animovanom filme Ralf búra internet nadaboval postavu Geeka.
Pí (1998) Darren Aronofsky
Pí je divácky zdanlivo neprívetivý debut režiséra a scenáristu Darrena Aronofského, v ktorom sa matematika spája nielen s finančníkmi z Wall Street, ale aj so židovskou mystikou. Z môjho uhla pohľadu je to nielen Aronofského najlepší film, ale svojím spôsobom aj najbystrejší. Tematizuje totiž pomocou čohosi takého konkrétneho, objektívneho a univerzálne pravdivého, ako je matematika, vzťah fyziky a metafyziky, respektíve nášho skúsenostného fyzikálneho sveta a metafyzična. To sú tie momenty, keď matematika akoby narazila na svoje limity a začala „požierať” samú seba. Zároveň platí, že filmu veľmi pomáhajú jeho limity, teda že išlo o nakrúcanie za málo peňazí, vďaka čomu sa jeho nedostatky stali jeho prednosťami.
Video: Trailer filmu Pí (1998). Zdroj: Youtube/Rotten Tomatoes Classic Trailers
Prvý kontakt/Arrival (2016) Denis Villeneuve
Adaptácia poviedky Teda Chianga Príbeh vášho života je film o prvom kontakte s nebanálnym pozadím vedeckého prostredia a zároveň príklad, keď literárna predloha – v tomto prípade poviedka – a jej filmové spracovanie vytvárajú spolu dokonalé umelecké dielo. Oboje sú samé o sebe super, ale spolu je to ešte lepšie, lebo si pomáhajú. Film poviedke a poviedka filmu, pričom platí, že Sapirova-Whorfova hypotéza jazykového relativizmu, teda antropologicko-lingvistický problém, je tu spojený s fyzikálnymi problémami kauzality a teleológie takým fascinujúcim spôsobom, že mám pocit, že každý, komu sa Prvý kontakt nepáčil, mu vlastne neporozumel v plnosti. A pritom je tento film vlastne o čomsi celkom inom.
Video: Trailer sci-fi drámy Prvý kontakt (Arrival). Zdroj: Youtube/Itafilm
The Philosophers/After the Dark (2013) John Huddles
Film, ktorého jadrom je myšlienkový experiment ako legitímna filozofická vedecká metóda, ktorej podstatou je poznanie paradoxu, že s čírou racionalitou si v prísne existenčných a existenciálnych situáciách jednoducho nevystačíme. Takže vzhľadom na poznanie sú básnici aspoň takí dôležití ako exaktní vedci. Významovo film čiastočne korešponduje s filmom Pí, jeho prednosťou však je, že hoci výrazne tematizuje vzťah filozofie, exaktných, spoločenských a humanitných vied a umenia, je to vlastne žánrovka, romantická apokalyptická dráma, ktorá dokáže osloviť aj programovo nenáročného diváka, za ktorého sa považujem. Matematická rovnica a lyrická báseň jednoducho predstavujú dva rovnako pravdivé vidy sveta, akurát nedokážeme rozlíšiť, ktorý je dokonavý a ktorý nedokonavý.
Video: Trailer filmu The Philosophers (2013) HD. Zdroj: Youtube/MTrailer Box
(LDS)




