Hľadajú sa nové technológie lesnej škôlkarskej výroby

05. apr. 2017 • Drevárske vedy

Hľadajú sa nové technológie lesnej škôlkarskej výroby

Mnohé prírodné faktory prispievajú k tomu, že naše lesy si vyžadujú vždy nové technologické postupy v snahe o čo najvyššiu možnú prirodzenú obnovu. V posledných rokoch sú to najmä vietor a podkôrny hmyz, ktoré naše lesy významne trápia. Štát, akademická obec, ale aj lesníci hľadajú preto efektívne spôsoby škôlkarskej výroby. Ich cieľom je nájsť nové, progresívne technológie pri pestovaní reprodukčného materiálu v lesných škôlkach.

Ako uvádza Anna Tučeková z Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, dôležité je nastaviť systém kontroly zdrojov pôvodu a kvality lesného reprodukčného materiálu, ale aj oboznámiť sa s nových metódami zisťovania kvality sadbového materiálu na Slovensku. Ing. Milan Sarvaš, PhD. vyzdvihol významnosť testovania fyziologickej kvality sadbového materiálu, pri ktorej sa dosiahlo zvýšenie ujímavosti sadeníc pri zalesňovaní zo 60 % v roku 1970 až na 85 % v 90 rokoch. 

Doc. Ing. Ľubica Šmelková, CSc. z Lesníckej fakulty Technickej univerzity Zvolen priblížila, že existujú viaceré metódy inventarizácie sadbového materiálu v lesných škôlkach. Ide v prvom rade o okulárny odhad, ktorý je ale často zaťažený veľkými systematickými chybami. Ďalšími metódami sú podľa nej dva nové varianty výberového zisťovania, ktoré využívajú objektívne princípy matematickej štatistiky a pritom nie sú príliš ekonomicky náročné. Dôležitým momentom pri správnom fungovaní lesných škôlok je tiež optimalizácia zabezpečenia úrodnosti pôd.

Ing. Pavol Pavlenda, PhD. z Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen upozornil, že treba dodržiavaťhlavné zásady hnojenia, tiež návod a inštrukcie na zisťovanie stavu pôdnych pomerov v lesných škôlkach a škôlkarských strediskách. Pridržiavať sa podľa neho treba základných zásad a postupov odberov a analýz vzoriek pôd, rešpektovanie ktorých by malo smerovať k optimalizácii manažmentu úrodnosti pôd v lesných škôlkach.

Do popredia sa v poslednom čase dostáva celé spektrum prípravkov pre ochranu semenáčikov a sadeníc, ktoré sú uvedené v zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín a skladových priestorov. Na vyššie percento použitia krytokorenných sadeníc vo svete poukazuje Ing. Anna Tučeková, PhD. z Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, pričom možnosti použitia obaľovaného sadbového materiálu platia najmä pre zalesňovanie ťažko zalesniteľných plôch na Slovensku.

V Čechách sa už podľa nej na základe analýz počíta s optimálnym podielom obalených sadeníc 30 %. „V Škandinávskych krajinách obaľovaný sadbový materiál tvorí 60 – 80 %. Na Slovensku sa podiel sadeníc s obaľovaným koreňovým systémom pohybuje okolo 5 %. Pre každý typ obaľovaného sadbového materiálu musí byť vymedzený rozsah jeho použiteľnosti s cieľom dosiahnutia jeho biologického a ekonomického efektu,“ zdôraznila.

Aj po poslednej veternej kalamite zo začiatku marca 2017 zostala smršť v našich lesoch. V oblastiach Podspády a Tatranská Javorina, ale aj na Oraviciach a v Habovke zlomila a vyvrátila až 9 760 stromov. Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP) intenzívne pracujú na spriechodňovaní ciest a chodníkov a odstraňovaní zničených stromov. Prvoradým cieľom lesníkov pri obnovovaní zasiahnutého územia je rozmanitý les. Pre oblasť zasiahnutej kalamitou je tak plánovaná rôznorodosť výsadby, aby bol nový vysadený les druhovo i vekovo pestrý a zabránilo sa šíreniu lykožrúta.

Lesníci postupujú v súlade s ochranou prírody pomocou šetrných technológií ako sú lesné lanovky, ľahké kolesové traktory či kone. Odstraňovanie kalamitného dreva by malo prebiehať na ploche 21,14 ha. „Pri obnove budeme v prvých rokoch využívať prirodzenú obnovu územia v kombinácií s vysádzaním vetrom odolných drevín ako sú jedle, borovice, smrekovec opadavý, buk lesný, či javor horský. Celkovo tu počas niekoľkých rokov vysadíme takmer 34 000 stromov,“ povedal Peter Líška, riaditeľ ŠL TANAP. Najviac, po 10 000 stromov, bude pritom jedlí a bukov.

Lesníci plánujú tiež realizovať zvýšené množstvo ochranných opatrení, aby zabránili jarnému rojeniu lykožrútov a tým tlaku na okolité porasty. V najviac poškodených oblastiach budú vo väčšom počte zakladať klasické lapáky aj feromónové lapače. Na ich výrobu použijú v plnej miere poškodené stromy v oblasti. V lesných porastoch postihnutých vetrovou kalamitou budú tiež čistiť drobné vodné toky od popadaných stromov a zvyškov po spracovaní kalamity. Aby v čase topenia snehu a jarných dažďov nedošlo k ich vybreženiu a tým zmývaniu drahocennej pôdy.

 

Informácie poskytli: Anna Tučeková, Lesnícky výskumný ústav Zvolen a Mgr. Vladimír Machalík, riaditeľ odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Mgr. Vladimír Machalík, riaditeľ odboru komunikácie a marketinguMinisterstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Tihányiovský kaštieľ v Radvani bol pôvodne prízemná renesančná budova z prvej polovice 17. storočia.
Zistite viac