Exotika v Európe

28. jún. 2019 • Prírodné vedy

Exotika v Európe

Mnohé z motýľov žijúce na našom kontinente svojím výzorom a veľkosťou nezaostávajú za motýľmi žijúcimi na vzdialených svetadieloch. Najmä denné druhy exotických motýľov sú nápadne veľké a pýšia sa krásnymi farbami, vzormi či zaujímavým tvarom krídel. Patrí k nim aj ostrohák južný.

Ostrohák južný (Charaxes jasius) sa svojou mohutnosťou, zadnými krídlami zakončenými dvomi ostrohmi a tiež charakteristickým letom značne odlišuje od ostatných denných motýľov Európy. Aj jeho anglické mená two-tailed pasha, čo v preklade znamená dvojchvostý paša, alebo foxy emperor, čiže prefíkaný cisár, prezrádzajú jeho dôstojnosť či nadvládu v ríši motýľov.

Farebný krásavec 

Ostrohák patrí do čeľade babôčkovité a je príbuzný našim dúhovcom a bielopásovcom z tej istej čeľade. Navonok trochu pripomína ostrohovými zakončeniami krídel aj vidlochvosty, ktoré však patria taxonomicky do odlišnej skupiny motýľov.

Vo vzduchu sa podobá na veľké jedince babôčky osikovej, ale je väčšinou zreteľne väčší. Počas letu sa mihá – podobne ako pri babôčke osikovej – jeho výrazný okrajový lem na vrchnej strane krídel, ktorý kontrastuje so základným tmavým sfarbením krídel. Okrajový lem má babôčka osiková bledožltý s tmavým poprášením, ale ostrohák ho má okrovožltý až oranžový. Spodná strana krídel ostroháka hýri prekrásnou kresbou zloženou takmer zo všetkých farieb, čím ho možno právom pasovať za jedného z najkrajšie sfarbených motýľov spomedzi všetkých exotov. S rozpätím krídel 8 až 10 cm patrí medzi najväčšie denné motýle Európy, najmä čo sa týka samičiek. Samčeky majú krídlové rozpätie približne o 2 cm menšie.

Prechodové štádium medzi húsenicou a kuklou odborne nazývané prepupa

Ozdoba mimosezónnej dovolenky

Ostrohák južný je prevažne africký druh motýľa. Okrem púští sa rozšíril temer v celej Afrike, najmä v oblastiach savany a tŕnitých porastov drevín. Okrem Afriky žijú ostroháky v počte približne 30 druhov ešte v tropickej Ázii, Melanézii a v Austrálii. V Európe sa vyskytuje len pozdĺž Stredozemného mora aj s jeho výbežkami, a to od Portugalska až po Cyprus. Vo všeobecnosti žije v nížinách až v horských oblastiach, v Európe približne do výšky 700 až 800 m n. m. V severozápadnej Afrike v pohorí Atlas ho spozorovali dokonca v nadmorskej výške 2 200 m.

Môžeme mať radosť z toho, že aj pomerne blízko za našimi hranicami je veľká pravdepodobnosť vidieť takéhoto nádherného afrického exota. Najbližšie k nám sa ostrohák vyskytuje pri pobreží Jadranu v Chorvátsku. Najpočetnejší býva na ostrovoch Dalmácie, ale v posledných rokoch ho pozorovali dokonca v južnej časti Istrie. Zrejme aj globálne oteplenie má vplyv na jeho šírenie smerom na sever.

Samček ostroháka dokáže brániť svoje teritórium a zaútočiť na iný hmyz.

Keby sme chceli vidieť v prírode príbuzenstvo ostroháka južného, museli by sme cestovať najbližšie na africký kontinent, kde sa okrem neho vyskytujú ďalšie druhy z rovnakého rodu Charaxes, spolu až 220 druhov.

Počas roka má ostrohák dve generácie. Prvá lieta v máji až začiatkom júla, druhá – početnejšia – v auguste, väčšinou až na konci mesiaca, a v septembri, zriedka ešte aj v októbri. Z toho vyplýva, že v hlavnej turistickej sezóne, keď na dovolenku k moru cestuje väčšina ľudí, motýľa zastihneme len zriedkavo.

 

Autor a foto poskytol: Miroslav Kulfan

Uverejnila: VČ

 

Viac o exotickom motýľovi a možnostiach jeho pozorovania, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 06/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Tretinu príjmu tukov človeka by mali tvoriť nasýtené mastné kyseliny.
Zistite viac