Elektroanalytické stanovenie kyseliny močovej

21. nov. 2018 • Chemické vedy

Elektroanalytické stanovenie kyseliny močovej

Kyselina močová je koncovým produktom purínového metabolizmu a jej nadbytok v organizme spôsobuje ochorenie dna a aterosklerózu. Kolektív autorov v zložení Kristína Kianičková, Kristína Cinková, Ľubomír Švorc (Ústav analytickej chémie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská technická univerzita v Bratislave) sa vo svojej práci Elektroanalytické stanovenie kyseliny močovej pomocou dopovaných diamantových elektród s rôznou koncentráciou bóru zameral na využitie bórom dopovaných diamantových elektród pre: (1) výber vhodného elektrolytu a charakterizáciu elektrochemickej oxidácie kyseliny močovej pomocou cyklickej voltampérometrie; (2) zostrojenie kalibračných kriviek využitím diferenčnej pulzovej a square-wave voltampérometrie; (3) posúdenie vplyvu potenciálnych interferentov a (4) aplikáciu metódy na reálne a modelové vzorky. „Taktiež sme skúmali vplyv dopácie bóru u pracovných elektród na citlivosť stanovenia (5),“ uvádzajú.

Koncom minulého storočia nastal podľa nich výrazný rozvoj v oblasti optických, separačných a elektroanalytických metód. „Hlavné požiadavky, ktoré sa v tomto smere zohľadňovali, sú: možnosť automatizácie, dosiahnutie vysokej citlivosti a presnosti meraní, urýchlenie analýz a zjednodušenie meraní s minimalizáciou chýb pri detekcii a stanovení analytov. Pri vývoji elektroanalytických metód sa kladú vysoké nároky na citlivosť a možnú aplikáciu v širokom spektre analýz (klinická chémia, environmentalistika a potravinárstvo).“

Práca je zameraná na štúdium elektrochemického správania a stanovenie kyseliny močovej s využitím nového elektródového materiálu vyznačujúceho sa výbornými vlastnosťami – bórom dopovaného diamantu. Bórom dopované diamantové elektródy poskytujú aj bez chemickej modifikácie povrchu široký potenciálový rozsah a veľmi nízke pozadie. Ich aplikáciou v praxi dokážeme spoľahlivo detegovať a stanoviť elektrochemicky aktívne látky, prítomné aj v ultrastopových množstvách. 

„Na tento účel boli postupne použité štyri pracovné elektródy s dopáciou bóru v rozmedzí 0 – 4000 ppm. Elektrochemická oxidácia kyseliny močovej sa v prostredí Brittonovho-Robinsonovho pufru s pH 2,25 prejavila ako difúziou riadený a ireverzibilný elektródový dej. Parametre získané technikou diferenčnej pulzovej voltampérometrie pre bórom dopovanú diamantovú elektródu s dopáciou bóru 2000 ppm boli nasledovné: medza detekcie 7,7·10-6 M, medza stanovenia 2,6·10-5 M a relatívna smerodajná odchýlka 2,9 % (opakovateľnosť pre počet meraní n = 15 pre koncentráciu 5·10-4 M),“ konštatuje kolektív autorov. Metóda bola podľa nich aplikovaná na stanovenie kyseliny močovej v reálnych vzorkách moču a modelových vzorkách vôd. „Výťažnosť bola v prípade vôd na úrovni 85,1 – 109,6 %. U vzoriek moču boli stanovené koncentrácie porovnávané s referenčnými hodnotami uvedenými v odbornej literatúre,“ uzavrel kolektív autorov.

Tento príspevok vznikol s podporou VEGA MŠ SR a SAV pre projekt č. 1/0489/16. Autori ďakujú aj STU za finančnú podporu v rámci Grantovej schémy na podporu mladých výskumníkov a Programu na podporu excelentných tímov mladých výskumníkov.

Príspevok vyšiel v zborníku celoslovenskej Študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom Chémia a technológie pre život (19. ročník).

Takéto podujatie je organizované aj tento rok (7. 11. 2018) v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, pričom ide o okrúhly, 20. ročník.

Študentská vedecká konferencia sa koná v odbore chémia a chemická a potravinárska technológia. Je to príležitosť pre študentov 1. stupňa (bakalárskeho) a 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia súťažne prezentovať vedecké a odborné práce. Najlepšie práce v jednotlivých sekciách budú odmenené. Na študentskej vedeckej konferencii prebehne v jednotlivých sekciách aj nesúťažná prehliadka prác študentov 3. stupňa (doktorandského) vysokoškolského štúdia.

 

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj informácií: https://www.uiam.sk/svk/

Ilustračné foto: Pixabay.com /guvo59/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
VC 6/2020 železany
Vedecká cukráreň video
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Prvý kontakt s mesačným povrchom nastal 20. júla 1969 o 20. hod. 17. min. 39. sek. svetového času.
Zistite viac