Drobné cicavce ako potenciálny zdroj infekcií

19. jún. 2019 • Biologické vedy

Drobné cicavce ako potenciálny zdroj infekcií

Drobné cicavce ako hlodavce a hmyzožravce majú viaceré významné ekologické a epidemiologické aspekty. Ide najmä o ich krátkovekosť a rýchle striedanie generácií, tendenciu k premnožovaniu (gradáciám), odborníci berú tiež do úvahy, že sú početné (dominantné) prakticky vo všetkých typoch suchozemských biotopov (polia, vetrolamy, rôzne typy lesov, suburbánne biotopy a i.). Práve preto boli navrhnuté ako modelová skupina rezervoárových zvierat v rámci projektu Drobné cicavce ako potenciálny zdroj zoonotických baktérií a rezistencie na antibiotiká (Small mammals as a potential source of zoonotic bacteria and resistance to antibiotics).

Ciele projektu boli zamerané na získanie nových a významné prehĺbenie doterajších poznatkov v oblasti troch významných zložiek prírodných ohnísk viacerých ochorení – t. j. na rezervoárové zvieratá, prenášače (vektory) a viaceré bakteriálne patogény (borélie, anaplazmy, rickettsie, bartonely a i.). Vedúcim projektu je doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc., Parazitologický ústav SAV.

Priblížil, že významnou vlastnosťou drobných cicavcov je aj to, že sú hostiteľmi viacerých skupín ektoparazitov (kliešťov, roztočov, bĺch, vší) a endoparazitov (najmä viacerých skupín helmintov). „Viaceré skupiny ektoparazitov sú významnými prenášačmi pôvodcov závažných ochorení zvierat a ľudí. Pre modelovú skupinu vektorov (prenášačov) boli navrhnuté najpočetnejšie, a epidemiologicky veľmi významné skupiny ektoparazitov – kliešte, blchy, roztoče. Projekt je zameraný na štruktúru jednotlivých zložiek prírodného ohniska, premorenie rezervoárov a vektorov pôvodcami vybraných zoonóz v troch typoch biotopov s rôznym stupňom antropického narušenia (urbán, suburbán, národný park). Konkrétnejšie ide o územie Košíc a košickej aglomerácie, kontrolné lokality v národnom parku predstavujú územia ochranného pásma v Národnom parku Slovenský kras.“

Vzťah rezervoár – prenášač – patogén a jeho výskum

Zodpovednou riešiteľskou organizáciou projektu je Parazitologický ústav SAV, spoluriešiteľskými organizáciami je Ústav zoológie SAV v Bratislave a Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach (dnes už je ústav súčasťou Centra biovied SAV). Doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc. uvádza, že pri štúdiu vzťahov rezervoár – prenášač – patogén v projekte ide o využívanie integrovaného vedecko-výskumného a materiálovo-technického potenciálu troch špičkových pracovísk SAV. Pri diagnostike sú podľa neho využívané viaceré unikátne a moderné metódy (okrem molekulárnych analýz aj Maldi – Tof metódy a next generation“ sekvenovanie (NGS). Riešenie projektu bolo schválené na štvorročné obdobie (júl 2015 – jún 2019). Projekt sa nachádza v poslednom roku riešenia. Výskumom bolo získaných množstvo významných výsledkov, podstatná časť bolo publikovaná vo významných zahraničných časopisoch, pripomína vedúci projektu.

„Riešením projektu zameraného na výskum prírodných ohnísk ochorení s dôrazom na urbánne a suburbánne biotopy košickej aglomerácie boli získané významné poznatky a aktualizovaná epidemiologická situácia. Teriologickým a parazitologickým vyšetrením sme potvrdili druhovo bohatú faunu drobných cicavcov (10 druhov) a ich ektoparazitov (5 druhov kliešťov, 13 druhov roztočov a 15 druhov bĺch) v rekreačných a turistických oblastiach Košíc (Čermeľ, Hýľov, Botanická záhrada v Košiciach). Viacročné výskumy rezervoárových zvierat a ich ektoparazitov, ako aj kliešťov z vegetácie potvrdili existenciu a aktivitu prírodných ohnísk hantavírusov, rickettsií, bartonel, neoehrlichii, babézií a i.“ Doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc. ešte dopĺňa, že uskutočnená bola genotypizácia patogénov, pričom v aktívnych prírodných ohniskách vedci potvrdili cirkuláciu 3 genotypov rickettsií, 5 bartonel a 2 genotypov babézií. „Niektoré z týchto patogénov môžu vyvolávať aj významné ochorenia ľudí. Nové druhy rickettsií pre Litvu a genetická diverzita kliešťov Dermacentor reticulatus v Európe bola opísaná v rámci medzinárodnej spolupráce s univerzitou v Kaunase (Vytautas Magnus University in Kaunas).“

Projekt Drobné cicavce ako potenciálny zdroj zoonotických baktérií a rezistencie na antibiotiká bol schválený Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja (Agentúra APVV) v roku 2015. Ide o národný projekt. Je realizovaný v období 1. 7. 2015 – 30. 6. 2019.

Informácie poskytol: doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc., Parazitologický ústav SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Kapa65/

Uverejnila: VČ

Hore
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vodík a kyslík, atómy, ktoré spôsobujú koróziu kovov vyhľadávajú slabé miesta na povrchu kovov.
Zistite viac