Drobné cicavce ako potenciálny zdroj infekcií

19. jún. 2019 • Biologické vedy

Drobné cicavce ako potenciálny zdroj infekcií

Drobné cicavce ako hlodavce a hmyzožravce majú viaceré významné ekologické a epidemiologické aspekty. Ide najmä o ich krátkovekosť a rýchle striedanie generácií, tendenciu k premnožovaniu (gradáciám), odborníci berú tiež do úvahy, že sú početné (dominantné) prakticky vo všetkých typoch suchozemských biotopov (polia, vetrolamy, rôzne typy lesov, suburbánne biotopy a i.). Práve preto boli navrhnuté ako modelová skupina rezervoárových zvierat v rámci projektu Drobné cicavce ako potenciálny zdroj zoonotických baktérií a rezistencie na antibiotiká (Small mammals as a potential source of zoonotic bacteria and resistance to antibiotics).

Ciele projektu boli zamerané na získanie nových a významné prehĺbenie doterajších poznatkov v oblasti troch významných zložiek prírodných ohnísk viacerých ochorení – t. j. na rezervoárové zvieratá, prenášače (vektory) a viaceré bakteriálne patogény (borélie, anaplazmy, rickettsie, bartonely a i.). Vedúcim projektu je doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc., Parazitologický ústav SAV.

Priblížil, že významnou vlastnosťou drobných cicavcov je aj to, že sú hostiteľmi viacerých skupín ektoparazitov (kliešťov, roztočov, bĺch, vší) a endoparazitov (najmä viacerých skupín helmintov). „Viaceré skupiny ektoparazitov sú významnými prenášačmi pôvodcov závažných ochorení zvierat a ľudí. Pre modelovú skupinu vektorov (prenášačov) boli navrhnuté najpočetnejšie, a epidemiologicky veľmi významné skupiny ektoparazitov – kliešte, blchy, roztoče. Projekt je zameraný na štruktúru jednotlivých zložiek prírodného ohniska, premorenie rezervoárov a vektorov pôvodcami vybraných zoonóz v troch typoch biotopov s rôznym stupňom antropického narušenia (urbán, suburbán, národný park). Konkrétnejšie ide o územie Košíc a košickej aglomerácie, kontrolné lokality v národnom parku predstavujú územia ochranného pásma v Národnom parku Slovenský kras.“

Vzťah rezervoár – prenášač – patogén a jeho výskum

Zodpovednou riešiteľskou organizáciou projektu je Parazitologický ústav SAV, spoluriešiteľskými organizáciami je Ústav zoológie SAV v Bratislave a Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach (dnes už je ústav súčasťou Centra biovied SAV). Doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc. uvádza, že pri štúdiu vzťahov rezervoár – prenášač – patogén v projekte ide o využívanie integrovaného vedecko-výskumného a materiálovo-technického potenciálu troch špičkových pracovísk SAV. Pri diagnostike sú podľa neho využívané viaceré unikátne a moderné metódy (okrem molekulárnych analýz aj Maldi – Tof metódy a next generation“ sekvenovanie (NGS). Riešenie projektu bolo schválené na štvorročné obdobie (júl 2015 – jún 2019). Projekt sa nachádza v poslednom roku riešenia. Výskumom bolo získaných množstvo významných výsledkov, podstatná časť bolo publikovaná vo významných zahraničných časopisoch, pripomína vedúci projektu.

„Riešením projektu zameraného na výskum prírodných ohnísk ochorení s dôrazom na urbánne a suburbánne biotopy košickej aglomerácie boli získané významné poznatky a aktualizovaná epidemiologická situácia. Teriologickým a parazitologickým vyšetrením sme potvrdili druhovo bohatú faunu drobných cicavcov (10 druhov) a ich ektoparazitov (5 druhov kliešťov, 13 druhov roztočov a 15 druhov bĺch) v rekreačných a turistických oblastiach Košíc (Čermeľ, Hýľov, Botanická záhrada v Košiciach). Viacročné výskumy rezervoárových zvierat a ich ektoparazitov, ako aj kliešťov z vegetácie potvrdili existenciu a aktivitu prírodných ohnísk hantavírusov, rickettsií, bartonel, neoehrlichii, babézií a i.“ Doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc. ešte dopĺňa, že uskutočnená bola genotypizácia patogénov, pričom v aktívnych prírodných ohniskách vedci potvrdili cirkuláciu 3 genotypov rickettsií, 5 bartonel a 2 genotypov babézií. „Niektoré z týchto patogénov môžu vyvolávať aj významné ochorenia ľudí. Nové druhy rickettsií pre Litvu a genetická diverzita kliešťov Dermacentor reticulatus v Európe bola opísaná v rámci medzinárodnej spolupráce s univerzitou v Kaunase (Vytautas Magnus University in Kaunas).“

Projekt Drobné cicavce ako potenciálny zdroj zoonotických baktérií a rezistencie na antibiotiká bol schválený Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja (Agentúra APVV) v roku 2015. Ide o národný projekt. Je realizovaný v období 1. 7. 2015 – 30. 6. 2019.

Informácie poskytol: doc. RNDr. Michal Stanko, DrSc., Parazitologický ústav SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Kapa65/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Veda v Centre
Quark 25 rokov
Bratislavská vedecká cukráreň
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
V prírode majú huby spolu s baktériami obrovský význam pri udržiavaní kolobehu biogénnych prvkov.
Zistite viac