Dozrievajú plody jaseňa, stromu opradeného legendami

16. sep. 2020 • Prírodné vedy

Dozrievajú plody jaseňa, stromu opradeného legendami

V septembri dozrievajú plody jaseňa, posvätného stromu severanov. Fakt, že v severskej mytológii zohráva centrálnu úlohu neprekvapuje, má totiž impozantný zjav a liečivú silu.

Večne zelený jaseň Yggdrasil bol pre škandinávske národy axis mundus, t. j. osou sveta. Predstavuje prepojenie všetkých 9 svetov – sveta ľudí, posmrtného sveta, sveta trpaslíkov, elfov a bohov. Znázorňuje plynutie času, prepojenie minulosti i budúcnosti. Odvíjajú sa od neho základné piliere severskej mytológie.

Od dávnych čias bol tento strom považovaný za sprievodcu a zjednotiteľa dobra a zla. Bola mu pripisovaná moc vzkriesiť život, obdariť človeka magickou silou či zahnať zlých duchov. Bol alegóriou večného života. Jaseňové drevo sa používalo na veštenie a vyrábali sa z neho amulety aj magické nástroje.

Etymológia názvu a výskyt

Latinský názov fraxinus je pravdepodobne odvodený od gréckeho slova fraxis – oplotenie, pretože tento strom bol vhodným materiálom na zhotovenie kolov a tyčí do plotov i ohrád. Podľa iného výkladu je meno odvodené od slova fraxis, čo znamená štiepateľný, keďže jeho drevo sa dá ľahko štiepať. Pružné jaseňové drevo ľudia od nepamäti používali na výrobu ohybného náradia, najmä oštepov.

Podľa neskorého rímskeho básnika Ausonia bol aj slávny oštep boha Achilla urobený z jaseňa. Achilles bol chovancom múdreho kentaura Chéiróna, ktorý mu zázračný oštep priniesol priamo z vrchu Pelion. V bitke o Tróju mohol túto zbraň používať len sám Achilles, lebo oštep bol taký ťažký, že ho obyčajný smrteľník nevládal zdvihnúť.

Na svete bolo taxonomicky určených až 70 druhov jaseňov. Najbežnejším u nás je jaseň štíhly (Fraxinus excelsior horn.), ktorý sa vyskytuje v Euroázii, na Ďalekom východe, v celom Rusku, na Kryme a Kaukaze. So stromami jaseňa sa môžeme stretnúť v parkoch a aj v záhradách. Vo voľnej prírode tento vysoký a honosný strom uprednostňuje úrodné mierne vlhké pôdy v lužných a pobrežných lesoch, na vlhkých lúkach, naplaveninách v nížinách a v teplých polohách. Dobre znáša kyslé (pH 6,0 – 6,7) aj neutrálne pôdy a pôdy s vyšším obsahom vápnika.

Kvety jaseňa. Zdroj: archív autora

Do ťaháku z biológie

Strom jaseňa je vysoký až 40 metrov s priemerom kmeňa do 1 metra a rozložitou korunou. Vďaka tomu, že jeho sediace listy sú krížmo protistojné, stopkaté, nepárno perovité, vajcovité a dlho končisté, koruna dobre prepúšťa slnečné svetlo. Kôra stromu má popolavosivú farbu, ktorá sa vyznačuje jemnosťou a neobvyklou vôňou čerstvého sena. Pod jaseňovým stromom sa nám preto dýcha ľahko a pokojne.

Kvety bez kalicha a koruny sa rozvíjajú v bohatých metlinách v apríli až v máji a kvitnutie trvá až do otvorenia listov. Vďaka ich veľkému množstvu a peľu je jaseň vynikajúcou medonosnou rastlinou. Plody sú jazykovito krídlaté nažky visiace na tenkej stopke, ktoré dozrievajú v septembri alebo októbri a na vetvách môžu zostať až do skorej jari. Vtákom počas zimných mesiacov slúžia ako potrava obsahujúca množstvo tukov a bielkovín. Strom začína prinášať plody priemerne až po 25 rokoch, dožíva sa veku až 300 rokov.

Časti stromu a ich použitie

Vďaka svojej pružnosti boli vetvy jaseňových stromov vynikajúcim materiálom na výrobu lukov pre severoamerických Indiánov. V Rusku sa z nich vyrábali ráfiky kolies, lyže a ohýnali vahadlá na váženie predmetov.

Biele jaseňové drevo sa výborne hodí na stolárske, kolárske a sústružnícke práce. Jeho vysoká pevnosť umožňuje výrobu zábradlí, okenných rámov, obkladov a nábytku. V modernom drevárskom priemysle vysoká odolnosť proti nárazu umožnila použitie dreva na rôzne športové potreby. Z jaseňového dreva sa vyrábajú biliardové tága, bejzbalové palice, závodné pádla, lyže, dokonca aj gymnastické tyče. Vďaka krásnemu dizajnu kresby sa používajú dyhy na opláštenie drahého nábytku a na parkety. Pri morení sú veľmi ťažko odlíšiteľné od olivového dreva.

Čerstvé listy sú dobrým krmivom pre niektoré domáce zvieratá, najmä kozy a ovce. Kôra slúžila na izoláciu triesla, teda výťažku používaného pri spracúvaní surovej kože na zvýšenie odolnosti proti hnitiu v garbiarstve. Na Kaukaze sú plody jaseňa nakladané namiesto kapár a využívané ako korenie do jedál.Vľavo kôra jaseňa, v strede chemický vzorec pre fraxín, vpravo plody jaseňa. Zdroj: archív autora, iStockphoto.comVľavo kôra jaseňa, v strede chemický vzorec pre fraxín, vpravo plody jaseňa. Zdroj: archív autora, iStockphoto.com

Biochémia a využitie vo fytoterapii

Medzi účinné látky obsiahnuté v kôre patrí horký oxykumarínový glukozid fraxín, hydroxykumaríny, triesloviny a horčiny. Listy okrem toho obsahujú manit, flavonoidy, organické kyseliny, silicu s obsahom terpénov a vitamín K.

Predmetom zberu na farmaceutické účely býva list (Folium fraxini) a kôra (Cortex fraxini). Spôsoby ich zberu sú bežné, pričom sa zbierajú iba jednotlivé lístky nepárno perovito zložených listov od júna do septembra. Sušia sa na dobre vetraných miestach v tenkých vrstvách v tieni. Pre obsah silice a glykozidov možno použiť aj umelú teplotu iba do 40 stupňov.

Vysušené časti sú ľahko lámavé, bez zápachu, majú zvieravú a horkú chuť. Žiaľ, u nás majú iba zriedkavé použitie. Listy jaseňa nachádzajú uplatnenie už len v ľudovom liečiteľstve ako slabý močopudný prostriedok, pri reumatických ochoreniach a ťažkostiach s kameňmi. Jaseňová kôra sa kedysi považovala za prostriedok na zrážanie teploty.

Kumarínové látky (najmä fraxín) pôsobia ako diuretikum (vylučovanie prebytočnej vody a nepotrebných látok), diaforetikum (podporuje potenie) a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej. Manit má slabé laxatívne účinky.

Na liečenie sa ordinuje 4 až 5 g suchých listov na šálku vody. 1 lyžica rastlinného materiálu sa krátko povarí a nechá 5 minút postáť. Výluh sa pije 2-krát denne. Kôra sa dávkuje rovnako ako listy, ale varí sa dlhšie.

Droga je vhodná aj na vonkajšie použitie vo forme obkladov, výplachov či kúpeľov napríklad pri bercových vredoch, preležaninách a ťažko sa hojacich ranách.

Liečivý, no aj nebezpečný

Zaujímavosťou je, že na strome sa zdržuje chrobák pľuzgiernik lekársky (Cantharis vesicatoria L.), známy ako španielska muška. Z chrobáka sa získava látka kantaridín, ktorá funguje na princípe zvýšenia intenzity vnímania sexuálneho vzrušenia a stimulácie. U mužov môže zlepšiť prekrvenie pohlavného údu a erekciu, nie však liečiť erektilnú dysfunkciu.

Napriek všetkým výhodám plodov, kôry a listov je jaseň považovaný za jedovatú rastlinu, preto je potrebné používať výluhy a odvary zo suchých častí rastlín opatrne. V prípade predávkovania sa môžu vyskytnúť bolesti brucha, pečeňové koliky, závraty a nevoľnosť.

Prof. RNDr. Ivan Šalamon, CSc. (Katedra ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove)

Súvisiace:

Hore
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
sutaz FB TVT 2020
Agrofilm
TVT2020 prihlasovanie
TVT2020 súťaže
Quark_9/2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Pivo resp. nápoj z kvasených obilnín poznalo a pilo ľudstvo už pred viac ako 4 000 rokmi pred. n. l.
Zistite viac