Dokonalé maskovanie druhohorných švábov

21. jún. 2018 • Prírodné vedy

Dokonalé maskovanie druhohorných švábov

Aj keď šváby patria s viac ako 110 000 katalogizovanými vzorkami k najpočetnejším suchozemským fosíliám vôbec, v druhohorných jantároch sú pomerne vzácne. Stážistom Ústavu zoológie SAV a študentom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Lenke Podstrelenej a Hemenovi Sendimu sa podarilo opísať dokonale maskovaný hmyz, ktorý pochádza z tohto obdobia. Svoj článok publikovali v prestížnom, najstaršom Paleontologickom časopise Palaeontographica.

„Za takmer 300 rokov štúdia švábov bolo opísaných len 8 dospelých jedincov. Stážisti Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského preskúmali 4 vzorky, pričom sa jednu podarilo získať do vlastníctva Slovenského národného múzea. Zvyšné vzorky sú uložené v Prírodovednom múzeu v Štutgarde, v Bejrúte a v Číne,“ povedal Dr. Peter Vršanský, paleontológ Slovenskej akadémie vied.

Hmyz sa podarilo priradiť k vyhynutej čeľadi Umenocoleidae, rodu Cratovitisma. O tom, že ide o zaujímavú skupinu hmyzu hovorí aj fakt, že táto skupina bola opísaná ako najčudnejšie chrobáky. Rod opísali americkí vedci na základe jedinej vzorky, ktorú našli v sedimentoch Brazílie a po preskúmaní ju uložili do Nemecka. Hmyz v sedimentoch však nie je možné tak dokonale popísať, ako v jantári. Vďaka vzorkám zachovaným v dokonale priezračnom jantári sa podarilo rozoznať aj farebné vzory, vďaka ktorým sa kedysi tieto živočíchy maskovali.

„Farebný vzor môžeme jednoznačne kategorizovať ako najstarší doklad pokročilej kamufláže. Maskovanie je asymetrické a veľmi dokonalé, dokonca dokonalejšie ako sa vyskytuje u súčasných švábov. Je dôkazom prítomnosti vysokošpecializovaných, vizuálne sa orientujúcich dravcov, zrejme malých operených dinosaurov a možno aj prvých vtákov. Napriek mnohým výnimočným vlastnostiam skupina neprežila, pretože mala primitívnu reprodukciu. Na rozdiel od dnešných švábov kládli nechránené vajíčka,“ povedal Peter Vršanský.

Obrázok Rod Cratovitisma v kriedových sedimentoch Crato, jantári Libanonu a Myanmaru. Mierka 1mm.

Maskovanie zrejme slúžilo na skrývanie sa týchto aktívne žijúcich a lietajúcich švábov na kôre stromov, pravdepodobne priamo na kôre araukárií, producenta jantáru. Vysvetľuje to veľkú početnosť druhov a hlavne zachovanie mláďat. Potravu tejto čeľade nepoznáme, vieme však, že slúžili aspoň na niektorých lokalitách ako zdroj potravy lietajúcich jašterov, čo sa zistilo z ich exkrementov. Zaujímavé je aj zistenie, ako veľmi sú maličké. Zmestili by sa na zápalkovú hlavičku. Takto malé fosílne šváby sme doteraz nepoznali.

„Výskum je zaujímavý pre armádu, pretože ´maskáčový´ vzor je unikátny svojou asymetriou a pri ukrývaní by tento prírodný vzor mohol byť inšpiráciou ´zatajiť sa´ vo väčšej či menšej vzdialenosti a na rôznych podkladoch. Nové poznatky sú pozoruhodné aj z pohľadu prepájania súvislostí v období, keď boli tieto živočíchy prirodzenou súčasťou života na planéte. Umožňuje nám premostiť rôzne médiá, jantárové lesy Libanonu a Myanmaru s brehmi toxického jazera Crato, kde sa vzorky švábov našli,“ dodal Peter Vršanský.

Linka na publikovaný článok

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

zdroj: Peter Vršanský, SAV

Uverejnila. VČ

Súvisiace:

Podujatia
výstava|Kamufláž (2020)
02. mar. 2020 08.00 hod.
Hore
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
TVT2020 prihlasovanie
sutaz FB TVT 2020
Agrofilm
Quark_9/2020
TVT2020 súťaže
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Tretinu príjmu tukov človeka by mali tvoriť nasýtené mastné kyseliny.
Zistite viac