Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku bol galavečer, na ktorom ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová odovzdala Ceny za vedu a techniku 2018. Doc. MUDr. Matej Škorvánek, PhD. získal ocenenie v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov, a to za výskum v oblasti nemotorických a prodromálnych prejavov Parkinsonovej choroby.
Doc. MUDr. Matej Škorvánek, PhD. pracuje ako docent na Neurologickej klinike LF UPJŠ a UNLP v Košiciach. Titul PhD. obhájil na University of Groningen, Holandsko v roku 2014, vedecko-kvalifikačný titul 2a nadobudol v roku 2017, docent v roku 2018. V priebehu špecializácie absolvoval stáže na univerzitách v Prahe, UCL v Londýne, Groningene a Viedni. Je autorom 2 kapitol v zahraničných vedeckých monografiách, jedných učebných textov a jednej monografie, 28 vedeckých prác v časopisoch s IF (za rok 2018 6x s IF > 7, z toho 4 x prvý autor). Je riešiteľom grantov VEGA, APVV, COST. Je predsedom Extrapyramidovej sekcie Slovenskej neurologickej spoločnosti, členom 11 komisií a pracovných skupín Movement Disorder Society (MDS) a je hlavný organizátor 5 európskych kongresov pod záštitou MDS.
Za svoju doterajšiu vedeckú činnosť získal početné domáce aj zahraničné ocenenia a v súčasnosti koordinuje viacero domácich aj zahraničných multicentrických projektov zameraných na nemotorické, prodromálne a genetické aspekty Parkinsonovej choroby. Napriek úspechom vo vedeckej činnosti je docent Škorvánek predovšetkým lekár – klinik, ktorý veľmi citlivo pozoruje problémy pacientov s neurodegeneratívnymi ochoreniami a jeho vedecká práca nie je samoúčelná, ale zameraná na hľadanie podstaty problému a jeho riešenie na prospech pacientov. Tento jeho prístup je živým dôkazom spojenia teórie s praxou. Po obhajobe práce „Klinické aspekty vybraných nemotorických prejavov Parkinsonovej choroby“ získal titul docent v odbore neurológia.
V súvislosti s udelením ocenenia sme ho požiadali o rozhovor.
A. DEVÁNOVÁ: V rámci Týždňa vedy a techniky ste získali významné ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov. Čo pre Vás osobne táto cena znamená?
M. ŠKORVÁNEK: Práca, ktorú robím ma veľmi baví a napĺňa. Napriek skepticizmu, ktorý často zaznieva smerom ku kvalite vedy na Slovensku si myslím, že veda sa u nás dá robiť na vysokej, až svetovej úrovni. Podobne ako všade vo svete to, ale z veľkej časti záleží od osobného entuziazmu, času a energie, ktoré je človek ochotný vložiť do svojej práce. V klinickej medicíne môže človek pri úspešnej liečbe alebo správnej diagnostike zažiť menšie alebo väčšie úspechy prakticky každý deň, nečaká za to mimoriadnu chválu alebo ocenenia, pocit zo zmysluplnosti odvedenej práce pre dobrú vec je často úplne postačujúci. No samozrejme to veľmi poteší, ak dlhodobá práca nezostane nepovšimnutá a prináša výsledky.
A. D.: V súčasnosti koordinujete viacero domácich aj zahraničných multicentrických projektov zameraných na nemotorické, prodromálne a genetické aspekty Parkinsonovej choroby. Sú niektoré z nich zvlášť zaujímavé aj pre laickú verejnosť?
M. ŠKORVÁNEK: Projekty, ktorým sa venujeme majú viacero potenciálnych výstupov do praxe, ktoré sa však ešte musia potvrdiť pri dlhodobejšom sledovaní. Jedným z nich je napríklad vyvinutie novej metodiky na diagnostiku patologických zmien typických pre Parkinsonovu chorobu z biopsií čreva, kože alebo slinných žliaz, ktoré by mohli umožniť včasnú diagnostiku aj niekoľko rokov pre objavením sa prvých motorických prejavov ochorenia. Veľmi zaujímavé sú aj genetické štúdie pri Parkinsonovej chorobe, nakoľko pre niektoré z genetických foriem, ktoré podmieňujú toto ochorenie sa už začínajú do klinického skúšania dostávať prvé lieky, ktoré by mohli zásadnejším spôsobom ovplyvniť jej priebeh.
A. D.: Na čo by ste sa chceli zamerať vo vašom ďalšom výskume, v ďalšej práci do budúcna?
M. ŠKORVÁNEK: Náš výskum je dlhodobo zameraný na identifikáciu nových diagnostických markerov včasných štádií Parkinsonovej choroby, teda štádií, kedy sa u pacienta ešte neprejavili žiadne motorické prejavy, degeneratívny proces je menej pokročilý a je potenciálne väčšia šanca ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia a teda aj osud pacienta. V tejto oblasti sa začíname celkovo vo svete ešte len škriabať po povrchu problému a čakajú nás mnohé zaujímavé odhalenia, ktoré umožnia včasnejšiu a efektívnejšiu diagnostiku, ako aj hlbšie nahliadnutie do mechanizmu ochorenia, a tým aj možností jeho liečebného ovplyvnenia.
A. D.: Ďakujem Vám za rozhovor a v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.
Rozhovor pripravila: Andrea Devánová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT pri CVTI SR a z archívu Doc. MUDr. Mateja Škorváneka, PhD.
Uverejnila: VČ