Distribučný potenciál húb v Európe

12. máj. 2019 • Biologické vedy

Distribučný potenciál húb v Európe

Huby sú veľká a veľmi rôznorodá skupina organizmov. Organické látky tak potrebné pre výživu si nedokážu vytvoriť sami, príjímajú ich rôznym spôsobom z prostredia. Vyznačujú sa rozmanitým spôsobom výživy (trofie). Vytvárajú zoskupenia s rôznymi partnermi, či už symbiotické (spolužitie živých jedincov) alebo saprotrofické (rozkladajú mŕtvy organický materiál, a tak prispievajú ku kolobehu živín a tvorbe pôdy).

„Výskyt húb s rôznymi trofickými stratégiami podmieňuje predovšetkým prítomnosť vhodného substrátu, prípadne sprievodnej (hostiteľskej alebo partnerskej) rastliny. Je známe, že areály húb nekopírujú rozšírenie svojich hostiteľov (partnerov). Ich výskyt limituje komplexný súbor ekologických, klimatických a geografických faktorov. Nie je však známe ako súvisí spôsob výživy a s tým súvisiace adaptačné mechanizmy s flexibilitou húb osídľovať rôzne klimatické zóny alebo geografické oblasti,“ uvádza Mgr. Slavomír Adamčík, PhD. z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, zodpovedný riešiteľ projektu Distribučný potenciál rôznych trofických skupín húb v Európe (Distribution potential of different fungal trophic groups in Europe).

Vedci predpokladajú, že výskyt húb nepodlieha iba lokálnym ekologickým podmienkam, ale aj bioklimatickým a geografickým vplyvom. „Ďalej predpokladáme, že huby s rôznymi trofickými stratégiami reagujú na rôzne environmentálne faktory odlišne. Túto hypotézu a vplyv bioklimatických, ekologických a geografických faktorov na formovanie areálu rozšírenia húb študujeme na troch modelových skupinách húb z rôznou trofiou v Európe: lichenizovaných rodoch tvoriacich symbiózu s riasami (rody Placynthium a solenopsóra – Solenopsora), ektomykoríznych tvoriacich symbiózu s drevinami (rod plávka – Russula, podsekcie Maculatinae a Xerampelinae) a parazitických hubách rastúcich na vybraných lesných drevinách (múčnatky, čeľaď Erysiphaceae). Kľúčovým zdrojom dát sú údaje o výskyte presne definovaných taxónov húb (geneticky, morfologicky, anatomicky), doplnené o ekologické metadáta,“ pripomína zodpovedný riešiteľ.

Cieľom projektu je určiť bioklimatické a geografické faktory, ktoré vplývajú na distribučný areál húb. 

Riešitelia chcú odpovedať na nasledovné otázky:

  • Sú druhy v jednotlivých skupinách viazané na určité bioklimatické zóny (napríklad polárnu, boreálnu, temperátnu alebo mediteránnu) alebo môžu žiť kdekoľvek (sú tzv. ubikvisti)?
  • Existujú geografické alebo klimatické disjunkcie, ktoré sú bariérami pre výskyt, prípadne šírenie študovaných druhov?
  • Existuje vzťah medzi spôsobom výživy húb a ich klimatickými, prípadne ekologickými preferenciami?
  • Existujú morfologické adaptácie reprodukčných orgánov modelových húb vo väzbe na klimatické, prípadne ekologické preferencie?
  • Môže byť distribučný areál stanovených geografických elementov ovplyvnený klimatickými zmenami v budúcnosti?

zber húb

Súčasný stav projektu a jeho nasledujúce úlohy

Projekt je momentálne v štádiu prípravy dátových súborov. „Predbežne sme analyzovali genetické príbuzenstvá zástupcov modelových skupín húb s ohľadom na ich areál rozšírenia v Európe aj mimo areálu Európy. Vo viacerých prípadoch sme molekulárnymi metódami rozlíšili nové druhy húb z rôznych oblastí Európy. Získaným údajom o výskyte druhov sme priradili ekologické charakteristiky. Pre každú modelovú skupinu druhov sme na vybranej dvojici respektíve trojici druhov analyzovali areál rozšírenia a klimatické faktory,“ konštatoval Mgr. Slavomír Adamčík, PhD.

Do konca roku riešitelia projektu plánujú uzavrieť databázu základných údajov o výskyte modelových skupín húb. Do analýz doplnia ďalšie ekologické a geografické premenné a sieťovo porovnajú druhy v rámci skupín. Následne vyhodnotia aj morfologické a partnerské adaptácie druhov voči študovaným ekologickým a klimatickým faktorom. Ako uvádza Mgr. Slavomír Adamčík, PhD., predbežné výsledky naznačujú, že výskyt lichenizovaných húb je najviac ovplyvnený klimatickými faktormi, výskyt ektomykoríznych húb ekologickými a geografickými faktormi a výskyt parazitických húb mikroklimatickými podmienkami. Tieto predpoklady teraz vedci testujú na ďalších zástupcoch modelových skupín.

Distribučný potenciál rôznych trofických skupín húb v Európe

A aký je prínos projektu pre verejnosť?

Prínos pre verejnosť je značný. „Štruktúra životného prostredia a biodiverzita sú ovplyvňované priamou ľudskou činnosťou alebo klimatickými zmenami. Narušenie štruktúry môže mať negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, ekonomiku a zdravie populácie. V tomto projekte sa snažíme pochopiť, aký vplyv bude mať fragmentácia biotopov húb a klimatické zmeny na zmenu diverzity úbytkom či migráciou húb,“ uzavrel zodpovedný riešiteľ.

Projekt je riešený v spolupráci s Ústavom ekológie lesa SAV a Prírodovedeckou fakulty UK v Bratislave. Ekologické analýzy sa realizujú v spolupráci s Technickou Univerzitou vo Zvolene. Štandardizácia morfologických znakov Russula prebieha na medzinárodnej úrovni. 

Doba trvania projektu: 1. 7. 2016 – 30. 6. 2020.

Viac informácií o projekte

 

Informácie a fotografie poskytol: Mgr. Slavomír Adamčík, PhD.

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Koróna je najvrchnejšia časť atmosféry Slnka, veľmi riedka, extrémne horúca a dynamická plazma...
Zistite viac