„Diablove gule“ pri Čadci


„Diablove gule“ pri Čadci

Na pôvod obrovských i menších kamenných gulí s priemerom od 30 cm do 2, 6 m hľadeli miestni obyvatelia s rešpektom a prítomnosť týchto pravidelných kamenných útvarov v lesoch okolo Čadce si po stáročia vysvetľovali po svojom. Diabol sa tu s nimi hral a keď ho hra omrzela, zanechal ich roztrúsené po širokom ďalekom okolí.

Kamenné gule s rôznym priemerom sú najlepšie viditeľné v starom lome neďaleko centra Čadce v lokalite zvanej Megoňky v Turzovskej vrchovine na severe Slovenska. V opustenom lome pri osade Padyšákovci vystupuje na povrch takzvaný cięzkowický pieskovec a pravidelné kamenné gule sa tu objavili až v 80. rokoch 20. storočia. Po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, sa z horniny vylomili pravidelné okrúhle gule s priemerom až po 260 cm.

Miestna pieskovcovo-zlepencová fácia cięzkowického pieskovca je typická práve svojou guľovitou odlučnosťou. Patrí spodnej časti podmenilitového súvrstvia paleocén – eocénneho veku godulského vývoja sliezskeho príkrovu. V skutočnosti je výskyt gulí monitorovaný na území, ktoré sa tiahne v  páse dlhom takmer 15 kilometrov a širokom od 250 – 500 metrov pozdĺž česko-slovenskej hranice. Pieskovcovo-zlepencová fácia cięzkowického pieskovca bola označovaná v minulosti ako hruborytmický flyš. Lavice drobno- až strednozrnných polymiktných zlepencov s klastami hornín kryštalinika dosahujú hrúbku 1 až 12 m. Menej sa vyskytujú sivé, stredno- až hrubozrnné kremenné, miestami arkózové pieskovce, oddelené sivočiernymi ílovcami. Charakteristickým znakom je guľovitá odlučnosť, ktorá práve zamestnávala fantáziu návštevníkov lomu, túžiacich po senzáciách. Ide však o pomerne jednoducho vysvetliteľnú formáciu, kedy sa pôvodná hmota vytvárajúca zlepenec pravdepodobne v pravekom mori postupným nabaľovaním na jadro pohybmi vody na morskom dne sformovala do guľovitého útvaru – rovnako, ako sa na guľu nabaľuje sneh, keď deti robia snehuliaka. Tento prírodný úkaz patrí k svetovým unikátom, pričom ďalšie podobné nálezisko s takýmito veľkými guľami sa nachádza až v Kostarike. V roku 2003 bolo nálezisko Megoňky vyhlásené za prírodnú pamiatku.

 

To však nič nemenilo na tom, že dovtedy si mnohí obyvatelia odnášali gule ako suveníry do svojich okolitých záhrad, takže mnohé objekty z náleziska zmizli. Veľké diablove gule však nájdeme roztrúsené aj v okolitých lesoch, bohužiaľ zarastené vegetáciou, ale aj v prírodnej rezervácii Klokočovské skálie pri Klokočove, kde sú tri náleziská, v národnej prírodnej rezervácii Malý Polom u Kornice a tiež na českej strane.

Pre mnohé európske krajiny by sa ojedinelý prírodný úkaz stal zdrojom príjmov z atraktívnej turistickej lokality, v tomto prípade si ich záujemca – ak ich chce vidieť aj mimo lomu, musí pomerne prácne nájsť a pýtať sa v okolí miestnych obyvateľov. Výsledný dojem z úctyhodného nálezu starého 65 miliónov rokov však určite stojí za to.

 

Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR podľa www.geology.sk

Foto: RNDr. Alexander Nagy, VGM

Uverejnila: ZVČ

 

Článok o „Diablových guliach“ je súčasťou letných tipov KAM ZA VEDOU... V prípade, že budete mať záujem podeliť sa s našimi čitateľmi o Vaše zážitky z navštívených miest, pokojne nám v priebehu letných prázdnin napíšte do redakcie (kontakt)

Súvisiace:

Hore
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Mária Terézia z rodu Habsburgovcov bola jedinou žena, ktorá vládla na českom tróne.
Zistite viac