Deň Zeme 2019 je v znamení hesla „Chráňte naše ohrozené druhy“


Deň Zeme 2019  je v znamení hesla  „Chráňte naše ohrozené druhy“

Deň Zeme už tradične oslavujeme 22. apríla. Sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti, 21. marca, kedy oslavujeme príchod jari.

V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach. Svojimi aktivitami výrazne zasahujeme do toho, ako vyzerá príroda a svet okolo nás. Meníme štruktúru krajiny, ťažíme lesy, likvidujeme mokrade, lúky a ostatné cenné biotopy, odstraňujeme brehové porasty, znečisťujeme prírodu odpadom. Je preto potrebné, aby si každý z nás, aj celá spoločnosť uvedomila dôležitosť svojho správania sa ku krajine a ku svojmu životnému prostrediu.

Z histórie

História vyhlásenia Dňa Zeme siaha do roku 1969, keď predovšetkým John McConnell začal volať po vzniku medzinárodného dňa Zeme a v rámci týchto snáh vytvoril i vlajku Dňa Zeme. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu. Kampaň spojená s týmto sviatkom, si kládla za cieľ preniesť otázku ekológie a ochrany prírody do politických kruhov. Cieľom bolo zvýšiť energetickú účinnosť, recyklovať odpadky a hľadať obnoviteľné zdroje energie. Táto akcia mala veľký ohlas práve medzi študentmi.
OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr (1971). V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V súčasnosti patrí Deň Zeme medzi najuznávanejšie a najpopulárnejšie podujatia na záchranu Zeme. V celom svete ho slávia milióny ľudí. Podujatia pri príležitosti Svetového dňa Zeme pripravuje mimovládna organizácia Earth Day Network (EDN).

Zem je to, čo máme všetci spoločné. Pripomeňme si sviatok Zeme!

Pozrite sa hlboko do prírody, a potom všetko pochopíte lepšie (Albert Einstein). Dary prírody našej planéty sú aj milióny prírodných druhov, ktoré poznáme a milujeme, a mnoho ďalších, ktoré sa ešte musia objaviť. Ľudské bytosti bohužiaľ nenávratne narušili rovnováhu prírody, a preto svet čelí najväčšej miere zániku niektorých druhov. Dinosaurov sme stratili pred viac ako 60 miliónmi rokmi prirodzeným dianím zákonitostí v prírode. Ale na rozdiel od osudu dinosaurov je rýchle vyhynutie druhov v dnešnom svete výsledkom ľudskej činnosti.

Bezprecedentná globálna deštrukcia a rýchle zníženie populácií rastlín a voľne žijúcich živočíchov sú priamo spojené s nepremyslenou ľudskou činnosťou: zmena klímy, odlesňovanie, strata biotopov, pytliactvo, neudržateľné poľnohospodárstvo, znečistenie a pesticídy. Vplyvy sú ďalekosiahle.

Ak teraz nebudeme konať, zánik môže byť najtrvalejším odkazom ľudstva.

V prírode nič neexistuje osamotene (Rachel Carson, 1962)

Všetky živé veci majú vnútornú hodnotu a každá zohráva jedinečnú úlohu v komplexnej sieti života. Musíme spolupracovať na ochrane ohrozených druhov, ako sú napríklad včely, koralové útesy, slony, žirafy, hmyz, veľryby a ďalšie.

Pozrime sa napríklad na dôležitosť včelstva

Počas posledných desiatich rokov včelári  v Spojených štátoch a Európe, hlásili ročné straty úľov vo výške 30 % alebo vyššie, čo je podstatne viac, než sa považuje za normálne alebo udržateľné. V skutočnosti je jeden zo štyroch druhov voľne žijúcich včiel v USA vystavený riziku vyhynutia. Celosvetové populácie včiel sú na ústupe, vrátane včiel medonosných a mnohých našich divokých pôvodných včiel.

Ilustračný obrázok včelyZdroj: https://www.earthday.org/campaigns/endangered-species/bees/

Prečo potrebujeme chrániť včely

Musíme pochopiť že rastliny potrebujú na opelenie včely, čo ich robí nepostrádateľnými opeľovačmi väčšiny ekosystémov. Existuje 369 000 druhov kvitnúcich rastlín a 90 % z nich je závislých od opelenia hmyzom. Včela medonosná môže zvyčajne navštíviť 50 až 1000 kvetov počas svojej jednej pracovnej cesty; ak včielka absolvuje desať ciest denne, kolónia s 25 000 včielkami môže opeľovať 250 miliónov kvetov za deň. Včely sú základným druhom, pričom iné druhy závisia od nich, aby prežili. Mnohé druhy zvierat závisia od včiel, pretože ich potravinové zdroje vrátane orechov, bobúľ, semien a ovocia sú závislé na opelení hmyzom. Opeľovanie nielenže robí potravu dostupnú pre iné organizmy, ale tiež umožňuje rast kvetín, poskytuje biotopy pre zvieratá, vrátane iného hmyzu a vtákov. Keďže opeľovače miznú, vplyv na zdravie a životaschopnosť plodín a pôvodných rastlinných spoločenstiev môže byť katastrofálny. Bez včiel jednoducho nemôžeme prežiť.

Dobrou správou je, že miera vyhynutia môže byť ešte spomalená a mnohé z našich ohrozených druhov sa môžu ešte zotaviť, ak budeme spoločne pracovať na vybudovaní jednotného globálneho tlaku na všetkých zainteresovaných.

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje:

http://denzeme.sk/

https://www.earthday.org/earthday/

https://www.earthday.org/campaigns/endangered-species/earthday2019/

 

Hore
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Žalostnými piesňami a spevmi Phurikane giľa vyjadrujú Rómovia žiale, bolesti, smútky, no i prehrešky
Zistite viac